Brusel 17. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vyzvali v piatok na prijatie rozsiahleho balíka opatrení na podporu európskej ekonomiky po skončení pandémii nového koronavírusu, ktorého súčasťou by mali byť dlhopisy zaručené rozpočtom EÚ (recovery bonds).

Za nelegislatívne uznesenie sa v hlasovaní na diaľku vyslovilo 395 poslancov, 171 bolo proti a 128 sa zdržalo hlasovania. Uznesenie víta fiškálne opatrenia a kroky na podporu likvidity na úrovni EÚ a žiada prijatie rozsiahlejšieho balíka opatrení na úrovni EÚ zameraného na obnovu a rekonštrukciu európskej ekonomiky.

Uvedený ozdravný balík by mal byť financovaný zo zvýšeného dlhodobého rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027, ktorý však zatiaľ nebol členskými krajinami schválený. Ďalšími zdrojmi financovania by mali byť už existujúce fondy a finančné nástroje EÚ, ale aj nové dlhopisy na obnovu ekonomiky, ktoré budú zaručené rozpočtom Únie.

Podľa europoslancov by však tento ozdravný balík nemal zahŕňať spoločné prevzatie existujúceho dlhu, čo požadovali niektoré juhoeurópske krajiny, a mal by byť orientovaný skôr na budúce investície. Podľa EP by opatrenia zamerané na reštart európskej ekonomiky mali vychádzať z Európskej ekologickej dohody a mali by rešpektovať ciele digitálnej transformácie.

Prijaté uznesenie požaduje vytvorenie trvalého európskeho systému zaistenia v nezamestnanosti a zriadenie Fondu solidarity EÚ pre koronavírus vo výške najmenej 50 miliárd eur.

Nový fond by mal podporiť finančné úsilie všetkých členských štátov, ktoré bolo vynaložené v oblasti zdravotnej starostlivosti počas súčasnej krízy, ako aj investície do sektora zdravotníctva v období po koronakríze.

Europarlament poukázal aj na dôležitosť spoločných európskych opatrení zameraných na boj proti chorobe COVID-19. Únia podľa EP musí vyjsť z tejto krízy silnejšia a jej inštitúcie musia získať právomoci, ktoré im v prípade podobnej cezhraničnej zdravotnej krízy umožnia okamžite konať. Znamená to, že EÚ by mala byť v budúcnosti schopná bezodkladne koordinovať spoločnú reakciu na celoeurópskej úrovni a nasmerovať potrebný ochranný a zdravotnícky materiál, ako aj finančnú pomoc tam, kde sú najviac potrebné.

Zákonodarcovia podporili aj zvyšovanie výroby liekov, farmaceutických látok, zdravotníckych pomôcok, vybavenia a materiálu a ďalších kľúčových produktov priamo v EÚ.

Poslanci zároveň zdôraznili, že vnútorné hranice EÚ musia aj počas trvania pandémie zostať otvorené pre prepravu liekov, zdravotníckych a ochranných pomôcok, ako aj potravín a ďalšieho nevyhnutného tovaru.

Parlament vyzval na vytvorenie európskeho mechanizmu pre reakciu v oblasti zdravotníctva. To znamená, že EÚ by mala disponovať spoločnými zásobami zdravotníckeho vybavenia, materiálu a liekov, ktoré by sa mali v prípade ohrozenia životov rýchlo mobilizovať. Poslanci sa zhodli aj na ďalšom financovaní na podporu výskumu zameraného na urýchlený vývoj vakcíny proti novému koronavírusu.

Parlament v neposlednom rade vyzval na koordináciu uvoľňovania obmedzení v celej EÚ s cieľom zabrániť opätovnému rozšíreniu nákazy. Členské štáty by mali spoločne vypracovať kritériá pre rušenie karanténnych a núdzových opatrení. Poslanci vyzvali Európsku komisiu, aby vypracovala účinnú stratégiu postupného návratu k normálnemu životu, ktorej súčasťou by malo byť rozsiahle testovanie a využívanie ochranných pomôcok čo najväčším počtom obyvateľov.

V kontexte koronakrízy plénum EP vyjadrilo obavy ohľadom stavu právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. Obavy sa týkajú rozhodnutia maďarských orgánov predĺžiť výnimočný stav na neurčitý čas, umožniť exekutíve vládnuť pomocou dekrétov bez časového obmedzenia a oslabiť parlamentný dohľad v čase zdravotnej krízy, ako aj opatrení poľskej vlády zameraných na zmenu volebného zákona s cieľom usporiadať prezidentské voľby uprostred pandémie. Kroky oboch vlád sú podľa poslancov nezlučiteľné s hodnotami EÚ.

Poslanci EP sa tiež zhodli na tom, že dezinformácie o ochorení COVID-19 predstavujú zásadný problém v oblasti verejného zdravia, a preto by EÚ mala vytvoriť Európsky informačný zdroj vo všetkých úradných jazykoch Únie s cieľom zabezpečiť všetkým občanom prístup k presným a overeným informáciám.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)