Brusel 2. februára (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu doplnením nariadenia o taxonómii povolila zaradenie zemného plynu a jadrovej energie medzi udržateľné zdroje. Toto rozhodnutie bude posudzovať a schvaľovať Európsky parlament (EP), pričom reakcie poslancov na rozhodnutie exekutívy EÚ sa rôznia.

Martin Hojsík (PS) z liberálnej frakcie Obnovme Európu (RE) označil za dôležité, že eurokomisia nezaradila jadro a plyn medzi prechodné zdroje energií v taxonómii zelených investícií, ale za také, ktoré majú pomôcť v prechode na klimatickú neutralitu. "Ale ani to nie je správne a som z tohto rozhodnutia sklamaný. Snažil som sa postoj eurokomisie zmeniť, absolvoval som dôležité stretnutia, kde som za našu frakciu vznášal námietky a argumenty," opísal situáciu. V pondelok (31. 1.) telefonoval s eurokomisárkou pre finančné služby Mairead McGuinnessovou, aby ju presvedčil, že tento návrh je krokom späť. "Rozhodnutie eurokomisie je víťazstvom proplynových a projadrových lobistov, prehrali fakty a odporúčania expertov, vedkýň a nás, ktorí bojujeme za ochranu klímy," skonštatoval Hojsík.

Michal Wiezik (PS/RE) uviedol, že EÚ bude potrebovať na dosiahnutie uhlíkovej neutrality rozsiahle investície a práve taxonómia ich má nasmerovať aj na podporu obnoviteľných zdrojov energie. Podľa neho však rozpačito pôsobí zaradenie zemného plynu a jadrovej energie medzi zelené aktivity. Tie sú v taxonómii vnímané ako prechodné a investovanie do nich má byť podmienené prísnymi kritériami vo vzťahu k ochrane klímy a bezpečnosti.

"Tieto kritéria eurokomisia zmiernila. Vypúšťa podmienku riedenia zemného plynu vodíkom, povoľuje podporu pre staršie atómové zariadenia. Doposiaľ chýbajú hlbinné úložiská na vyhorené paliva, čo je jedna zo základných podmienok pre zaradenie jadra do taxonómie. Investície, ktoré potečú do podpory plynu, jadra či spaľovania biomasy, budú chýbať pri podpore pre skutočne obnoviteľné zdroje energie, akými sú solár, vietor a geotermál," vysvetlil Wiezik. Na potreby dosiahnutia klimatických cieľov očakáva koncepčné a konzistentné riešenia, ktoré v návrhu EK boli oslabené politickým lobingom na úkor vedeckej exaktnosti.

Ivan Štefanec (KDH) zo skupiny európskych ľudovcov (EPP) uviedol, že používanie plynu a atómovej energie je dôležité nielen pre dosiahnutie cieľov znižovania emisií, ale aj pre ceny energií na Slovensku.

Foto: TASR - Štefan Puškáš

"Zároveň musíme podporovať obnoviteľné zdroje energie, znižovať našu závislosť na dovoze energií a zlepšovať bezpečnosť všetkých energetických foriem. Formy a ceny energií budú kľúčové pre našu ekonomickú obnovu a tvorbu nových pracovných miest. Do budúcna je kľúčová nielen užšia európska spolupráca v energetike a vybudovanie energetickej únie, ale aj výskum nových energetických foriem, napríklad termonukleárnej fúzie simulujúcej procesy slnka," zdôraznil Štefanec. Pripomenul, že začiatkom tohto týždňa navštívil ITER, projekt výstavby reaktora termonukleárnej fúzie vo francúzskom Cardache. "Úspešné vyriešenie termonukleárnej fúzie by znamenalo odpovede na mnohé energetické témy a zásadne by zlepšilo našu energetickú pozíciu aj z geopolitického hľadiska," skonštatoval Štefanec.

Robert Hajšel (Smer-SD) z frakcie socialistov a demokratov (S&D) je presvedčený, že Slovensko môže byť so zaradením jadra a zemného plynu medzi prechodné udržateľné zdroje energie spokojné. "Aj keď zeleným radikálom sa to nepozdáva, lebo jadro a plyn nie sú naozaj zelenými zdrojmi, určite pomôže aspoň polovičke EÚ vrátane Slovenska urýchliť dekarbonizáciu. Som zástancom obnoviteľných zdrojov energie, ale nemôžeme tvrdiť, že do roku 2050 chceme dosiahnuť klimatickú neutralitu a pokrytecky sa tváriť, že to dokážeme bez jadra a plynu," uviedol Hajšel. Upozornil, že ak raz bude mať Slovensko a EÚ kapacity na výrobu elektriny iba z obnoviteľných zdrojov, potom bude možné jadro pokojne odstaviť.

Foto: teraz.sk

Hajšel si nemyslí, že zaradenie jadra a zemného plynu je víťazstvom jadrovej, plynovej alebo ruskej loby, vníma to ako "víťazstvo pragmatického rozumu". Zaradenie do taxonómie je totiž podmienené prísnymi podmienkami - v prípade jadra je to prevádzkovanie hlbinného úložiska a v prípade plynu výrazná pomoc pri dekarbonizácii. "Fakt, že 75 percent elektriny vyrába Slovensko z jadra a plynu, iba podčiarkuje dôležitosť zaradenia týchto dvoch zdrojov do taxonómie," odkázal poslanec.