Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Cieľom tohto kroku je zvýšiť nezávislosť od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu EÚ.
Autor TASR
Brusel 10. novembra (TASR) - Európsky parlament (EP) vo štvrtok v Bruseli podporil zahrnutie opatrení iniciatívy REPowerEU do národných plánov obnovy a odolnosti. Cieľom tohto kroku je zvýšiť nezávislosť od ruských fosílnych palív a urýchliť zelenú transformáciu EÚ.
Krajiny EÚ, ktoré predložia zmenený plán obnovy a odolnosti alebo ho doplnia po nadobudnutí účinnosti navrhovaného nariadenia, by doň mali povinne zahrnúť opatrenia na úsporu energie, výrobu čistej energie a diverzifikáciu dodávok energie, ako to predpokladá plán REPowerEU z dielne Európskej komisie (EK).
Za uvedené zahlasovalo 471 poslancov, 90 bolo proti a 53 sa zdržalo hlasovania.
Europoslanci zmenili pôvodný návrh EK tak, aby nové kapitoly REPowerEU obsahovali opatrenia na zníženie energetickej zraniteľnosti v Únii. Nové pravidlá by sa vzťahovali na opatrenia od 1. februára 2022.
Opatrenia zahrnuté v kapitolách REPowerEU by mali uprednostňovať investície zamerané na riešenie energetickej chudoby pre zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky.
Poslanci chcú, aby dodatočných 20 miliárd eur v grantoch, ktoré navrhuje eurokomisia, pochádzalo z predchádzajúcej aukcie národných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ namiesto využívania kvót z trhovej stabilizačnej rezervy EÚ. Presadzujú tiež, aby EK identifikovala ďalšie finančné zdroje na doplnenie financovania opatrení REPowerEU, a to aj tým, že umožní flexibilné využívanie nevyčerpaných finančných prostriedkov, a to najmä z rozpočtového cyklu 2014 – 2020.
Tieto dodatočné granty by sa rozdelili medzi členské štáty s prihliadnutím na mieru ich energetickej závislosti, zvýšenie nákladov domácností na energie a podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie.
Členské štáty by mali pri implementácii nových opatrení brať do úvahy vstupy od regionálnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov.
Poslanci zároveň vyzvali krajiny EÚ, aby zabezpečili, že aspoň 35 % ich výdavkov v rámci kapitol REPowerEU bude vyčlenených na opatrenia, ktoré majú rozmer alebo účinok pre viacero krajín. Platiť by to malo aj v prípadoch, že tieto opatrenia zrealizuje jedna krajina EÚ. Komisia by v prípade osobitných okolností mohla rozhodnúť o udelení výnimky.
Zákonodarcovia sa tiež zhodli, že pokiaľ nebudú splnené určité špecifické podmienky, na opatrenia v rámci kapitol REPowerEU, ktoré budú v platnosti do 31. decembra 2024, by sa mala vzťahovať zásada "nespôsobiť významnú škodu".
Predsedníčka EP Roberta Metsolová v tejto súvislosti vyhlásila, že hlasovanie v pléne ukázalo, že EÚ je pripravená využiť každé jedno euro zo spoločných prostriedkov na pomoc členským štátom vyrovnať sa s energetickou krízou.
Štvrtkové hlasovanie v pléne predstavuje mandát na rokovania Európskeho parlamentu so zástupcami vlád členských štátov v Rade EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Krajiny EÚ, ktoré predložia zmenený plán obnovy a odolnosti alebo ho doplnia po nadobudnutí účinnosti navrhovaného nariadenia, by doň mali povinne zahrnúť opatrenia na úsporu energie, výrobu čistej energie a diverzifikáciu dodávok energie, ako to predpokladá plán REPowerEU z dielne Európskej komisie (EK).
Za uvedené zahlasovalo 471 poslancov, 90 bolo proti a 53 sa zdržalo hlasovania.
Europoslanci zmenili pôvodný návrh EK tak, aby nové kapitoly REPowerEU obsahovali opatrenia na zníženie energetickej zraniteľnosti v Únii. Nové pravidlá by sa vzťahovali na opatrenia od 1. februára 2022.
Opatrenia zahrnuté v kapitolách REPowerEU by mali uprednostňovať investície zamerané na riešenie energetickej chudoby pre zraniteľné domácnosti, malé a stredné podniky a mikropodniky.
Poslanci chcú, aby dodatočných 20 miliárd eur v grantoch, ktoré navrhuje eurokomisia, pochádzalo z predchádzajúcej aukcie národných emisných kvót v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ namiesto využívania kvót z trhovej stabilizačnej rezervy EÚ. Presadzujú tiež, aby EK identifikovala ďalšie finančné zdroje na doplnenie financovania opatrení REPowerEU, a to aj tým, že umožní flexibilné využívanie nevyčerpaných finančných prostriedkov, a to najmä z rozpočtového cyklu 2014 – 2020.
Tieto dodatočné granty by sa rozdelili medzi členské štáty s prihliadnutím na mieru ich energetickej závislosti, zvýšenie nákladov domácností na energie a podiel fosílnych palív na hrubej domácej spotrebe energie.
Členské štáty by mali pri implementácii nových opatrení brať do úvahy vstupy od regionálnych orgánov, mimovládnych organizácií a sociálnych partnerov.
Poslanci zároveň vyzvali krajiny EÚ, aby zabezpečili, že aspoň 35 % ich výdavkov v rámci kapitol REPowerEU bude vyčlenených na opatrenia, ktoré majú rozmer alebo účinok pre viacero krajín. Platiť by to malo aj v prípadoch, že tieto opatrenia zrealizuje jedna krajina EÚ. Komisia by v prípade osobitných okolností mohla rozhodnúť o udelení výnimky.
Zákonodarcovia sa tiež zhodli, že pokiaľ nebudú splnené určité špecifické podmienky, na opatrenia v rámci kapitol REPowerEU, ktoré budú v platnosti do 31. decembra 2024, by sa mala vzťahovať zásada "nespôsobiť významnú škodu".
Predsedníčka EP Roberta Metsolová v tejto súvislosti vyhlásila, že hlasovanie v pléne ukázalo, že EÚ je pripravená využiť každé jedno euro zo spoločných prostriedkov na pomoc členským štátom vyrovnať sa s energetickou krízou.
Štvrtkové hlasovanie v pléne predstavuje mandát na rokovania Európskeho parlamentu so zástupcami vlád členských štátov v Rade EÚ.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
