Proti Macronovmu rozhodnutiu na výstavbu ďalších reaktorov sa vyjadril aj Nicolas Nace z Greenpeace Francúzsko.
Autor TASR
Paríž 7. apríla (TASR) - Opätovne kandidujúci francúzsky prezident Emmanuel Macron je silným zástancom jadrovej energie. Investície do tohto sektora majú miesto v jeho programe, navyše začiatkom februára oznámil výstavbu šiestich ďalších reaktorov. Matěj Hrubý, odborník na energetiku z Masarykovej univerzity v Brne, to považuje za dobrý nápad.
"Hoci Francúzsko v súčasnosti prevádzkuje 56 reaktorov, väčšina z nich bola uvedená do prevádzky v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Pri predpokladanej životnosti 60 rokov sa tak dostávame do obdobia okolo roku 2040, keď by novo plánované jednotky mohli nahradiť zastarané. Okrem toho sa očakáva, že Francúzsko bude v budúcnosti najväčším vývozcom elektrickej energie v EÚ. Prebytková bilancia je preto dôležitá aj pre EÚ ako celok," konštatoval pre TASR Hrubý.
Macron chce takto "znovunadobudnúť kontrolu nad francúzskym energetickým osudom," ako sa vyjadril v Belforte, kde oznamoval plány na výstavbu reaktorov. Jeho hlavná protikandidátka Marine Le Penová s ním súhlasí. Podľa jej programu chce "zaistiť energetickú nezávislosť a znížiť tak faktúry Francúzov," pričom uprednostňuje investície do jadra a hydroelektrickej energie.
Hrubý tvrdí, že investície do jadra môžu Francúzov vyjsť draho. "Flamanville 3 je názorným príkladom problémov spojených s výstavbou nového jadra. Projekt mal byť uvedený do prevádzky v roku 2012 s predpokladanými nákladmi 3,3 miliardy eur. Elektráreň ešte stále nie je v prevádzke a náklady už presiahli 13 miliárd," pripomenul.
Zároveň však upozorňuje, že francúzsky energetický mix je medzi emisne najčistejšími spomedzi krajín EÚ. "Pre predstavu, v roku 2020 sa vo Francúzsku vyprodukovalo 51 kg emisií skleníkových plynov na výrobu 1 MWh elektrickej energie. Na Slovensku to bolo 100 kg a priemer EÚ je 230 kg. Vo všeobecnosti zastávam názor, že na úspešnú zelenú transformáciu bude potrebná jadrová energia," zhodnotil analytik.
Nie všetci prezidentskí kandidáti jadrovú energiu podporujú. Jean-Luc Mélenchon, ktorý aktuálne v prieskumoch zastáva tretie miesto, chce čo najskôr zastaviť používanie fosílnych palív a jadra a prejsť na sto percent obnoviteľné zdroje. Europoslanec za Stranu zelených Yannick Jadot je takisto proti jadru, spolu so starostkou Paríža Anne Hidalgovou.
Proti Macronovmu rozhodnutiu na výstavbu ďalších reaktorov sa vyjadril aj Nicolas Nace z Greenpeace Francúzsko. "Jednostranné rozhodnutie, chýbajúce financie, to všetko na základe neistej technológie - také je zhrnutie tohto nezodpovedného oznámenia," vyhlásil v tlačovej správe.
Prvé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku sa uskutoční v nedeľu 10. apríla, druhé kolo je naplánované na 24. apríla.
"Hoci Francúzsko v súčasnosti prevádzkuje 56 reaktorov, väčšina z nich bola uvedená do prevádzky v osemdesiatych rokoch minulého storočia. Pri predpokladanej životnosti 60 rokov sa tak dostávame do obdobia okolo roku 2040, keď by novo plánované jednotky mohli nahradiť zastarané. Okrem toho sa očakáva, že Francúzsko bude v budúcnosti najväčším vývozcom elektrickej energie v EÚ. Prebytková bilancia je preto dôležitá aj pre EÚ ako celok," konštatoval pre TASR Hrubý.
Macron chce takto "znovunadobudnúť kontrolu nad francúzskym energetickým osudom," ako sa vyjadril v Belforte, kde oznamoval plány na výstavbu reaktorov. Jeho hlavná protikandidátka Marine Le Penová s ním súhlasí. Podľa jej programu chce "zaistiť energetickú nezávislosť a znížiť tak faktúry Francúzov," pričom uprednostňuje investície do jadra a hydroelektrickej energie.
Hrubý tvrdí, že investície do jadra môžu Francúzov vyjsť draho. "Flamanville 3 je názorným príkladom problémov spojených s výstavbou nového jadra. Projekt mal byť uvedený do prevádzky v roku 2012 s predpokladanými nákladmi 3,3 miliardy eur. Elektráreň ešte stále nie je v prevádzke a náklady už presiahli 13 miliárd," pripomenul.
Zároveň však upozorňuje, že francúzsky energetický mix je medzi emisne najčistejšími spomedzi krajín EÚ. "Pre predstavu, v roku 2020 sa vo Francúzsku vyprodukovalo 51 kg emisií skleníkových plynov na výrobu 1 MWh elektrickej energie. Na Slovensku to bolo 100 kg a priemer EÚ je 230 kg. Vo všeobecnosti zastávam názor, že na úspešnú zelenú transformáciu bude potrebná jadrová energia," zhodnotil analytik.
Nie všetci prezidentskí kandidáti jadrovú energiu podporujú. Jean-Luc Mélenchon, ktorý aktuálne v prieskumoch zastáva tretie miesto, chce čo najskôr zastaviť používanie fosílnych palív a jadra a prejsť na sto percent obnoviteľné zdroje. Europoslanec za Stranu zelených Yannick Jadot je takisto proti jadru, spolu so starostkou Paríža Anne Hidalgovou.
Proti Macronovmu rozhodnutiu na výstavbu ďalších reaktorov sa vyjadril aj Nicolas Nace z Greenpeace Francúzsko. "Jednostranné rozhodnutie, chýbajúce financie, to všetko na základe neistej technológie - také je zhrnutie tohto nezodpovedného oznámenia," vyhlásil v tlačovej správe.
Prvé kolo prezidentských volieb vo Francúzsku sa uskutoční v nedeľu 10. apríla, druhé kolo je naplánované na 24. apríla.