Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 25. apríl 2025Meniny má Marek
< sekcia Ekonomika

Európsky parlament chce viac alternatívnych čerpacích staníc pre autá

Na snímke spustenie prvých 10 nabíjacích staníc pre elektromobily vytvorené spoločnosťou Deutsche Telekom IT Solutions Slovakia v Košiciach 30. marca 2023. Foto: TASR - František Iván

Ide o plán EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dekarbonizovať dopravu.

Brusel/Štrasburg 12. júla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili v utorok (11. 7.) nové predpisy, ktoré majú zabezpečiť viac alternatívnych čerpacích staníc pre autá a nákladné vozidlá, jednoduché a ľahké nabíjanie a čistejšie lodné palivá.

Ide o plán EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 a dekarbonizovať dopravu.

Poslanci presadili, že do roku 2026 sa budú musieť zaviesť elektrické nabíjacie parky pre automobily s výkonom minimálne 400 kW aspoň každých 60 km pozdĺž základnej cestnej siete TEN-T, pričom výkon siete sa do roku 2028 zvýši na 600 kW. Pre nákladné vozidlá a autobusy budú musieť byť k dispozícii nabíjacie stanice každých 120 km. Tieto stanice by mali byť do roku 2028 nainštalované na polovici hlavných ciest EÚ a v závislosti od cesty by mali mať výkon 1400 až 2800 kW.

Členské štáty musia zabezpečiť, aby do roku 2031 boli vodíkové čerpacie stanice pozdĺž hlavnej siete TEN-T rozmiestnené aspoň každých 200 km.

Používatelia vozidiel s alternatívnym pohonom budú vedieť ľahko zaplatiť na nabíjacích miestach (platobnými kartami alebo bezkontaktnými zariadeniami), zatiaľ čo cena týchto "palív" sa bude musieť zobraziť za kWh, kilogram alebo za minútu, či jedno nabíjanie.

Európska komisia do roku 2027 vytvorí databázu EÚ s údajmi o alternatívnych palivách, ktorá bude spotrebiteľom poskytovať informácie o dostupnosti, čakacích lehotách alebo cenách na jednotlivých čerpacích staniciach.

Poslanci prijali aj nové pravidlá o čistejších lodných palivách. Lode budú musieť postupne znižovať emisie skleníkových plynov tým, že obmedzia ich množstvo v energii, ktorú využívajú, a to o 2 % od roku 2025 a postupne až o 80 % od roku 2050 v porovnaní s úrovňami z roku 2020.

Vzťahovalo by sa to na lode s hrubou tonážou nad 5000 ton, ktoré sú zodpovedné za 90 % emisií CO2, na všetku energiu spotrebovanú na palube a v prístavoch EÚ alebo medzi nimi, ako aj na 50 % energie spotrebovanej pri plavbách, v prípade ktorých sa východiskový alebo cieľový prístav nachádza mimo EÚ alebo v najvzdialenejších regiónoch EÚ.

Kontajnerové a osobné lode budú musieť od roku 2030 počas kotvenia na pobreží vo veľkých prístavoch EÚ pokryť všetky potreby elektrickej energie z pobrežných zdrojov, čím sa zníži znečistenie ovzdušia v prístavoch.

Od roku 2034 by mali 2 % lodných palív pochádzať z obnoviteľných zdrojov. Podmienkou je, aby eurokomisia oznámila, že v roku 2031 budú obnoviteľné palivá nebiologického pôvodu predstavovať menej ako 1 % palivového mixu.

Za nové pravidlá týkajúce sa infraštruktúry pre alternatívne palivá zahlasovalo 514 poslancov, 52 bolo proti a 74 sa zdržalo hlasovania. Nové pravidlá týkajúce sa udržateľných lodných palív odobrilo 555 poslancov, 48 bolo proti a 25 sa zdržalo hlasovania.

Oba predpisy ešte musia schváliť aj ministri členských krajín. Pravidlá týkajúce sa infraštruktúry pre alternatívne palivá sa začnú uplatňovať šesť mesiacov od nadobudnutia účinnosti zákona. Pravidlá pre udržateľné lodné palivá začnú platiť 1. januára 2025.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)

HRABKO: Štátny smútok v čase pohrebu pápeža je dobrý politický krok

Náboženskú vieru pokladá Hrabko za osobnú a súkromnú vec každého človeka, pápež František však bol podľa neho aj uznávanou politickou osobnosťou (správa, PODCAST, VIDEO).

- Prezident SR Peter Pellegrini nepodpíše zákon o tzv. covidovej amnestii a vráti ho s výhradami parlamentu na opätovné prerokovanie.

- Ruský prezident Vladimir Putin v piatok prijal osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa, oznámil Kremeľ.

- Tatranský národný park (TANAP) podal na okresný úrad návrh zonácie. V najvyšších pásmach ochrany bude viac ako 50 percent územia parku. Na sociálnej sieti o tom informovali štátny tajomník Ministerstva životného prostredia SR Filip Kuffa a riaditeľ TANAP-u Olexa.

- Zmeny v mýtnych poplatkoch nie sú žiadnou novinkou. Vychádzajú z celoeurópskej smernice, ktorej zavedenie je povinné. Uviedol to pre TASR odbor komunikácie Ministerstva dopravy SR v reakcii na vyjadrenia Nadácie Zastavme korupciu a predstaviteľov autodopravcov.

- Stredoslovenská vodárenská spoločnosť (StVS) podporuje výstavbu plánovanej prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec. TASR o tom v piatok informoval odbor komunikácie Ministerstva životného prostredia (MŽP) Slovenskej republiky.

- Lekári predpísali vlani najviac liekov pacientom s chorobami kardiovaskulárneho a nervového systému. V roku 2024 bol zároveň zaznamenaný medziročný nárast spotreby humánnych liekov v úhradách a aj pri spotrebe vyjadrenej počtom balení.

- Predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) sa stretne v pondelok (28. 4.) s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý príde na oficiálnu návštevu Slovenska. Okrem iného sa budú partneri zaoberať aj možnosťami spolupráce v oblasti energetiky.

- Slovenská advokátska komora (SAK) dôrazne odmieta akékoľvek útoky na predstaviteľov justície, či už ide o sudcov, prokurátorov, advokátov, notárov, exekútorov alebo zástupcov iných právnických povolaní.

- Poľské ministerstvo rodiny, práce a sociálnej politiky oznámilo, že v pondelok predstaví ďalší krok v procese zavádzania skráteného pracovného času. Ministerka Agnieszka Dziemianowicz-Bak zhodnotí doterajšie analýzy a načrtne budúce plány rezortu v tejto oblasti.

- Veľkou témou súčasnosti je transakčná daň. Poďme sa na ňu pozrieť a čo budeme môcť v nej opravíme. Uviedol to v piatok predseda vlády SR Robert Fico.

- Opozičná poslankyňa Národnej rady (NR) SR Vladimíra Marcinková (SaS) chce znova zákonne ukotviť právo pre maloletých pacientov na prítomnosť sprevádzajúcej osoby pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Uviedla to na piatkovej tlačovej konferencii.

- Prezident SR Peter Pellegrini vymenoval riaditeľa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Branislava Zuriana, riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Ľubomíra Klištinca a štátneho tajomníka Ministerstva spravodlivosti SR Michala Sedliaka do hodnosti generála.

- Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) odovzdal menovací dekrét Petrovi Hullovi, ktorý bude opätovne pôsobiť vo funkcii riaditeľa Justičnej akadémie.

- Pri riadení, správe a manažovaní štátneho dlhu SR neidentifikoval Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) významné nedostatky. Rezervy sú ale v strategickom plánovaní a transparentnom informovaní. Vyplýva to z najnovšej kontroly NKÚ.

- Priame prenosy doplnené rozhovormi s relevantnými hosťami i priamymi vstupmi z Vatikánu budú vo vysielaní slovenských televízii sprevádzať sobotňajšie (26. 4.) mimoriadne vysielanie venované pohrebu pápeža Františka.

- Červená armáda na jednej strane oslobodila slovenské územie na konci svetovej vojny, no ruský režim, ktorý je stále „strojcom vojny“ na strane druhej napadol svojho suseda - Ukrajinu, a porušil tým medzinárodné právo, preto ho nemôžeme legitimizovať, uviedol Drucker.

- Do informačného systému na vzdelávanie dospelých sa zatiaľ zapojilo vyše 400 vzdelávacích zariadení. Na budúci rok by chcelo Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR predstaviť balík poukážok na vzdelávanie.

- Dronový útok ruskej armády na mesto Pavlohrad na stredovýchode Ukrajiny si v noci na piatok vyžiadal najmenej tri obete na životoch a viac než desať zranených.

- Samosudca Špecializovaného trestného súdu (ŠTS) v Pezinku Milan Cisarik nevyhovel návrhu obhajoby a nezastavil trestné stíhanie obžalovaného guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra pre premlčanie v korupčnej kauze.

- Francúzska slalomová šampiónka Margot Simondová tragicky zahynula počas tréningu na súťaži Red Bull Alpine Park. Tá sa koná vo Val d'Isere od 24. do 27. apríla. Mala iba 18 rokov.