Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odstavenie oboch blokov jadrovej elekrárne V1 bolo záväzkom Slovenska vyplývajúcim z predvstupových rokovaní o vstupe SR do EÚ a realizovať sa začalo v rokoch 2006 a 2008.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 2. októbra (TASR) - Jadrová a vyraďovacia spoločnosť, a. s., (JAVYS) začína oddnes s demontážou chladiacich veží jadrovej elektrárne (JE) V1 v Jaslovských Bohuniciach (EBO). Informovala o tom hovorkyňa JAVYS Miriam Žiaková. Postupné odstránenie štyroch chladiacich veží je podľa nej neoddeliteľnou súčasťou procesu vyraďovania JE V1.
"Hlavným cieľom projektu je demontáž a demolácia chladiacich veží jadrovej elektrárne V1 s následnou likvidáciou vzniknutých odpadov, a to čo najefektívnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom v rámci komplexného procesu vyraďovania jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach pod dohľadom dozorných orgánov, Európskej komisie a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD)," spresnila.
Samotná realizácia demolácie chladiacich veží sa podľa nej bude robiť konvenčnou metódou demolácie, čiže postupným rozoberaním veží. "Odstrel veží pre blízkosť funkčnej susednej elektrárne V2 nemohol byť z bezpečnostných dôvodov realizovaný. Plánovaný termín ukončenia projektu demolácie štyroch chladiacich veží je koniec roka 2018," priblížila.
Informovala, že projekt realizuje konzorcium, ktorého lídrom je talianska spoločnosť DESPE S.p.A., ktorá má štyridsaťročné skúsenosti v oblasti demolácií, ako aj s dekontamináciou a vyraďovaním jadrových zariadení.
"Náklady na projekt vo výške 9 miliónov eur sú spolufinancované prostredníctvom fondu BIDSF administrovaným Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Uchádzač, ktorý skončil v poradí ako druhý, ponúkol cenu vyššiu o 6,5 milióna eur," doplnila. Priestor, ktorý vznikne po demolácii chladiacich veží, bude podľa Žiakovej určený na ďalšie priemyselné využitie.
Žiaková dodala, že odstavenie oboch blokov JE V1 bolo záväzkom Slovenska vyplývajúcim z predvstupových rokovaní o vstupe SR do EÚ a realizovať sa začalo v rokoch 2006 a 2008.
Prevádzka sa začala 24. októbra 1972. Výstavbu JE v bývalom Československu pripravovali kompetentné orgány už od roku 1955. Pre prvú atómovú elektráreň na území bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) vybrali experti reaktor sovietskej konštrukcie KS-150.
S výstavbou elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa začalo v auguste 1958, s montážou techniky v roku 1964 a ku spusteniu elektrárne došlo 24. októbra 1972. Vtedajší blok A-1 prifázovali k sieti 25. decembra 1972. Výstavbu aj prevádzku bloku A1 však sprevádzali prakticky sústavne technické poruchy a jeho produkcia ostala ďaleko za očakávaniami.
Počas prevádzky elektrárne došlo k dvom vážnym nehodám. Prvá sa stala 5. januára 1976, keď išlo o technickú poruchu. Druhá nehoda vznikla chybou obslužného personálu a stala sa 22. februára 1977. Aj preto 17. mája 1979 prijala vláda ČSSR uznesenie č. 135, ktoré rozhodlo o trvalom vyradení bloku A1 z prevádzky.
Problémy pri budovaní reaktora A1 prinútili československú vládu, aby ešte pred spustením elektrárne uzatvorila v roku 1970 zmluvu so Sovietskym zväzom o vybudovaní ďalších dvoch atómových elektrární so štyrmi blokmi VVER-440 (v230). Za miesto výstavby opäť vybrali Jaslovské Bohunice, druhou lokalitou sa stali dnešné juhomoravské Dukovany (Česko).
V Jaslovských Bohuniciach sa s prípravnými prácami na prvých dvoch blokoch VVER začalo 24. apríla 1972. Krátko po začiatku stavby sa rozhodlo o zmene projektu dvoch bohunických reaktorov z typu v230 na modernejšie v213. Odvtedy sa začali prvé dva bloky v Bohuniciach označovať ako elektráreň V-1 a ďalšie dva bloky ako elektráreň V-2. Bloky elektrárne V1 sa na rozvodnú sieť napojili v rokoch 1978-1980 a bloky elektrárne V2 v rokoch 1984-1985.
V roku 1999 prijala vtedajšia slovenská vláda uznesenie č. 801, v ktorom sa zaviazala, že v rokoch 2006-2008 vyradí oba najstaršie bloky elektrárne. Predstavitelia Európskej komisie (EK) argumentovali tým, že reaktory sovietskeho typu nespĺňajú bezpečnostné kritériá Európskej únie (EÚ). Prvý blok elektrárne V-1 odstavili 31. decembra 2006. Druhý blok JE Jaslovské Bohunice V1 bol dostavený 31. decembra 2008.
"Hlavným cieľom projektu je demontáž a demolácia chladiacich veží jadrovej elektrárne V1 s následnou likvidáciou vzniknutých odpadov, a to čo najefektívnejším a ekonomicky najvýhodnejším spôsobom v rámci komplexného procesu vyraďovania jadrovej elektrárne V1 v Jaslovských Bohuniciach pod dohľadom dozorných orgánov, Európskej komisie a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBRD)," spresnila.
Samotná realizácia demolácie chladiacich veží sa podľa nej bude robiť konvenčnou metódou demolácie, čiže postupným rozoberaním veží. "Odstrel veží pre blízkosť funkčnej susednej elektrárne V2 nemohol byť z bezpečnostných dôvodov realizovaný. Plánovaný termín ukončenia projektu demolácie štyroch chladiacich veží je koniec roka 2018," priblížila.
Informovala, že projekt realizuje konzorcium, ktorého lídrom je talianska spoločnosť DESPE S.p.A., ktorá má štyridsaťročné skúsenosti v oblasti demolácií, ako aj s dekontamináciou a vyraďovaním jadrových zariadení.
"Náklady na projekt vo výške 9 miliónov eur sú spolufinancované prostredníctvom fondu BIDSF administrovaným Európskou bankou pre obnovu a rozvoj. Uchádzač, ktorý skončil v poradí ako druhý, ponúkol cenu vyššiu o 6,5 milióna eur," doplnila. Priestor, ktorý vznikne po demolácii chladiacich veží, bude podľa Žiakovej určený na ďalšie priemyselné využitie.
Žiaková dodala, že odstavenie oboch blokov JE V1 bolo záväzkom Slovenska vyplývajúcim z predvstupových rokovaní o vstupe SR do EÚ a realizovať sa začalo v rokoch 2006 a 2008.
Prevádzka v jadrovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach
Prevádzka sa začala 24. októbra 1972. Výstavbu JE v bývalom Československu pripravovali kompetentné orgány už od roku 1955. Pre prvú atómovú elektráreň na území bývalej Československej socialistickej republiky (ČSSR) vybrali experti reaktor sovietskej konštrukcie KS-150.
S výstavbou elektrárne v Jaslovských Bohuniciach sa začalo v auguste 1958, s montážou techniky v roku 1964 a ku spusteniu elektrárne došlo 24. októbra 1972. Vtedajší blok A-1 prifázovali k sieti 25. decembra 1972. Výstavbu aj prevádzku bloku A1 však sprevádzali prakticky sústavne technické poruchy a jeho produkcia ostala ďaleko za očakávaniami.
Počas prevádzky elektrárne došlo k dvom vážnym nehodám. Prvá sa stala 5. januára 1976, keď išlo o technickú poruchu. Druhá nehoda vznikla chybou obslužného personálu a stala sa 22. februára 1977. Aj preto 17. mája 1979 prijala vláda ČSSR uznesenie č. 135, ktoré rozhodlo o trvalom vyradení bloku A1 z prevádzky.
Problémy pri budovaní reaktora A1 prinútili československú vládu, aby ešte pred spustením elektrárne uzatvorila v roku 1970 zmluvu so Sovietskym zväzom o vybudovaní ďalších dvoch atómových elektrární so štyrmi blokmi VVER-440 (v230). Za miesto výstavby opäť vybrali Jaslovské Bohunice, druhou lokalitou sa stali dnešné juhomoravské Dukovany (Česko).
V Jaslovských Bohuniciach sa s prípravnými prácami na prvých dvoch blokoch VVER začalo 24. apríla 1972. Krátko po začiatku stavby sa rozhodlo o zmene projektu dvoch bohunických reaktorov z typu v230 na modernejšie v213. Odvtedy sa začali prvé dva bloky v Bohuniciach označovať ako elektráreň V-1 a ďalšie dva bloky ako elektráreň V-2. Bloky elektrárne V1 sa na rozvodnú sieť napojili v rokoch 1978-1980 a bloky elektrárne V2 v rokoch 1984-1985.
V roku 1999 prijala vtedajšia slovenská vláda uznesenie č. 801, v ktorom sa zaviazala, že v rokoch 2006-2008 vyradí oba najstaršie bloky elektrárne. Predstavitelia Európskej komisie (EK) argumentovali tým, že reaktory sovietskeho typu nespĺňajú bezpečnostné kritériá Európskej únie (EÚ). Prvý blok elektrárne V-1 odstavili 31. decembra 2006. Druhý blok JE Jaslovské Bohunice V1 bol dostavený 31. decembra 2008.
