Cieľom rokovaní COP26 je prinútiť štáty, aby zdvojnásobili svoje záväzky na dosiahnutie nulových čistých emisií a presne uviedli, aké nástroje zamýšľajú použiť a v akom časovom rámci.
Londýn 25. októbra (TASR) - Dosiahnutie nulových emisií uhlíka, čo je cieľom Parížskej dohody o zmene klímy, si podľa prieskumu medzi tzv. klimatickými ekonómami bude vyžadovať investície do zeleného prechodu v hodnote 2 až 3 % svetovej produkcie každý rok až do roku 2050. To je však oveľa menej ako odhadované ekonomické náklady v prípade ničnerobenia.
Respondenti uviedli tiež, že prechod k nulovým emisiám závisí aj od toho, či bohatý svet splní sľuby o pomoci rozvíjajúcim sa ekonomikám, aj od stanovenia globálnej ceny uhlíka aspoň vo výške 100 USD (85,98 eur) za tonu, čo je výrazne nad úrovňou dosiahnutou vo väčšine súčasných schém.
Na prieskume pred novembrovým samitom COP26 v Glasgowe sa zúčastnili ekonómovia z Európy, Ázie a Ameriky. Toto podujatie je všeobecne vnímané ako posledná šanca na obmedzenie rastu globálnych teplôt.
Prieskum, prvý svojho druhu, ukázal, aké skľučujúce fiškálne výzvy čakajú na vlády, ktoré od januára 2020 minuli celkovo 10,8 bilióna USD alebo 10,2 % globálnej produkcie na boj s pandémiou nového koronavírusu.
Na otázku, či si myslia, že rokovania COP26 v Glasgowe pomôžu dosiahnuť ciele Parížskej dohody, pesimisti prevážili nad optimistami v pomere takmer tri k jednej, pričom 32 zo 44 respondentov uviedlo, že sú v tomto smere pesimisti.
Prieskum odhalil rozdiely medzi poprednými prognostikami v tom, ako merať podiel ekonomiky na zmene klímy, ale ukázal silný konsenzus v otázke prínosu včasných a koordinovaných opatrení.
"Ak odložíme opatrenia na zmenu klímy, tým vyššie budú náklady na dosiahnutie čistých nulových emisií do roku 2050," povedal Charles Kolstad, profesor ekonómie na Stanfordskej univerzite.
"Nemožno od rozvojových krajín očakávať, že budú platiť za zmiernenie zmien, kým investujú do rozvoja a pomáhajú svojim najchudobnejším občanom. Trvaním na ich platení sa nič nedosiahne," dodal.
Relatívne úzky rozsah odhadovaných investícií vo výške 2 až 3 % svetového hrubého domáceho produktu (HDP) ročne, ktorý väčšina respondentov uprednostňuje na dosiahnutie nulových čistých emisií, je však stále väčší ako odhady iných inštitúcií.
Medzinárodný menový fond (MMF) tento mesiac uviedol, že zníženie emisií na čistú nula do roku 2050 si vyžiada dodatočné investície v pásme 0,6 % - 1 % ročného globálneho HDP v nasledujúcich dvoch desaťročiach, čo zodpovedá kumulatívnej výške 12 až 20 biliónom USD.
V rámci prieskumu boli zaznamenané značné odchýlke v odhadoch potrebnej kumulatívnej investície v dolároch, čo odzrkadľuje rôzne metodiky výpočtov. Medián pritom dosiahol 44 biliónov USD.
James Nixon, vedúci makroekonomiky klimatickej zmeny v Oxford Economics, odhadol kumulatívny objem investícií na takmer 140 biliónov USD, čo bolo najviac v rámci prieskumu. „Hoci zmiernenie (klimatickej zmeny) môže byť drahé a potenciálne politicky bolestivé, myslím si, že povinnosťou ekonómov je ukázať, že nerobiť nič je ešte drahšie,“ povedal.
Podľa odborníkov pokračovanie v doterajších praktikách by viedlo k nárastu teploty o 1,6 stupňa Celzia do roku 2030, o 2,4 stupňa Celzia do roku 2050 a 4,4 stupňa Celzia do roku 2100. To by zase viedlo k strate 2,4 % HDP do roku 2030, 10 % do roku 2050 a 18 % do roku 2100
Naproti tomu, ak krajiny dokážu spoločne obmedziť nárast teploty na 1,4 stupňa Celzia do konca storočia, strata globálnej produkcie by sa podľa predpovedí znížila na 2 % do roku 2030, 2,3 % do roku 2050 a 2,5 % do roku 2100.
Na ilustráciu, podľa údajov Svetovej banky ochorenie COVID-19 a s ním spojené blokády viedli minulý rok k poklesu svetovej ekonomiky o 4,3 %.
Ilustračná snímka.Foto: TASR/AP
"Ekonomický vplyv ochorenia COVID-19 bol významný, ale dočasný. Vplyvy klímy na HDP sú však trvalé, dlhodobé a každým rokom nečinnosti sa zväčšujú," povedala Claire Ibrahimová, riaditeľka spoločnosti Deloitte Access Economics.
Cieľom rokovaní COP26 je prinútiť štáty, aby zdvojnásobili svoje záväzky na dosiahnutie nulových čistých emisií a presne uviedli, aké nástroje zamýšľajú použiť a v akom časovom rámci.
Hostiteľská Británia opätovne zdôraznila, že podporu potrebujú najmä rozvojové krajiny. A vyzvala bohatý svet, aby splnil sľub, že každý rok vyzbiera najmenej 100 miliárd USD pre ekologický klimatický fond na ich podporu.
