Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Niektoré oblasti hospodárstva však za stanovenými cieľmi stále zaostávajú a aj keď emisie znižujú, tempo je pomalé.
Autor TASR
Berlín 4. januára (TASR) - Emisie CO2 v Nemecku klesli v minulom roku na najnižšiu úroveň za sedem desaťročí. Výrazne sa pod to podpísalo zníženie produkcie elektriny z uhlia a zo strany energeticky náročných podnikov. Niektoré oblasti hospodárstva však za stanovenými cieľmi stále zaostávajú a aj keď emisie znižujú, tempo je pomalé. Poukázala na to vo štvrtok zverejnená štúdia inštitútu Agora Energiewende. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Nemecko plánuje do konca tohto desaťročia znížiť emisie CO2 v porovnaní s rokom 1990 o 65 %. Je to súčasť širšieho plánu, cieľom ktorého je zaznamenať do roku 2045 uhlíkovú neutralitu.
Emisie CO2 v najväčšej európskej ekonomike klesli v roku 2023 na 673 miliónov ton. To je najnižšia úroveň od 50. rokov 20. storočia a oproti roku 1990 nižšia o 46 %. Úroveň emisií zároveň prekonala vládny cieľ na rok 2023, ktorý bol stanovený na 722 miliónov ton.
K výraznému poklesu prispelo zvýšenie produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Tie na celkovej vlaňajšej produkcii elektriny v krajine dosiahli 55 %, pričom najväčšou mierou k tomu prispela veterná energia a v rámci nej pevninské veterné parky. Okrem toho Nemecko zvýšilo dovoz elektrickej energie zo zahraničia. Produkcia elektriny z uhlia tak klesla na najnižšiu úroveň od 60. rokov minulého storočia.
Nemecko plánuje oficiálne ukončiť produkciu elektriny z uhlia do konca roka 2038, minister hospodárstva Robert Habeck však navrhuje posunutie termínu už na rok 2030. V západných spolkových krajinách návrh podporili, nesúhlasia s ním však spolkové štáty na východe krajiny, ktoré sú známe vysokou produkciou hnedého uhlia.
Čo sa týka jednotlivých sektorov, emisie zo strany priemyslu klesli vlani o 12 % na 144 miliónov ton. Výrazne sa pod to podpísala produkcia energeticky náročných podnikov, ktorá klesla o 11 %, uviedol inštitút Agora. Upozornil však, že túto redukciu môže vymazať rok 2024, v ktorom sa očakáva opätovné zvýšenie produkcie.
Energeticky náročné podniky znížili vlani produkciu najmä pre prudko rastúce ceny plynu v Európe. Po útoku Ruska na Ukrajinu totiž dovoz lacnejšieho ruského plynu klesol a Európa začala vo väčšej miere prechádzať na drahší skvapalnený zemný plyn (LNG).
Klesli aj emisie zo strany dopravy a stavebníctva. Podobne však ako v minulých rokoch, ani v prípade roka 2023 stanovené ciele nesplnili. Napríklad v sektore dopravy klesli emisie CO2 o 2 % na 145 miliónov ton, cieľ bol však stanovený na 133 miliónov ton.
Rovnako sa vyvíjali emisie produkované budovami. Očakávalo sa, že za minulý rok emitujú budovy 101 miliónov ton CO2, v skutočnosti emisie v tejto oblasti dosiahli 109 miliónov CO2. Oproti roku 2022 však o 2,7 % klesli.
Nemecko plánuje do konca tohto desaťročia znížiť emisie CO2 v porovnaní s rokom 1990 o 65 %. Je to súčasť širšieho plánu, cieľom ktorého je zaznamenať do roku 2045 uhlíkovú neutralitu.
Emisie CO2 v najväčšej európskej ekonomike klesli v roku 2023 na 673 miliónov ton. To je najnižšia úroveň od 50. rokov 20. storočia a oproti roku 1990 nižšia o 46 %. Úroveň emisií zároveň prekonala vládny cieľ na rok 2023, ktorý bol stanovený na 722 miliónov ton.
K výraznému poklesu prispelo zvýšenie produkcie elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. Tie na celkovej vlaňajšej produkcii elektriny v krajine dosiahli 55 %, pričom najväčšou mierou k tomu prispela veterná energia a v rámci nej pevninské veterné parky. Okrem toho Nemecko zvýšilo dovoz elektrickej energie zo zahraničia. Produkcia elektriny z uhlia tak klesla na najnižšiu úroveň od 60. rokov minulého storočia.
Nemecko plánuje oficiálne ukončiť produkciu elektriny z uhlia do konca roka 2038, minister hospodárstva Robert Habeck však navrhuje posunutie termínu už na rok 2030. V západných spolkových krajinách návrh podporili, nesúhlasia s ním však spolkové štáty na východe krajiny, ktoré sú známe vysokou produkciou hnedého uhlia.
Čo sa týka jednotlivých sektorov, emisie zo strany priemyslu klesli vlani o 12 % na 144 miliónov ton. Výrazne sa pod to podpísala produkcia energeticky náročných podnikov, ktorá klesla o 11 %, uviedol inštitút Agora. Upozornil však, že túto redukciu môže vymazať rok 2024, v ktorom sa očakáva opätovné zvýšenie produkcie.
Energeticky náročné podniky znížili vlani produkciu najmä pre prudko rastúce ceny plynu v Európe. Po útoku Ruska na Ukrajinu totiž dovoz lacnejšieho ruského plynu klesol a Európa začala vo väčšej miere prechádzať na drahší skvapalnený zemný plyn (LNG).
Klesli aj emisie zo strany dopravy a stavebníctva. Podobne však ako v minulých rokoch, ani v prípade roka 2023 stanovené ciele nesplnili. Napríklad v sektore dopravy klesli emisie CO2 o 2 % na 145 miliónov ton, cieľ bol však stanovený na 133 miliónov ton.
Rovnako sa vyvíjali emisie produkované budovami. Očakávalo sa, že za minulý rok emitujú budovy 101 miliónov ton CO2, v skutočnosti emisie v tejto oblasti dosiahli 109 miliónov CO2. Oproti roku 2022 však o 2,7 % klesli.
