Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Europoslanci upozornili, že po vyše desiatich rokoch financovania zo strany EÚ, ešte ani jedna z troch jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a Slovensku nebola definitívne uzavretá.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 22. januára (TASR) - Chyby v programe EÚ týkajúce sa odstavovania zastaraných jadrových elektrární v Bulharsku, Litve a na Slovensku sa týkajú prekročenia stanovených cien, oneskorení, nedostatku koordinácie a kontroly, nejasností pri rozdelení kompetencií, príliš vysokých nákladov na nesúvisiace energetické projekty a zlého nastavenia priorít, uviedol dnes v správe pre médiá Petičný výbor Európskeho parlamentu (EP).
Členovia Petičného výboru o príslušnej rezolúcii hlasovali v pondelok.
Europoslanci združení v tomto výbore upozornili na skutočnosť, že po viac ako desiatich rokoch financovania zo strany EÚ, ešte ani jedna z troch jadrových elektrární v uvedených členských krajinách únie nebola definitívne uzavretá. A vyjadrili obavy, či sa Bulharsko, Litva a Slovensko nepokúsia využiť tento stav vecí ako politickú páku na vyžiadanie dodatočného financovania z európskych zdrojov.
V texte prijatej rezolúcie sa uvádza, že tri uvedené krajiny by mali predstaviť konkrétne plány odstavenia jadrových prevádzok, vrátane detailného rozpočtového rozpracovania a s vysvetlením ako bude finančne zabezpečené definitívne uzavretie jadrových elektrární.
Správa, ktorú pripravil rumunský europoslanec Marian-Jean Marinescu z Európskej ľudovej strany (EĽS), zdôrazňuje, že finálnu zodpovednosť za bezpečné uzavretie atómových elektrární leží na pleciach samotných členských štátov.
"Nedodržanie týchto záväzkov vystavuje občanov únie riziku," upozornil Marinescu v správe pre Petičný výbor EP.
Financovanie zo zdrojov EÚ pre jadrové elektrárne v Bulharsku, Litve a na Slovensku sa má ukončiť do roku 2020.
Podľa odhadov Európskeho dvora audítorov v doterajšom financovaní zo zdrojov EÚ došlo k deficitu vo výške 2,5 miliardy eur.
"Aj ak Európska únia prispeje ďalšími 553 miliónmi eur do konca roku 2020, ešte stále budú chýbať dve miliardy eur," uvádza sa v správe Petičného výboru.
Podľa upozornenia europoslancov odstavovanie jadrových elektrární bude mať narastajúci význam v najbližších rokoch, keďže jedna tretina z celkového počtu 143 jadrových reaktorov v 14 členských štátoch EÚ by mala byť uzavretá do roku 2025. Poslanci EP preto vyzývajú všetky členské štáty s jadrovým energetickým programom, aby už dopredu zabezpečili financovanie na zavretie zastaraných elektrární.
V končiacom sa sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2007-2013 bolo vyčlenených 2,85 miliárd eur pre Bulharov, Litovčanov a Slovákov. Najviac zdrojov išlo na odstavenie litovskej elektrárne Ignalina (1,367 miliárd eur), 868 miliónov eur bolo určených pre elektráreň Kozloduj v Bulharsku a pre demontáž elektrárne v Jaslovských Bohuniciach EÚ v tomto období vyčlenila 613 miliónov eur.
Do konca roka 2010 Európska komisia previedla na príslušné účty 1,087 miliárd eur, čiže 63,5 percent z celkovej sumy.
Všetky tri štáty požadujú dodatočné finančné zdroje pre jadrové elektrárne aj v rámci budúcej finančnej perspektívy EÚ na obdobie 2014-2020. O výške týchto zdrojov sa bude rokovať počas nadchádzajúceho mimoriadneho rozpočtového summitu EÚ 7. a 8. februára v Bruseli.
Členovia Petičného výboru o príslušnej rezolúcii hlasovali v pondelok.
Europoslanci združení v tomto výbore upozornili na skutočnosť, že po viac ako desiatich rokoch financovania zo strany EÚ, ešte ani jedna z troch jadrových elektrární v uvedených členských krajinách únie nebola definitívne uzavretá. A vyjadrili obavy, či sa Bulharsko, Litva a Slovensko nepokúsia využiť tento stav vecí ako politickú páku na vyžiadanie dodatočného financovania z európskych zdrojov.
V texte prijatej rezolúcie sa uvádza, že tri uvedené krajiny by mali predstaviť konkrétne plány odstavenia jadrových prevádzok, vrátane detailného rozpočtového rozpracovania a s vysvetlením ako bude finančne zabezpečené definitívne uzavretie jadrových elektrární.
Správa, ktorú pripravil rumunský europoslanec Marian-Jean Marinescu z Európskej ľudovej strany (EĽS), zdôrazňuje, že finálnu zodpovednosť za bezpečné uzavretie atómových elektrární leží na pleciach samotných členských štátov.
"Nedodržanie týchto záväzkov vystavuje občanov únie riziku," upozornil Marinescu v správe pre Petičný výbor EP.
Financovanie zo zdrojov EÚ pre jadrové elektrárne v Bulharsku, Litve a na Slovensku sa má ukončiť do roku 2020.
Podľa odhadov Európskeho dvora audítorov v doterajšom financovaní zo zdrojov EÚ došlo k deficitu vo výške 2,5 miliardy eur.
"Aj ak Európska únia prispeje ďalšími 553 miliónmi eur do konca roku 2020, ešte stále budú chýbať dve miliardy eur," uvádza sa v správe Petičného výboru.
Podľa upozornenia europoslancov odstavovanie jadrových elektrární bude mať narastajúci význam v najbližších rokoch, keďže jedna tretina z celkového počtu 143 jadrových reaktorov v 14 členských štátoch EÚ by mala byť uzavretá do roku 2025. Poslanci EP preto vyzývajú všetky členské štáty s jadrovým energetickým programom, aby už dopredu zabezpečili financovanie na zavretie zastaraných elektrární.
V končiacom sa sedemročnom rozpočte EÚ na roky 2007-2013 bolo vyčlenených 2,85 miliárd eur pre Bulharov, Litovčanov a Slovákov. Najviac zdrojov išlo na odstavenie litovskej elektrárne Ignalina (1,367 miliárd eur), 868 miliónov eur bolo určených pre elektráreň Kozloduj v Bulharsku a pre demontáž elektrárne v Jaslovských Bohuniciach EÚ v tomto období vyčlenila 613 miliónov eur.
Do konca roka 2010 Európska komisia previedla na príslušné účty 1,087 miliárd eur, čiže 63,5 percent z celkovej sumy.
Všetky tri štáty požadujú dodatočné finančné zdroje pre jadrové elektrárne aj v rámci budúcej finančnej perspektívy EÚ na obdobie 2014-2020. O výške týchto zdrojov sa bude rokovať počas nadchádzajúceho mimoriadneho rozpočtového summitu EÚ 7. a 8. februára v Bruseli.
Kažimír: Slovensko odmieta správy o zlom hospodárení pri demontáži JE Bohunice
Slovenská vláda nemá informácie o prípadnom zlom hospodárení s finančnými zdrojmi EÚ určenými na odstavenie reaktorov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ako vo svojej správe naznačuje rozpočtový výbor Európskeho parlamentu (EP). Vyhlásil to dnes v Bruseli minister financií SR Peter Kažimír.
Spravodajca EP pre finančnú kontrolu odstavovania jadrových reaktorov v Bulharsku, Litve a na Slovensku, rumunský europoslanec Marian-Jean Marinescu, v pondelňajšej správe pre rozpočtový výbor EP uviedol, že v rámci tohto programu kontrolóri zaznamenali viaceré pochybenia. Tie sa mali týkať prekročenia stanovených cien, oneskorení, nedostatku koordinácie a kontroly, nejasností pri rozdelení kompetencií, príliš vysokých nákladov na nesúvisiace energetické projekty a zlého nastavenia priorít.
"Ja nemám negatívne informácie ohľadom zlého šafárenia, takže dúfam, že sa to nebude týkať Slovenska," uviedol Kažimír po dnešnom rokovaní ministrov financií EÚ v Bruseli.
V reakcii na kritiku zo strany europoslancov a Európskeho dvora audítorov, že v doterajšom eurofinancovaní demontáže elektrární Ignalina, Kozloduj a Jaslovské Bohunice, došlo k deficitu vo výške 2,5 miliardy eur, Kažimír pripomenul, že netreba zabúdať, že požiadavka zatvoriť našu funkčnú a bezpečnú jadrovú elektráreň prišla zo strany EÚ.
"Vieme, že elektráreň Jaslovské Bohunice spĺňala všetky požiadavky na bezpečnosť a že sme museli ustúpiť v prístupových rokovaniach tlaku Rakúska. Takže si myslím, že je fér, že nám Európska komisia v rámci akejsi cestovnej mapy prispieva na náklady, ktoré nie sú malé," upozornil Kažimír.
Z hľadiska tvorby budúcich nákladov na ukončenie procesu demontáže našej jadrovej elektrárne, o ktoré sa obávajú poslanci EP, minister financií SR uviedol, že slovenská strana sa spolieha na doterajšiu prax, keď sa v poslednom štádiu rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ vždy podarilo zalobovať o zvýšenie rozpočtového balíka pre SR na tieto účely.
"Bude aj naďalej v záujme vlády vyrokovať dodatočné náklady, lebo to nie je lacná vec," opísal Kažimír situáciu pred druhým mimoriadnym rozpočtovým summitom EÚ v dňoch 7. až 8. februára.
Počas novembrového rozpočtového summitu EÚ, ktorý skončil bez dohody o budúcej podobe sedemročného rozpočtového obdobia, premiér SR Robert Fico získal prísľub, že Európska komisia poskytne Slovensku okolo 200 miliónov eur na odstavenie Jaslovských Bohuníc. Pre SR by to bola pozitívna správa, lebo pôvodný scenár finančnej pomoci hovoril o sume okolo 104 miliónov eur.
Slovenský minister zároveň odmietol kritiku o zlej pripravenosti našej atómovej elektrárne na demontáž a spresnil, že sme spomedzi trojice menovaných krajín - Bulharsko, Litva, Slovensko - dosiahli najvýraznejší pokrok.
"Sme najďalej z hľadiska procesu a objemu peňazí, ktoré sme na to prijali," zdôraznil Kažimír.
Šéf slovenského rezortu financií zároveň dodal, že má poznatky o návrhu, o ktorom sa údajne rokuje a podľa ktorého by sa dodatočné peniaze na demontáž "atómoviek" pre uvedenú trojicu krajín mali použiť prostredníctvom európskych fondov. Toto však podľa Kažimíra nie je riešenie, ktoré by slovenská strana podporovala.
Slovenská vláda nemá informácie o prípadnom zlom hospodárení s finančnými zdrojmi EÚ určenými na odstavenie reaktorov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, ako vo svojej správe naznačuje rozpočtový výbor Európskeho parlamentu (EP). Vyhlásil to dnes v Bruseli minister financií SR Peter Kažimír.
Spravodajca EP pre finančnú kontrolu odstavovania jadrových reaktorov v Bulharsku, Litve a na Slovensku, rumunský europoslanec Marian-Jean Marinescu, v pondelňajšej správe pre rozpočtový výbor EP uviedol, že v rámci tohto programu kontrolóri zaznamenali viaceré pochybenia. Tie sa mali týkať prekročenia stanovených cien, oneskorení, nedostatku koordinácie a kontroly, nejasností pri rozdelení kompetencií, príliš vysokých nákladov na nesúvisiace energetické projekty a zlého nastavenia priorít.
"Ja nemám negatívne informácie ohľadom zlého šafárenia, takže dúfam, že sa to nebude týkať Slovenska," uviedol Kažimír po dnešnom rokovaní ministrov financií EÚ v Bruseli.
V reakcii na kritiku zo strany europoslancov a Európskeho dvora audítorov, že v doterajšom eurofinancovaní demontáže elektrární Ignalina, Kozloduj a Jaslovské Bohunice, došlo k deficitu vo výške 2,5 miliardy eur, Kažimír pripomenul, že netreba zabúdať, že požiadavka zatvoriť našu funkčnú a bezpečnú jadrovú elektráreň prišla zo strany EÚ.
"Vieme, že elektráreň Jaslovské Bohunice spĺňala všetky požiadavky na bezpečnosť a že sme museli ustúpiť v prístupových rokovaniach tlaku Rakúska. Takže si myslím, že je fér, že nám Európska komisia v rámci akejsi cestovnej mapy prispieva na náklady, ktoré nie sú malé," upozornil Kažimír.
Z hľadiska tvorby budúcich nákladov na ukončenie procesu demontáže našej jadrovej elektrárne, o ktoré sa obávajú poslanci EP, minister financií SR uviedol, že slovenská strana sa spolieha na doterajšiu prax, keď sa v poslednom štádiu rokovaní o sedemročnom rozpočte EÚ vždy podarilo zalobovať o zvýšenie rozpočtového balíka pre SR na tieto účely.
"Bude aj naďalej v záujme vlády vyrokovať dodatočné náklady, lebo to nie je lacná vec," opísal Kažimír situáciu pred druhým mimoriadnym rozpočtovým summitom EÚ v dňoch 7. až 8. februára.
Počas novembrového rozpočtového summitu EÚ, ktorý skončil bez dohody o budúcej podobe sedemročného rozpočtového obdobia, premiér SR Robert Fico získal prísľub, že Európska komisia poskytne Slovensku okolo 200 miliónov eur na odstavenie Jaslovských Bohuníc. Pre SR by to bola pozitívna správa, lebo pôvodný scenár finančnej pomoci hovoril o sume okolo 104 miliónov eur.
Slovenský minister zároveň odmietol kritiku o zlej pripravenosti našej atómovej elektrárne na demontáž a spresnil, že sme spomedzi trojice menovaných krajín - Bulharsko, Litva, Slovensko - dosiahli najvýraznejší pokrok.
"Sme najďalej z hľadiska procesu a objemu peňazí, ktoré sme na to prijali," zdôraznil Kažimír.
Šéf slovenského rezortu financií zároveň dodal, že má poznatky o návrhu, o ktorom sa údajne rokuje a podľa ktorého by sa dodatočné peniaze na demontáž "atómoviek" pre uvedenú trojicu krajín mali použiť prostredníctvom európskych fondov. Toto však podľa Kažimíra nie je riešenie, ktoré by slovenská strana podporovala.
