Londýn 4. apríla (TASR) - Pandémia nového koronavírusu a lacná ropa zasiahli produkciu biopalív tak tvrdo, že sa viaceré továrne začali zatvárať. Niektoré už možno výrobu nikdy neobnovia. Celý priemysel s biopalivami teraz prehodnocuje efektivitu výroby.

Dlho predtým, ako pandémia vyprázdnila cesty, a dlho pred cenovou vojnou na trhu s ropou bojovali výrobcovia biopalív s chronickými nadmerným zásobami a otrasmi na trhoch. Aktuálny klesajúci dopyt, a s ním aj ceny, znamenajú, že menší výrobcovia a tí, ktorí sú veľmi zadlžení, budú mať problém udržať sa nad hladinou.

Todd Becker, generálny riaditeľ amerického výrobcu etanolu Green Plains, sa domnieva, že aj keď svet prekoná pandémiu a cenová vojna na trhu s ropu sa skončí, celý priemysel výroby biopalív bude pravdepodobne vyzerať inak. Podľa neho niektorým výrobcom určite dôjde kapitál.

Odvetvie, považované za ekologickejšiu alternatívu k benzínu a nafte a donedávna aj za jednu z možností, ako sa vyhnúť dovozu zahraničnej ropy, teraz čelí ďalšiemu úderu. Americké závody na výrobu etanolu z kukurice sa zatvárajú, brazílski výrobcovia palív na báze cukrovej trstiny sa prepadávajú do čoraz väčších dlhov a aj v Ázii je snaha o využívanie väčšieho množstva biopalív ohrozená. V Európe výrobcovia buď znižujú produkciu alebo vyrábajú suroviny na dezinfekčné prostriedky.

Ceny benzínu v USA dosiahli 20-ročné minimum. Prispela k tomu aj cenová vojna medzi Ruskom a Saudskou Arábiou, ktorá nasmerovala ropné trhy strmo nadol. K tomu sa pridalo rýchle šírenie nového koronavírusu a blokády po celom svete.

Zatiaľ čo pre spotrebiteľov je lacné palivo dobrou správou, pre výrobcov biopalív a farmárov v USA, ktorí predávajú približne tretinu úrody kukurice producentom etanolu, to predstavuje vážny problém.

Valero Energy Corp, druhá najväčšia rafinérska skupina v USA, dočasne zatvára dva závody na výrobu etanolu. Spoločnosť Andersons tiež pozastavila prevádzku vo svojich závodoch POET aj nákup kukurice. A Pacific Ethanol znižuje produkciu až o 60 %.

Výrobcovia bioetanolu sa tiež snažia nájsť voľné skladové kapacity, pretože dopyt sa prepadá.

Ani producenti fosílnych palív nie sú na tom oveľa lepšie. No pre americký priemysel biopalív je, ako sa zdá, pandémia a lacná ropa posledným úderom v jeho krátkej a búrlivej histórii.

V uplynulých rokoch totiž pomalší rast dopytu po benzíne prinútil výrobcov biopalív, aby zvýšili export. Rast odbytu na ich hlavnom zahraničnom trhu - v Číne sa však zastavil po vypuknutí obchodného sporu medzi Washingtonom a Pekingom. To zrazilo niektorých výrobcov na kolená a z tohto úderu sa doposiaľ nespamätali.

Peking sa v rámci prvej fázy obchodnej dohody s USA zaviazal nakúpiť určité množstvo americkej kukurice, ale podľa expertov to nebude stačiť na zmiernenie úderu, ktorý farmárom spôsobil pokles výroby etanolu.

Podobne pochmúrna situácia je aj v Brazílii, kde producenti zápasia nielen s nižšími cenami ako cukrovej trstiny, tak etanolu, ale aj s čoraz väčšími dlhmi, keďže si vzali úvery v dolároch a brazílska mena rekordne oslabila, čo im predražuje splátky.

V Európe, kde sa na výrobu bionafty používa väčšinou repkový olej (až 70 %), spôsobuje dodávateľom problémy neistota v súvislosti s budúcim dopytom. Bruselská skupina Alcogroup minulý týždeň uviedla, že znižuje produkciu biopalív o 30 %.

V Ázii zase drahší palmový olej podkopáva snahy Indonézie a Malajzie využívať viac domácu produkciu biopalív.

Chvíľu potrvá, než sa ekonomiky zotavia z dôsledkov pandémie. No ani oživenie hospodárstiev nemusí zastaviť znižovanie kapacity vo výrobe biopalív. Kým sa ceny benzínu nezvýšia tak, aby naštartovali dopyt po biopalivách, situácia v tomto odvetví bude aj naďalej vážna, domnievajú sa experti.