Bratislava 13. decembra (TASR) - Stavebný sektor v Európskej únii (EÚ) zodpovedá za približne 40 % konečnej spotreby energie a za 36 % emisií. Približne 85 % budov v EÚ bolo postavených pred rokom 2000, 75 % z nich má nízku energetickú hospodárnosť a len 1 % ju každý rok zlepší vďaka renováciám. V stredu to na online webinári uviedol Rutger Broer z Buildings Performance Institute Europe.

Najväčšou výzvou pri renovácii budov je vysoká miera súkromného vlastníctva. Z výsledkov prieskumu vyplýva, že slovenské mestá majú záujem o renováciu verejných budov. V súčasnosti však zápasia s implementáciou a dosahovaním výsledkov, a zároveň má málo z nich investičný plán.

Väčšina z miest by použila nástroj s názvom Building Renovation Passports (BRP), ak by mala tú možnosť. Ide o zhrnutie renovácií na úrovni nehnuteľnosti s historickými a súčasnými informáciami o nehnuteľnosti, jej výstavbe a prevádzkovej výkonnosti a plán dlhodobej renovácie, ktorý identifikuje budúce modernizácie a inštalácie na dekarbonizáciu nehnuteľnosti. BRP má byť možnosťou čerpania externých financií na obnovu verejných budov.

Dosiahnuť ambiciózne energetické štandardy je pre 15 zo 16 miest dôležité, no len jedno mesto to považuje aj za reálne. "Mestá síce zbierajú dáta, navrhujú plány na rekonštrukcie budov a stanovujú si priority, no nakoniec len čakajú, aké budú podmienky konkrétnej výzvy a ktorá z ich budov bude spĺňať kritériá. Súčasné podmienky spôsobujú, že pre mestá je mimoriadne náročné vytvoriť akúkoľvek stratégiu," uviedla zástupkyňa primátora Dubnice nad Váhom Andrea Blajsková.

Cieľom európskych politík v súlade s prepracovaným znením smernice o energetickej hospodárnosti budov je urýchliť ich obnovu. Rokovania o smernici sa stále uskutočňujú a trialóg sa uskutočnil 7. decembra. Splnenie ambícií bude pre niektoré členské štáty znamenať značnú záťaž pri implementácii.