Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Vyjednávači sa dohodli na zvýšení povinného cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 na úrovni EÚ z 30 percent na 40 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Autor TASR
Brusel 9. novembra (TASR) - Vyjednávači Európskeho parlamentu (EP) a Rady Európskej únie sa zhodli na prísnejšej regulácii emisií skleníkových plynov v členských štátoch EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Europarlament v správe pre médiá spresnil, že vyjednávači v utorok večer dosiahli predbežnú dohodu o revízii nariadenia o spoločnom úsilí, ktoré stanovuje záväzné ročné zníženie emisií skleníkových plynov pre členské štáty a v súčasnosti reguluje približne 60 percent emisií eurobloku.
Vyjednávači sa dohodli na zvýšení povinného cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 na úrovni EÚ z 30 percent na 40 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Po prvý raz budú musieť všetky krajiny Únie znížiť emisie skleníkových plynov s cieľmi v rozmedzí 10 – 50 percent. Ciele pre každý členský štát sú založené na HDP na obyvateľa a na nákladovej efektívnosti.
Na dosiahnutie ambicióznejších národných cieľov zníženia emisií bude musieť každý členský štát každý rok zabezpečiť, aby neprekročil svoju ročnú kvótu emisií skleníkových plynov.
Dohoda znamená rovnováhu medzi potrebou flexibility pre členské krajiny, aby dosiahli svoje ciele a zároveň zabezpečili spravodlivý a sociálne spravodlivý prechod pre všetkých, a potrebou vykryť medzery, aby sa neohrozili klimatické zákony EÚ.
Dosiahlo sa to obmedzením možností prevodu, požičiavania a sporenia emisných kvót. Možnosť členských štátov obchodovať s kvótami s inými členskými štátmi bude obmedzená na desať percent kvót na roky 2021–25. Na roky 2026–30 je maximum 15 percent. Všetky výnosy z takéhoto obchodovania by sa mali prideliť na opatrenia v oblasti klímy.
Členské štáty si môžu v rokoch 2021 – 2025 požičať maximálne 7,5 percenta kvót z nasledujúceho roka, aby sa použili v rokoch, keď sú emisie vyššie než ročný limit. Na roky 2026 – 2030 je maximum päť percent.
V rokoch s nižšími emisiami budú môcť členské štáty ušetriť emisie na nasledujúci rok: 75 percent ročných emisných kvót v roku 2021 možno ušetriť a použiť neskôr. V rokoch 2022 – 2029 by to bolo 25 percent.
Členské štáty už nebudú môcť dostávať dodatočné kvóty prostredníctvom tzv. dodatočnej rezervy, pretože bude zrušená.
V snahe priviesť členské štáty k väčšej zodpovednosti zverejní Európska komisia informácie o vnútroštátnych opatreniach v ľahko dostupnej forme, ako to požaduje Európsky parlament.
Utorkovú predbežnú dohodu ešte musí formálne schváliť europarlament a ministri členských krajín (Rada EÚ), až potom nový zákon vstúpi do platnosti.
Nariadenie o spoločnom úsilí stanovuje národné ciele pre znižovanie emisií z cestnej dopravy, vykurovania budov, poľnohospodárstva, malých priemyselných zariadení a odpadového hospodárstva.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Europarlament v správe pre médiá spresnil, že vyjednávači v utorok večer dosiahli predbežnú dohodu o revízii nariadenia o spoločnom úsilí, ktoré stanovuje záväzné ročné zníženie emisií skleníkových plynov pre členské štáty a v súčasnosti reguluje približne 60 percent emisií eurobloku.
Vyjednávači sa dohodli na zvýšení povinného cieľa znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 na úrovni EÚ z 30 percent na 40 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990. Po prvý raz budú musieť všetky krajiny Únie znížiť emisie skleníkových plynov s cieľmi v rozmedzí 10 – 50 percent. Ciele pre každý členský štát sú založené na HDP na obyvateľa a na nákladovej efektívnosti.
Na dosiahnutie ambicióznejších národných cieľov zníženia emisií bude musieť každý členský štát každý rok zabezpečiť, aby neprekročil svoju ročnú kvótu emisií skleníkových plynov.
Dohoda znamená rovnováhu medzi potrebou flexibility pre členské krajiny, aby dosiahli svoje ciele a zároveň zabezpečili spravodlivý a sociálne spravodlivý prechod pre všetkých, a potrebou vykryť medzery, aby sa neohrozili klimatické zákony EÚ.
Dosiahlo sa to obmedzením možností prevodu, požičiavania a sporenia emisných kvót. Možnosť členských štátov obchodovať s kvótami s inými členskými štátmi bude obmedzená na desať percent kvót na roky 2021–25. Na roky 2026–30 je maximum 15 percent. Všetky výnosy z takéhoto obchodovania by sa mali prideliť na opatrenia v oblasti klímy.
Členské štáty si môžu v rokoch 2021 – 2025 požičať maximálne 7,5 percenta kvót z nasledujúceho roka, aby sa použili v rokoch, keď sú emisie vyššie než ročný limit. Na roky 2026 – 2030 je maximum päť percent.
V rokoch s nižšími emisiami budú môcť členské štáty ušetriť emisie na nasledujúci rok: 75 percent ročných emisných kvót v roku 2021 možno ušetriť a použiť neskôr. V rokoch 2022 – 2029 by to bolo 25 percent.
Členské štáty už nebudú môcť dostávať dodatočné kvóty prostredníctvom tzv. dodatočnej rezervy, pretože bude zrušená.
V snahe priviesť členské štáty k väčšej zodpovednosti zverejní Európska komisia informácie o vnútroštátnych opatreniach v ľahko dostupnej forme, ako to požaduje Európsky parlament.
Utorkovú predbežnú dohodu ešte musí formálne schváliť europarlament a ministri členských krajín (Rada EÚ), až potom nový zákon vstúpi do platnosti.
Nariadenie o spoločnom úsilí stanovuje národné ciele pre znižovanie emisií z cestnej dopravy, vykurovania budov, poľnohospodárstva, malých priemyselných zariadení a odpadového hospodárstva.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
