Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Pravidlá sa budú týkať aj podnikov z krajín mimo EÚ s obratom vyšším než 150 miliónov eur, ak aspoň 40 miliónov eur z obratu pochádza z EÚ.
Autor TASR
Brusel 1. júna (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok prijal pozíciu na rokovania s členskými štátmi o pravidlách, ktoré majú začleniť vplyv na ľudské práva a životné prostredie do spôsobu riadenia podnikov.
Od spoločností sa bude vyžadovať, aby identifikovali riziká a v prípade potreby predchádzali, ukončili alebo zmiernili negatívny vplyv svojich činností na ľudské práva a životné prostredie, ako je napríklad detská práca, otroctvo, pracovné vykorisťovanie, znečistenie, zhoršovanie životného prostredia a strata biodiverzity.
Podniky budú musieť monitorovať a posudzovať tieto negatívne vplyvy aj u svojich partnerov v hodnotovom reťazci vrátane dodávateľov, ale aj predajcov, distribútorov, pri preprave, skladovaní, nakladaní s odpadom a v iných oblastiach.
Nové pravidlá sa budú vzťahovať na spoločnosti so sídlom v EÚ bez ohľadu na ich odvetvie vrátane finančných služieb s viac než 250 zamestnancami a celosvetovým obratom nad 40 miliónov eur. Týka sa to aj materských spoločností s vyše 500 zamestnancami a celosvetovým obratom viac než 150 miliónov eur.
Pravidlá sa budú týkať aj podnikov z krajín mimo EÚ s obratom vyšším než 150 miliónov eur, ak aspoň 40 miliónov eur z obratu pochádza z EÚ.
Firmy budú musieť realizovať prechodný plán na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia a v prípade veľkých spoločností s viac než 1000 zamestnancami bude mať splnenie cieľov plánu vplyv na pohyblivú zložku odmeny riaditeľa (bonusy). Nové pravidlá takisto vyžadujú, aby firmy spolupracovali s tými, na ktorých má ich činnosť vplyv, vrátane aktivistov v oblasti ľudských práv a životného prostredia. Tiež budú musieť zaviesť mechanizmus na podávanie sťažností a pravidelne monitorovať účinnosť svojej politiky v oblasti náležitej starostlivosti.
Spoločnosti, ktoré nedodržia predpisy a budú zodpovedné za škody, môžu byť sankcionované vnútroštátnymi dozornými orgánmi. Sankcie zahŕňajú opatrenia ako menovanie firmy a jej priestupku, odstránenie jej tovaru z trhu alebo pokuty vo výške najmenej 5 % čistého celosvetového obratu. Spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré nedodržia pravidlá, budú mať zakázané zúčastniť sa na verejnom obstarávaní v EÚ.
Nové povinnosti by sa mali uplatňovať po troch alebo štyroch rokoch v závislosti od veľkosti a obratu spoločnosti. Menšie podniky budú môcť odložiť uplatňovanie nových pravidiel o jeden rok.
Za rokovaciu pozíciu EP pre rokovania s členskými štátmi sa vyslovilo 366 poslancov, 225 bolo proti a 38 sa zdržalo hlasovania.
Europarlament neustále požadoval väčšiu zodpovednosť podnikov a právne predpisy o povinnej náležitej starostlivosti. Návrh Európskej komisie z februára 2022 dopĺňa ďalšie existujúce a nadchádzajúce legislatívne normy, ako je nariadenie o odlesňovaní, nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí a návrh nariadenia, ktorým sa zakazujú výrobky, ktoré sú výsledkom nútenej práce.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Od spoločností sa bude vyžadovať, aby identifikovali riziká a v prípade potreby predchádzali, ukončili alebo zmiernili negatívny vplyv svojich činností na ľudské práva a životné prostredie, ako je napríklad detská práca, otroctvo, pracovné vykorisťovanie, znečistenie, zhoršovanie životného prostredia a strata biodiverzity.
Podniky budú musieť monitorovať a posudzovať tieto negatívne vplyvy aj u svojich partnerov v hodnotovom reťazci vrátane dodávateľov, ale aj predajcov, distribútorov, pri preprave, skladovaní, nakladaní s odpadom a v iných oblastiach.
Nové pravidlá sa budú vzťahovať na spoločnosti so sídlom v EÚ bez ohľadu na ich odvetvie vrátane finančných služieb s viac než 250 zamestnancami a celosvetovým obratom nad 40 miliónov eur. Týka sa to aj materských spoločností s vyše 500 zamestnancami a celosvetovým obratom viac než 150 miliónov eur.
Pravidlá sa budú týkať aj podnikov z krajín mimo EÚ s obratom vyšším než 150 miliónov eur, ak aspoň 40 miliónov eur z obratu pochádza z EÚ.
Firmy budú musieť realizovať prechodný plán na obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 stupňa Celzia a v prípade veľkých spoločností s viac než 1000 zamestnancami bude mať splnenie cieľov plánu vplyv na pohyblivú zložku odmeny riaditeľa (bonusy). Nové pravidlá takisto vyžadujú, aby firmy spolupracovali s tými, na ktorých má ich činnosť vplyv, vrátane aktivistov v oblasti ľudských práv a životného prostredia. Tiež budú musieť zaviesť mechanizmus na podávanie sťažností a pravidelne monitorovať účinnosť svojej politiky v oblasti náležitej starostlivosti.
Spoločnosti, ktoré nedodržia predpisy a budú zodpovedné za škody, môžu byť sankcionované vnútroštátnymi dozornými orgánmi. Sankcie zahŕňajú opatrenia ako menovanie firmy a jej priestupku, odstránenie jej tovaru z trhu alebo pokuty vo výške najmenej 5 % čistého celosvetového obratu. Spoločnosti z krajín mimo EÚ, ktoré nedodržia pravidlá, budú mať zakázané zúčastniť sa na verejnom obstarávaní v EÚ.
Nové povinnosti by sa mali uplatňovať po troch alebo štyroch rokoch v závislosti od veľkosti a obratu spoločnosti. Menšie podniky budú môcť odložiť uplatňovanie nových pravidiel o jeden rok.
Za rokovaciu pozíciu EP pre rokovania s členskými štátmi sa vyslovilo 366 poslancov, 225 bolo proti a 38 sa zdržalo hlasovania.
Europarlament neustále požadoval väčšiu zodpovednosť podnikov a právne predpisy o povinnej náležitej starostlivosti. Návrh Európskej komisie z februára 2022 dopĺňa ďalšie existujúce a nadchádzajúce legislatívne normy, ako je nariadenie o odlesňovaní, nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí a návrh nariadenia, ktorým sa zakazujú výrobky, ktoré sú výsledkom nútenej práce.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
