Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priemerná cena elektriny, ktorú regulačný úrad vlani premietal do tohtoročných koncových cien, sa podľa Jahnátka medziročne zvýšila o 27,44 % a cena plynu o 16,05 %.
Autor TASR
Bratislava 7. septembra (TASR) - Predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Ľubomír Jahnátek pripustil zvyšovanie cien elektriny a plynu v roku 2019 aj pre domácnosti. Za zdražovaním je podľa neho výrazný rast veľkoobchodných cien elektriny a plynu na svetových trhoch.
"My nekomentujeme nejaké špekulácie o vývoji a možnom náraste cien energií. My musíme zo zákona vychádzať z burzových cien či plynu, alebo elektriny, a tie rastú. Plus máme ďalšie nástroje, vďaka ktorým môže regulačný úrad nejakým spôsobom podľa predložených návrhov korigovať cenu. Ale burzovú cenu určite neviete korigovať. Tú musíme akceptovať v plnej výške," povedal Jahnátek.
Pri stanovovaní koncových cien elektriny a plynu pre rok 2019 v jeseni tohto roka bude podľa neho regulátor počítať s veľkoobchodnými cenami elektriny na úrovni 40,45 eura za megawatthodinu (MWh) a s veľkoobchodnými cenami plynu 18,49 eura za MWh. Priemerná cena elektriny, ktorú regulačný úrad vlani premietal do tohtoročných koncových cien, sa podľa Jahnátka medziročne zvýšila o 27,44 % a cena plynu o 16,05 %. "Toto sa musí premietnuť celé do koncovej ceny. Trhy jednoducho nevieme ovplyvniť, trhy si idú svojou cestou," podčiarkol šéf ÚRSO. Takýto rapídny nárast cien bol podľa jeho slov v období rokov 2006 a 2007.
Jahnátek pripustil, že úrad vie pri náraste trhových cien energií znížiť iné položky, ktoré vstupujú do koncových cien pre zákazníkov. "Úrad má samozrejme určité kompetencie, kde môže porovnávať, ale nedá sa to globalizovať, lebo vždy vychádzame z cenových návrhov a každý cenový návrh je svojím spôsobom odlišný. Časť dodávky, ktorá je viazaná na cenu komodity, tá je v podstate jednotná skoro pre všetkých," upozornil. Úrad podľa neho vie urobiť určité korekcie v distribúcii energií alebo v preprave, alebo v prenose, ale to z pohľadu celkového dosahu nie je také významné, ako je aktuálny medziročný nárast cien energií.
ÚRSO už v závere augusta 2018 rozhodol o zvýšení ceny elektriny, keďže na žiadosť Slovenských elektrární (SE) musel schváliť pre výrazný nárast cien emisných povoleniek jednu zložku z koncovej ceny elektriny, a to tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). SE musia na základe tzv. všeobecného hospodárskeho záujmu vyrábať elektrinu z domáceho uhlia v tepelnej elektrárni Nováky (ENO). Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) Martin Hojsík 4. septembra 2018 upozornil, že ÚRSO "potichu" od 1. septembra 2018 zvýšil podporu, ktorú dostávajú SE na využívanie nekvalitného domáceho hnedého uhlia na hornej Nitre, o 18 %. Ročná podpora podľa neho vzrástla z 98 miliónov eur na 115 miliónov eur.
"Úrad zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa striktne riadil platnou legislatívou. Zvýšenie jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému úrad schválil iba z dôvodu nárastu cien emisných povoleniek na svetových trhoch, ktoré oproti minulému roku vzrástli viac ako štvornásobne. Tento nárast v zmysle platnej legislatívy musel úrad regulovanému subjektu Slovenským elektrárňam akceptovať ako výraznú zmenu ekonomických parametrov. Úrad zdôrazňuje, že príjem zo zvýšenia cien emisných povoleniek nezostáva v majetku regulovaných subjektov, ale je príjmom štátneho rozpočtu," uviedol v reakcii na Hojsíka Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.
"My nekomentujeme nejaké špekulácie o vývoji a možnom náraste cien energií. My musíme zo zákona vychádzať z burzových cien či plynu, alebo elektriny, a tie rastú. Plus máme ďalšie nástroje, vďaka ktorým môže regulačný úrad nejakým spôsobom podľa predložených návrhov korigovať cenu. Ale burzovú cenu určite neviete korigovať. Tú musíme akceptovať v plnej výške," povedal Jahnátek.
Pri stanovovaní koncových cien elektriny a plynu pre rok 2019 v jeseni tohto roka bude podľa neho regulátor počítať s veľkoobchodnými cenami elektriny na úrovni 40,45 eura za megawatthodinu (MWh) a s veľkoobchodnými cenami plynu 18,49 eura za MWh. Priemerná cena elektriny, ktorú regulačný úrad vlani premietal do tohtoročných koncových cien, sa podľa Jahnátka medziročne zvýšila o 27,44 % a cena plynu o 16,05 %. "Toto sa musí premietnuť celé do koncovej ceny. Trhy jednoducho nevieme ovplyvniť, trhy si idú svojou cestou," podčiarkol šéf ÚRSO. Takýto rapídny nárast cien bol podľa jeho slov v období rokov 2006 a 2007.
Jahnátek pripustil, že úrad vie pri náraste trhových cien energií znížiť iné položky, ktoré vstupujú do koncových cien pre zákazníkov. "Úrad má samozrejme určité kompetencie, kde môže porovnávať, ale nedá sa to globalizovať, lebo vždy vychádzame z cenových návrhov a každý cenový návrh je svojím spôsobom odlišný. Časť dodávky, ktorá je viazaná na cenu komodity, tá je v podstate jednotná skoro pre všetkých," upozornil. Úrad podľa neho vie urobiť určité korekcie v distribúcii energií alebo v preprave, alebo v prenose, ale to z pohľadu celkového dosahu nie je také významné, ako je aktuálny medziročný nárast cien energií.
ÚRSO už v závere augusta 2018 rozhodol o zvýšení ceny elektriny, keďže na žiadosť Slovenských elektrární (SE) musel schváliť pre výrazný nárast cien emisných povoleniek jednu zložku z koncovej ceny elektriny, a to tarifu za prevádzkovanie systému (TPS). SE musia na základe tzv. všeobecného hospodárskeho záujmu vyrábať elektrinu z domáceho uhlia v tepelnej elektrárni Nováky (ENO). Člen predsedníctva mimoparlamentnej strany Progresívne Slovensko (PS) Martin Hojsík 4. septembra 2018 upozornil, že ÚRSO "potichu" od 1. septembra 2018 zvýšil podporu, ktorú dostávajú SE na využívanie nekvalitného domáceho hnedého uhlia na hornej Nitre, o 18 %. Ročná podpora podľa neho vzrástla z 98 miliónov eur na 115 miliónov eur.
"Úrad zdôrazňuje, že aj v tomto prípade sa striktne riadil platnou legislatívou. Zvýšenie jednej zo zložiek tarify za prevádzkovanie systému úrad schválil iba z dôvodu nárastu cien emisných povoleniek na svetových trhoch, ktoré oproti minulému roku vzrástli viac ako štvornásobne. Tento nárast v zmysle platnej legislatívy musel úrad regulovanému subjektu Slovenským elektrárňam akceptovať ako výraznú zmenu ekonomických parametrov. Úrad zdôrazňuje, že príjem zo zvýšenia cien emisných povoleniek nezostáva v majetku regulovaných subjektov, ale je príjmom štátneho rozpočtu," uviedol v reakcii na Hojsíka Radoslav Igaz, hovorca ÚRSO.
