Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Poukázali aj na obrovské rozdiely medzi fiškálnou "palebnou silou" členských štátov, ktorá pravdepodobne bude mať dlhodobé následky na súdržnosť vnútorného trhu EÚ.
Autor TASR
Brusel 26. mája (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vítajú opatrenia Európskej komisie (EK), zamerané na zmiernenie negatívnych dôsledkov pandémie nového koronavírusu, zároveň však vyjadrili obavy, týkajúce sa zachovania jednotného trhu EÚ. Vyplýva to z výsledkov pondelňajších (25. 5.) rokovaní členov Výboru EP pre hospodárske a menové veci (ECON) s výkonnou podpredsedníčkou exekutívy EÚ Margrethe Vestagerovou, ktorá je zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže.
Podľa tlačovej správy EP väčšina europoslancov vníma zavedenie včasných schém štátnej pomoci ako potrebné záchranné lano pre firmy počas koronakrízy. Zároveň však zdôraznili, že všetky vnútroštátne nástroje štátnej pomoci, ako sú granty alebo pôžičky s nulovou úrokovou mierou, musia byť primerané a musia sa prideľovať transparentným spôsobom.
Poukázali aj na obrovské rozdiely medzi fiškálnou "palebnou silou" členských štátov, ktorá pravdepodobne bude mať dlhodobé následky na súdržnosť vnútorného trhu EÚ, a zaujíma ich aj to, či pridelená štátna pomoc pre súkromný sektor bude mať dosah aj v podobe príspevkov do ekologického hospodárstva.
Vestagerová pripomenula, že eurokomisia v stredu (27. 5.) zverejní rozsiahly balík opatrení na oživenie európskeho hospodárstva a hovorila o novom nástroji solventnosti, ktorý má pomôcť rekapitalizovať zdravé spoločnosti ohrozené pandémiou. Súhlasila s názorom, že jednotný trh je pre hospodárske oživenie veľmi dôležitý, a ubezpečila poslancov, že schémy štátnej pomoci sú len dočasné, obmedzené a určené na ochranu pred bankrotmi a prepúšťaním zamestnancov. Podľa jej slov by nová architektúra obnovy mala znamenať iba minimálne narušenie vnútorného trhu.
Na kritické poznámky časti poslancov, že cez dočasné schémy veľkú časť štátnej pomoci - až 47 % - získali najmä nemecké spoločnosti, Vestagerová zareagovala upozornením na vzájomnú závislosť hospodárstva EÚ a vzájomne prepojené hodnotové reťazce. Spresnila, že z nemeckých štátnych výdavkov budú mať úžitok spoločnosti v celej Únii.
Európski zákonodarcovia s Vestagerovou prebrali aj slabiny, na ktoré upozornila zdravotná kríza, ako napríklad závislosť EÚ od iných krajín alebo od digitálnych gigantov pri získavaní strategických produktov, ako sú lieky, lekárske vybavenie či aplikácie na sledovanie infikovaných osôb.
Podpredsedníčka EK v tejto súvislosti zdôraznila význam rovnováhy medzi strategickou nezávislosťou, obchodom a otvorenou ekonomikou, čo predstavuje jednu z hlavných silných stránok EÚ. Vyzvala na diferencovaný prístup medzi samostatnosťou a otvorenou globálnou ekonomikou, pretože veľa pracovných miest a podnikov závisí od tejto rovnováhy.
Schémy štátnej pomoci sú podľa jej slov prospešné aj pre ekologickú transformáciu hospodárstva a zdôraznila, že hospodárske oživenie EÚ bude stavať na klimatických a digitálnych cieľoch, dohodnutých ešte pred koronakrízou. Pripomenula tiež, že v rámci svojej funkcie sa aj naďalej usiluje o dosiahnutie väčšej daňovej spravodlivosti zavedením digitálnej dane a uhlíkovej dane.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Podľa tlačovej správy EP väčšina europoslancov vníma zavedenie včasných schém štátnej pomoci ako potrebné záchranné lano pre firmy počas koronakrízy. Zároveň však zdôraznili, že všetky vnútroštátne nástroje štátnej pomoci, ako sú granty alebo pôžičky s nulovou úrokovou mierou, musia byť primerané a musia sa prideľovať transparentným spôsobom.
Poukázali aj na obrovské rozdiely medzi fiškálnou "palebnou silou" členských štátov, ktorá pravdepodobne bude mať dlhodobé následky na súdržnosť vnútorného trhu EÚ, a zaujíma ich aj to, či pridelená štátna pomoc pre súkromný sektor bude mať dosah aj v podobe príspevkov do ekologického hospodárstva.
Vestagerová pripomenula, že eurokomisia v stredu (27. 5.) zverejní rozsiahly balík opatrení na oživenie európskeho hospodárstva a hovorila o novom nástroji solventnosti, ktorý má pomôcť rekapitalizovať zdravé spoločnosti ohrozené pandémiou. Súhlasila s názorom, že jednotný trh je pre hospodárske oživenie veľmi dôležitý, a ubezpečila poslancov, že schémy štátnej pomoci sú len dočasné, obmedzené a určené na ochranu pred bankrotmi a prepúšťaním zamestnancov. Podľa jej slov by nová architektúra obnovy mala znamenať iba minimálne narušenie vnútorného trhu.
Na kritické poznámky časti poslancov, že cez dočasné schémy veľkú časť štátnej pomoci - až 47 % - získali najmä nemecké spoločnosti, Vestagerová zareagovala upozornením na vzájomnú závislosť hospodárstva EÚ a vzájomne prepojené hodnotové reťazce. Spresnila, že z nemeckých štátnych výdavkov budú mať úžitok spoločnosti v celej Únii.
Európski zákonodarcovia s Vestagerovou prebrali aj slabiny, na ktoré upozornila zdravotná kríza, ako napríklad závislosť EÚ od iných krajín alebo od digitálnych gigantov pri získavaní strategických produktov, ako sú lieky, lekárske vybavenie či aplikácie na sledovanie infikovaných osôb.
Podpredsedníčka EK v tejto súvislosti zdôraznila význam rovnováhy medzi strategickou nezávislosťou, obchodom a otvorenou ekonomikou, čo predstavuje jednu z hlavných silných stránok EÚ. Vyzvala na diferencovaný prístup medzi samostatnosťou a otvorenou globálnou ekonomikou, pretože veľa pracovných miest a podnikov závisí od tejto rovnováhy.
Schémy štátnej pomoci sú podľa jej slov prospešné aj pre ekologickú transformáciu hospodárstva a zdôraznila, že hospodárske oživenie EÚ bude stavať na klimatických a digitálnych cieľoch, dohodnutých ešte pred koronakrízou. Pripomenula tiež, že v rámci svojej funkcie sa aj naďalej usiluje o dosiahnutie väčšej daňovej spravodlivosti zavedením digitálnej dane a uhlíkovej dane.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
