Ženeva 11. januára (TASR) - Kríza životných nákladov bude najväčším rizikom pre globálnu ekonomiku počas nasledujúcich dvoch rokov. Ukázal to v stredu prieskum Svetového ekonomického fóra pred stretnutím globálnych lídrov vo švajčiarskom Davose na budúci týždeň. TASR o tom informuje na základe správ AFP a Bloomberg.

Správa WEF o globálnych rizikách, ktorú každý rok zostavuje nadácia so sídlom v Ženeve, naznačuje, že krajiny, ktoré zápasia s "energetickou, cenovou, potravinovou a bezpečnostnou krízou" si ani tento rok nevydýchnu.

Na štúdii, ktorú vypracovali poradenská spoločnosť Marsh McLennan a Zurich Insurance Group, sa zúčastnilo viac ako 1200 globálnych odborníkov.

Najbezprostrednejším rizikom je kríza životných nákladov, zatiaľ čo najväčšie dlhodobé hrozby naďalej súvisia s klímou, uviedla Saadia Zahidiová, výkonná riaditeľka WEF. Pripomenula zároveň, že veľmi málo lídrov z dnešnej generácie zažilo takúto kombináciu rizík.

Globálna inflácia zostáva na závratných úrovniach, v mnohých krajinách je najvyššia za viac ako 40 rokov po tom, ako vlani raketovo vzrástli náklady na energie a potraviny po invázii Ruska na Ukrajinu. A zároveň centrálne banky zvýšili úrokové sadzby oveľa viac, než ktokoľvek pred 12 mesiacmi predpovedal.

Problémy s dodávkami, ktoré odštartovala pandémia ochorenia COVID-19, prispeli tiež k vysokým spotrebiteľským cenám.

"Konflikt a geoekonomické napätie spustili sériu hlboko prepojených globálnych rizík," uvádza sa v štúdii. "Zahŕňajú aj problémy v zásobovaní energiou a potravinami, ktoré budú pravdepodobne pretrvávať v nasledujúcich dvoch rokov, a výrazné zvýšenie životných nákladov a nákladov na obsluhu dlhu," uvádza správa.

Takéto krízy môžu podkopať úsilie o riešenie dlhodobých rizík, najmä tých, ktoré súvisia so zmenou klímy, biodiverzitou a investíciami do ľudského kapitálu.

Štúdia WEF vyzvala "lídrov, aby konali kolektívne a rozhodne a vyvažovali krátkodobé a dlhodobé výhľady". Autori štúdie poukázali na potrebu spolupráce pri posilňovaní "finančnej stability, kontroly technológií, hospodárskeho rozvoja a investícií do výskumu, vedy, vzdelávania a zdravotníctva".

Správa upozorňuje, že ak vlády nezvládnu dobre súčasnú krízu, "riskujú vznik sociálnych problémov na bezprecedentnej úrovni, keďže investície do zdravotníctva, vzdelávania a hospodárskeho rozvoja miznú, čo ďalej narúša sociálnu súdržnosť".

Zvýšenie vojenských výdavkov by mohlo znížiť podporu pre zraniteľné domácnosti a spomaliť naliehavú potrebu riešiť zmenu klímy a stratu biodiverzity.

"V tejto už tak toxickej zmesi známych a rastúcich globálnych rizík by sa nová šoková udalosť, od nového vojenského konfliktu po nový vírus, mohla stať nezvládnuteľnou," uviedla Zahidiová. "Klíma a ľudský rozvoj preto musia byť jadrom záujmu globálnych lídrov, aby sa zvýšila odolnosť voči budúcim otrasom."

Správa tiež varovala, že svet môže čeliť obdobiu "polykrízy", kde interakcia zhluku rizík spôsobí ďalšie problémy v budúcnosti. Jedna takáto hrozba môže prameniť zo súperenia o zdroje, keďže štáty súperia o prírodné zdroje vrátane potravín, vody a energie.

Na výročnom stretnutí WEF v Davose na budúci týždeň sa zíde podnikateľská, politická a akademická elita z celého sveta.