Masívna ťažba a výstavba lesných ciest spôsobuje podľa nich postupnú devastáciu horských lesov, preto ich treba urýchlene zastaviť.
Autor TASR
Vyšná Boca 20. septembra (TASR) - Ochranári spoločne s viac ako 150 odborníkmi a mimovládnymi organizáciami dnes v nízkotatranskej Vyšnej Boci, kde nedávno došlo k masívnemu odlesneniu a tiež k povodniam, poukázali na deštrukciu slovenských horských lesov. Zásahy v Nízkych Tatrách podľa nich spôsobili jednu z najväčších ekologických katastrof na Slovensku za posledných sto rokov. Vládu preto vyzývajú, aby konala a chránila prírodné bohatstvo našej krajiny.
Masívna ťažba a výstavba lesných ciest spôsobuje podľa nich postupnú devastáciu horských lesov, preto ich treba urýchlene zastaviť. "Spolu s lesmi takto strácame jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo Slovenska. Navyše okrem iného zvyšujeme riziko povodní, ničíme biologickú rozmanitosť a charakteristický ráz krajiny a znižujeme turistický potenciál regiónov," informoval TASR ekológ a signatár výzvy Erik Baláž.
"Jednoznačne vidíme, že jedinou efektívnou ochranou najcennejších častí lesov je ich zaradenie do prírodných rezervácií s najprísnejším režimom ochrany. Národný park vôbec negarantuje ich zachovanie. Za posledné dve dekády bolo vyťažených na ich územiach tisíce hektárov takýchto lesov, vrátane 105 hektárov pralesov," skonštatoval lesník a bývalý riaditeľ správy Národného parku Nízke Tatry Marián Jasík. V národných parkoch by sa podľa jeho ďalších slov nemalo komerčne ťažiť drevo, poľovať či budovať zjazdovky.
Ako v reakcii pre TASR uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák, envirorezort má prostredníctvom Štátnej ochrany prírody nástroje zabrániť ťažbe takmer výlučne v bezzásahovej zóne. Teda v lesoch s najvyšším stupňom ochrany, kde svoje možnosti aj využíva. "Faktom ostáva, že ide o malé percento lesov," skonštatoval. Výnimkou sú ešte územia preukázateľne viazané na ochranu vzácneho biotopu. "Súčasná situácia nám nie je ľahostajná. Hľadáme spôsoby, ako posilniť aspekt ochrany prírody a dosah MŽP SR v chránených oblastiach," vyjadril sa Ferenčák.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR je podľa svojho hovorcu Vladimíra Machalíka pripravené spolupracovať na úrovni odbornej diskusie týkajúcej sa zodpovedného a trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia s lesmi. "K ochrane prírody a krajiny pristupuje MPRV SR veľmi zodpovedne a citlivo zvažuje všetky kroky v tejto oblasti," reagoval.
Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia začiatkom septembra upozornil, že v súčasnosti zverejňované údaje o slovenských lesoch neumožňujú detailnejší pohľad. Tzv. zelená správa o stave lesného hospodárstva má poskytovať len čiastočný pohľad. "Za kľúčovú považujeme dátovú transparentnosť, ktorá by prispela k obmedzeniu nelegálnej ťažby a umožnila by efektívnu kontrolu hospodárenia v lesoch. Zverejnením údajov o najmenších lesných celkoch by sa zároveň predišlo zbytočným nedorozumeniam a polemikám, či máme lesov menej, alebo viac," zhrnul riaditeľ IEP Martin Haluš.
Najviac sú v súčasnosti podľa signatárov výzvy ničené ťažbou Národné parky Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Muránska planina, Veľká Fatra a Malá Fatra. V Nízkych Tatrách malo za posledných desať rokov dôjsť k vyťaženiu viac ako 6700 hektárov horských smrekových lesov.
Masívna ťažba a výstavba lesných ciest spôsobuje podľa nich postupnú devastáciu horských lesov, preto ich treba urýchlene zastaviť. "Spolu s lesmi takto strácame jedinečné prírodné a kultúrne dedičstvo Slovenska. Navyše okrem iného zvyšujeme riziko povodní, ničíme biologickú rozmanitosť a charakteristický ráz krajiny a znižujeme turistický potenciál regiónov," informoval TASR ekológ a signatár výzvy Erik Baláž.
"Jednoznačne vidíme, že jedinou efektívnou ochranou najcennejších častí lesov je ich zaradenie do prírodných rezervácií s najprísnejším režimom ochrany. Národný park vôbec negarantuje ich zachovanie. Za posledné dve dekády bolo vyťažených na ich územiach tisíce hektárov takýchto lesov, vrátane 105 hektárov pralesov," skonštatoval lesník a bývalý riaditeľ správy Národného parku Nízke Tatry Marián Jasík. V národných parkoch by sa podľa jeho ďalších slov nemalo komerčne ťažiť drevo, poľovať či budovať zjazdovky.
Ako v reakcii pre TASR uviedol hovorca Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR Tomáš Ferenčák, envirorezort má prostredníctvom Štátnej ochrany prírody nástroje zabrániť ťažbe takmer výlučne v bezzásahovej zóne. Teda v lesoch s najvyšším stupňom ochrany, kde svoje možnosti aj využíva. "Faktom ostáva, že ide o malé percento lesov," skonštatoval. Výnimkou sú ešte územia preukázateľne viazané na ochranu vzácneho biotopu. "Súčasná situácia nám nie je ľahostajná. Hľadáme spôsoby, ako posilniť aspekt ochrany prírody a dosah MŽP SR v chránených oblastiach," vyjadril sa Ferenčák.
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR je podľa svojho hovorcu Vladimíra Machalíka pripravené spolupracovať na úrovni odbornej diskusie týkajúcej sa zodpovedného a trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia s lesmi. "K ochrane prírody a krajiny pristupuje MPRV SR veľmi zodpovedne a citlivo zvažuje všetky kroky v tejto oblasti," reagoval.
Inštitút environmentálnej politiky (IEP) pri ministerstve životného prostredia začiatkom septembra upozornil, že v súčasnosti zverejňované údaje o slovenských lesoch neumožňujú detailnejší pohľad. Tzv. zelená správa o stave lesného hospodárstva má poskytovať len čiastočný pohľad. "Za kľúčovú považujeme dátovú transparentnosť, ktorá by prispela k obmedzeniu nelegálnej ťažby a umožnila by efektívnu kontrolu hospodárenia v lesoch. Zverejnením údajov o najmenších lesných celkoch by sa zároveň predišlo zbytočným nedorozumeniam a polemikám, či máme lesov menej, alebo viac," zhrnul riaditeľ IEP Martin Haluš.
Najviac sú v súčasnosti podľa signatárov výzvy ničené ťažbou Národné parky Nízke Tatry, Vysoké Tatry, Muránska planina, Veľká Fatra a Malá Fatra. V Nízkych Tatrách malo za posledných desať rokov dôjsť k vyťaženiu viac ako 6700 hektárov horských smrekových lesov.