Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Euroinštitúcie sa dohodli, že nové pravidlá sa budú vzťahovať na opatrenia so spätnou platnosťou od 1. februára 2022, s niektorými obmedzenými výnimkami.
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 14. decembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) a české predsedníctvo Rady EÚ sa v stredu ráno dohodli na zahrnutí opatrení REPowerEU do národných plánov obnovy na podporu nezávislosti od ruských fosílnych palív a ekologickej transformácie.
Vyjednávači EP z výborov pre rozpočet a pre hospodárske a menové veci dosiahli predbežnú dohodu s Radou EÚ. Tá stanovuje, že krajiny EÚ, ktoré žiadajú dodatočné zdroje prostredníctvom zmeneného a doplneného plánu obnovy a odolnosti, budú musieť po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu zahrnúť opatrenia na úsporu energie, výrobu čistej energie a diverzifikáciu dodávok energie, ako sa predpokladá v pláne REPowerEU.
Euroinštitúcie sa dohodli, že nové pravidlá sa budú vzťahovať na opatrenia so spätnou platnosťou od 1. februára 2022, s niektorými obmedzenými výnimkami. Opatrenia sú navrhnuté tak, aby podporovali investície do boja proti energetickej chudobe pre zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky.
Vyjednávači EP presadili, že z dodatočných 20 miliárd eur v podobe grantov navrhnutých eurokomisiou, bude 8 miliárd pochádzať z predchádzajúcej aukcie národných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS), zatiaľ čo 12 miliárd eur sa vyberie z inovačného fondu. Okrem toho žiadne príjmy získané prostredníctvom ETS nemožno použiť na investície do fosílnych palív.
S cieľom podporiť dekarbonizáciu priemyselných sektorov europoslanci získali od Rady EÚ a eurokomisie záväzok na doplnenie inovačného fondu nad jeho súčasný objem. Už boli dohodnuté dve miliardy eur, zvyšok bude súčasťou rokovaní o prebiehajúcej reforme ETS.
Dodatočných 20 miliárd eur vo forme grantov sa rozdelí medzi členské štáty, pričom sa zohľadní miera ich energetickej závislosti a podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie.
Poslanci zabezpečili aj flexibilitu pri využívaní nevyčerpaných fondov EÚ, najmä tých z rozpočtového cyklu na roky 2014 - 2020. Okrem toho budú môcť krajiny EÚ využiť až 7,5 % svojich nevyčerpaných prostriedkov z kohéznej politiky v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na dosiahnutie cieľov REPowerEU.
Europoslanci presvedčili krajiny EÚ, aby vyčlenili aspoň 30 % svojich výdavkov v rámci programu REPowerEU na cezhraničné opatrenia, zasahujúce viacero štátov, ktoré by riešili existujúce prekážky v prenose, distribúcii a skladovaní energie. Komisia môže za osobitných okolností udeliť výnimku z tohto pravidla.
Na kapitoly REPowerEU by sa mala vzťahovať zásada "nespôsobiť významné škody" s výnimkami udelenými opatreniam, ktoré chránia obavy EÚ o energetickú bezpečnosť, minimalizujú potenciálne škody na životnom prostredí a neohrozujú ciele EÚ v oblasti klímy.
Takéto opatrenia by mali byť v platnosti do 31. decembra 2026.
Predbežnú politickú dohodu musia schváliť oba parlamentné výbory a až potom sa bude o nej hlasovať v pléne EP na úrovni ministrov. Dohoda vstúpi do platnosti po konečnom súhlase oboch inštitúcií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Vyjednávači EP z výborov pre rozpočet a pre hospodárske a menové veci dosiahli predbežnú dohodu s Radou EÚ. Tá stanovuje, že krajiny EÚ, ktoré žiadajú dodatočné zdroje prostredníctvom zmeneného a doplneného plánu obnovy a odolnosti, budú musieť po nadobudnutí účinnosti tohto návrhu zahrnúť opatrenia na úsporu energie, výrobu čistej energie a diverzifikáciu dodávok energie, ako sa predpokladá v pláne REPowerEU.
Euroinštitúcie sa dohodli, že nové pravidlá sa budú vzťahovať na opatrenia so spätnou platnosťou od 1. februára 2022, s niektorými obmedzenými výnimkami. Opatrenia sú navrhnuté tak, aby podporovali investície do boja proti energetickej chudobe pre zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky.
Vyjednávači EP presadili, že z dodatočných 20 miliárd eur v podobe grantov navrhnutých eurokomisiou, bude 8 miliárd pochádzať z predchádzajúcej aukcie národných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS), zatiaľ čo 12 miliárd eur sa vyberie z inovačného fondu. Okrem toho žiadne príjmy získané prostredníctvom ETS nemožno použiť na investície do fosílnych palív.
S cieľom podporiť dekarbonizáciu priemyselných sektorov europoslanci získali od Rady EÚ a eurokomisie záväzok na doplnenie inovačného fondu nad jeho súčasný objem. Už boli dohodnuté dve miliardy eur, zvyšok bude súčasťou rokovaní o prebiehajúcej reforme ETS.
Dodatočných 20 miliárd eur vo forme grantov sa rozdelí medzi členské štáty, pričom sa zohľadní miera ich energetickej závislosti a podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie.
Poslanci zabezpečili aj flexibilitu pri využívaní nevyčerpaných fondov EÚ, najmä tých z rozpočtového cyklu na roky 2014 - 2020. Okrem toho budú môcť krajiny EÚ využiť až 7,5 % svojich nevyčerpaných prostriedkov z kohéznej politiky v rámci programového obdobia 2021 – 2027 na dosiahnutie cieľov REPowerEU.
Europoslanci presvedčili krajiny EÚ, aby vyčlenili aspoň 30 % svojich výdavkov v rámci programu REPowerEU na cezhraničné opatrenia, zasahujúce viacero štátov, ktoré by riešili existujúce prekážky v prenose, distribúcii a skladovaní energie. Komisia môže za osobitných okolností udeliť výnimku z tohto pravidla.
Na kapitoly REPowerEU by sa mala vzťahovať zásada "nespôsobiť významné škody" s výnimkami udelenými opatreniam, ktoré chránia obavy EÚ o energetickú bezpečnosť, minimalizujú potenciálne škody na životnom prostredí a neohrozujú ciele EÚ v oblasti klímy.
Takéto opatrenia by mali byť v platnosti do 31. decembra 2026.
Predbežnú politickú dohodu musia schváliť oba parlamentné výbory a až potom sa bude o nej hlasovať v pléne EP na úrovni ministrov. Dohoda vstúpi do platnosti po konečnom súhlase oboch inštitúcií.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
