Bratislava 4. marca (TASR) - Rezort životného prostredia odmieta kritiku, ktorej na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave podrobila nový zákon o odpadoch Asociácia podnikateľov v odpadovom hospodárstve (APOH). Zákonu vyčíta najmä zmluvy, ktoré firmy budú môcť uzavrieť s obcami a mestami maximálne na päť rokov, rozširovanie zodpovednosti na dovozcov a výrobcov a s tým spojené vytváranie nových organizácií zodpovednosti výrobcov (OZV), ktorým licenciu bude vydávať Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.

Cieľom nového zákona o odpadoch je podľa MŽP zaviesť transparentnosť vzťahov a nasmerovať Slovensko k moderným európskym krajinám, ktoré podobný systém používajú.

"Slovensko sa musí odkloniť od skládkovania a viac odpad recyklovať a separovať, pretože je v tejto oblasti na chvoste európskych krajín. V súčasnosti až tri štvrtiny odpadu končia na skládkach," povedal TASR hovorca rezortu Maroš Stano. Pripomenul tiež, že na príprave nového zákona sa podieľali najvýznamnejšie subjekty odpadového hospodárstva združené v priemyselných zväzoch, samosprávy, ale aj odborníci akademickej obce.

"Ministerstvo životného prostredia nesúhlasí s argumentmi recyklačných spoločností, ktoré plnia len servisnú - doplnkovú funkciu a svoje kapacity vybudovali z prostriedkov recyklačného fondu," povedal Stano. Nový zákon podľa neho zavádza štandardný európsky systém na princípe priamej finančnej zodpovednosti výrobcov a dovozcov.

Podľa MŽP práve výrobca je ten subjekt, ktorý musí niesť zodpovednosť vrátane finančnej za výrobky a odpady z nich, a to prostredníctvom nastavenia zmluvných vzťahov s jednotlivými subjektmi, ako sú obce, zberové spoločnosti, spracovatelia a recyklátori. "Spracovatelia a recyklátori nie sú nositeľmi zodpovednosti za výrobky uvádzané na trh, ich činnosť je čisto podnikateľsky zameraná a ich prvoradým záujmom je získanie vstupnej suroviny do ich zariadenia. Preto nie je na mieste názor, že spracovatelia sú tie subjekty, ktoré majú byť zodpovedné za nakladanie s odpadom z výrobkov," zdôraznil Stano.

Podotkol, že už pri novelizácii zákona v minulosti sa argumentovalo možným vývozom odpadu ako druhotnej suroviny a istá skupina podnikateľov nahlas avizovala možný negatívny dopad na slovenských recyklátorov. "Nič z toho sa nepotvrdilo," konštatoval.

Rôzne vyhlásenia o zániku pracovných miest vníma rezort skôr ako snahu chrániť ekonomické záujmy určitých skupín. "Žiadny zánik pracovných miest nepredpokladáme. Práve naopak, nový zákon môže nové pracovné miesta priniesť. Podpora separovaného zberu by totiž mala významne zvýšiť úroveň recyklácie a priniesť viac suroviny na spracovanie – teda ešte viac pracovných príležitostí," konštatoval hovorca MŽP.

Ministerstvo nevidí dôvod ani na vznik monopolu OZV. Stano poukázal na množstvo zákonných bariér, aby takáto situácia nenastala. "Od začiatku úzko komunikujeme s Protimonopolným úradom. Všetky súčasné zmluvy s existujúcimi OZV totiž po novom budú nevyužiteľné a stratia opodstatnenie. Obce tak budú mať slobodnú voľbu uzatvoriť novú zmluvu na základe najvýhodnejšej ponuky pre občanov, čo môže viesť k nižším poplatkom pre občanov. Okrem toho môžu obce po roku zmluvu vypovedať bez udania dôvodu a siahnuť po výhodnejšej ponuke," povedal.

Zámerom ustanovenia, ktoré umožní odplatu za vykúpený kovový odpad len bezhotovostne - prevodom na účet alebo poštovou poukážkou, je zabezpečiť identifikovateľnosť osôb, ktoré kovový odpad do výkupne prinesú. Má sa tak podľa MŽP zabrániť kriminalite, krádežiam kanálových poklopov, odkvapových rín, či medených káblov na železnici.

Rezort sa preto nedomnieva, že by bezhotovostná forma odplaty mala demotivovať občanov zbierať kovový odpad. Pôvodne chcel výkup kovov zakázať úplne, napokon však vyšiel v ústrety predstaviteľom priemyslu, a len sprísnil podmienky. "Upozorňujeme, že podobné zmeny, teda bezhotovostný výkup druhotných surovín zavádza v súčasnosti Česká republika z tých istých dôvodov ako SR," dodal Stano.