Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Odobril systém obchodovania s emisiami pre leteckú a námornú dopravu
Autor TASR
Brusel/Štrasburg 18. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok schválili reformu systému obchodovania s emisiami vrátane z leteckej a námornej dopravy, mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach a nový Sociálny klimatický fond. Informuje o tom spravodajca TASR.
Poslanci odhlasovali dohody dosiahnuté s krajinami EÚ ešte koncom minulého roka o viacerých kľúčových právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55. Ide o plán EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Reforma systému obchodovania s emisiami (ETS) bola prijatá 413 hlasmi za, 167 proti a 57 poslancov sa zdržalo hlasovania. Zvyšuje ambície ETS, keďže emisie skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa ETS vzťahuje, treba znížiť o 62 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Reforma zruší bezodplatné emisné kvóty pre spoločnosti (od 2026 do 2034). Zároveň vznikne samostatný, nový ETS II pre palivá pre cestnú dopravu a budovy, v rámci ktorého sa v roku 2027 (2028, ak budú ceny energií vysoké) nastavia ceny emisií z týchto odvetví.
Parlament prvýkrát odhlasoval aj to, aby sa do ETS zahrnuli aj emisie z námornej dopravy a schválil aj revíziu ETS pre leteckú dopravu. To povedie k postupnému zrušeniu bezodplatných emisných kvót pre sektor letectva do roku 2026 a k podpore využívania udržateľných palív v leteckej doprave.
Za pravidlá týkajúce sa nového mechanizmu EÚ pre kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM) sa vyslovilo 487 poslancov, 81 bolo proti a 75 sa zdržalo hlasovania. CBAM má motivovať tretie krajiny, aby zvýšili svoje ambície v súvislosti s klímou a zabezpečiť, aby snahy Únie a globálne úsilie v oblasti klímy neboli ohrozené presunom výroby z EÚ do krajín s menej ambicióznymi politikami.
Tovar, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus CBAM, zahŕňa železo, oceľ, betón, hliník, hnojivá, elektrickú energiu, vodík a za určitých podmienok aj nepriame emisie. Dovozcovia týchto druhov tovaru budú musieť zaplatiť akýkoľvek cenový rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou uhlíkových emisných kvót v systéme ETS EÚ. Mechanizmus CBAM bude zavedený v rokoch 2026 až 2034.
Poslanci prijali aj dohodu s členskými štátmi o vytvorení Sociálneho klimatického fondu EÚ v roku 2026. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivú a sociálne inkluzívnu klimatickú transformáciu. Ťažiť z toho budú zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používatelia dopravy, ktorých najviac zasiahla energetická a dopravná chudoba. Po úplnom zavedení bude fond financovaný z obchodovania s kvótami v rámci ETS II formou aukcie až do výšky 65 miliárd eur, pričom ďalších 25 % bude hradených z vnútroštátnych zdrojov (odhadom 86,7 miliardy eur).
Všetky uvedené predpisy musia ešte schváliť ministri členských krajín (Rada EÚ) a do platnosti vstúpia 20 dní po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
Poslanci odhlasovali dohody dosiahnuté s krajinami EÚ ešte koncom minulého roka o viacerých kľúčových právnych predpisoch, ktoré sú súčasťou legislatívneho balíka Fit for 55. Ide o plán EÚ znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o minimálne 55 percent v porovnaní s úrovňami z roku 1990.
Reforma systému obchodovania s emisiami (ETS) bola prijatá 413 hlasmi za, 167 proti a 57 poslancov sa zdržalo hlasovania. Zvyšuje ambície ETS, keďže emisie skleníkových plynov v odvetviach, na ktoré sa ETS vzťahuje, treba znížiť o 62 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005. Reforma zruší bezodplatné emisné kvóty pre spoločnosti (od 2026 do 2034). Zároveň vznikne samostatný, nový ETS II pre palivá pre cestnú dopravu a budovy, v rámci ktorého sa v roku 2027 (2028, ak budú ceny energií vysoké) nastavia ceny emisií z týchto odvetví.
Parlament prvýkrát odhlasoval aj to, aby sa do ETS zahrnuli aj emisie z námornej dopravy a schválil aj revíziu ETS pre leteckú dopravu. To povedie k postupnému zrušeniu bezodplatných emisných kvót pre sektor letectva do roku 2026 a k podpore využívania udržateľných palív v leteckej doprave.
Za pravidlá týkajúce sa nového mechanizmu EÚ pre kompenzáciu uhlíka na hraniciach (CBAM) sa vyslovilo 487 poslancov, 81 bolo proti a 75 sa zdržalo hlasovania. CBAM má motivovať tretie krajiny, aby zvýšili svoje ambície v súvislosti s klímou a zabezpečiť, aby snahy Únie a globálne úsilie v oblasti klímy neboli ohrozené presunom výroby z EÚ do krajín s menej ambicióznymi politikami.
Tovar, na ktorý sa vzťahuje mechanizmus CBAM, zahŕňa železo, oceľ, betón, hliník, hnojivá, elektrickú energiu, vodík a za určitých podmienok aj nepriame emisie. Dovozcovia týchto druhov tovaru budú musieť zaplatiť akýkoľvek cenový rozdiel medzi cenou uhlíka zaplatenou v krajine výroby a cenou uhlíkových emisných kvót v systéme ETS EÚ. Mechanizmus CBAM bude zavedený v rokoch 2026 až 2034.
Poslanci prijali aj dohodu s členskými štátmi o vytvorení Sociálneho klimatického fondu EÚ v roku 2026. Jeho cieľom je zabezpečiť spravodlivú a sociálne inkluzívnu klimatickú transformáciu. Ťažiť z toho budú zraniteľné domácnosti, mikropodniky a používatelia dopravy, ktorých najviac zasiahla energetická a dopravná chudoba. Po úplnom zavedení bude fond financovaný z obchodovania s kvótami v rámci ETS II formou aukcie až do výšky 65 miliárd eur, pričom ďalších 25 % bude hradených z vnútroštátnych zdrojov (odhadom 86,7 miliardy eur).
Všetky uvedené predpisy musia ešte schváliť ministri členských krajín (Rada EÚ) a do platnosti vstúpia 20 dní po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ.
