Štrasburg 6. októbra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) schválili dnes nelegislatívne uznesenie, podľa ktorého by sa ochrana zemepisných označení v EÚ mala rozšíriť z poľnohospodárskych produktov aj na ďalšie miestne a remeselné výrobky, pri ktorých bolo využité tradičné know-how. V prípade Slovenska možno hovoriť o modranskej majolike, levickom zlatom ónyxe, soľnobanskej čipke či piešťanskom bahne.

V rámci tohto nelegislatívneho uznesenia europoslanci požadujú rozšírenie ochrany poskytovanej poľnohospodárskym produktom aj na ďalšie miestne výrobky s cieľom podporiť lokálnu ekonomiku, cestovný ruch, spotrebiteľskú dôveru, no tiež ochranu kultúrneho dedičstva a tradičného know-how.

"Vítam širokú parlamentnú podporu výzve na lepšiu ochranu miestneho know-how. Rozšírenie celoúnijnej ochrany zemepisných označení by bolo prínosom nielen pre spotrebiteľov, pomohlo by to aj cestovnému ruchu, kultúre, zamestnanosti a obchodu. Teraz je na Európskej komisii, aby túto myšlienku rozvinula, a dúfam, že čoskoro - už v rámci stratégie vnútorného trhu, ktorú plánuje predložiť do konca jesene - príde s legislatívnym návrhom," uviedla spravodajkyňa tohto uznesenia, francúzska europoslankyňa Virginie Rozierová.

Parlament uznesenie schválil pomerom hlasov 608 (za): 43 (proti): 43 (zdržalo sa hlasovania).

Uznesenie vyzýva exekutívu EÚ, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by rozšíril jednotný systém ochrany zemepisných označení EÚ aj na nepoľnohospodárske miestne a remeselné výrobky.

Poslanci zdôraznili, že prepojenie medzi samotným produktom a miestom, na ktorom bol vyrobený, je nevyhnutné na rozpoznanie jeho osobitných vlastností, využitého know-how, ako aj výslednej kvality a autentickosti produktu.

Celoúnijný systém ochrany zemepisných označení by ako súčasť snáh o zachovanie kultúrneho dedičstva a tradičného know-how mohol mať podľa poslancov veľký hospodársky potenciál, z ktorého by ťažili najmä malé a stredné podniky a jednotlivé regióny. Zároveň by tieto výrobky v rámci rokovaní o bilaterálnych a multilaterálnych obchodných dohodách EÚ s tretími krajinami mohli získať rovnakú ochranu za hranicami únie.

V optike europoslancov by tento systém poskytol spotrebiteľom spoľahlivé informácie o pôvode produktov a použitých výrobných postupoch a odstránením nedorozumení spôsobených zavádzajúcimi názvami alebo opismi by im tiež umožnil prijať informovanejšie rozhodnutie.

Podľa poslancov by sa okrem toho zvýšila účinnosť boja proti falšovaniu a podvodnému využívaniu názvov zemepisného pôvodu, ako aj ďalším nekalým praktikám.

Na úrovni EÚ sa jednotná ochrana zemepisných označení zatiaľ týka výlučne poľnohospodárskych produktov, ktoré majú konkrétny zemepisný pôvod a určité kvality, prípadne boli vyrobené použitím tradičných postupov. Aj keď v súčasnosti neexistuje jednotná zemepisná ochrana nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni EÚ, pätnásť členských štátov prijalo vlastné vnútroštátne predpisy, čo viedlo k odlišným stupňom ochrany týchto produktov v rámci únie.

Slovenskí europoslanci sú nejednotní

Názory slovenských europoslancov sa pri podpore tohto uznesenia rozchádzajú. Poslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) priznala, že ide o správne rozhodnutie, pretože ak si cez zemepisné označenia vieme ochrániť náš špekáčik alebo bryndzu, musíme si vedieť ochrániť aj naše tradície, zvyklosti a to, čo je typické pre Európu.

"Soľnobanská čipka tiež by mala mať ochrannú známku, aby ju nikto nereprodukoval. Aby sme chránili spotrebiteľov, ktorí si túto vzácnu a jedinečnú čipku kúpia," uviedla poslankyňa.

Dodala, že touto iniciatívou si ochránime naše hospodárstvo, tradície, spotrebiteľov a aj naše kultúrne dedičstvo.

"Týmto rozhodnutím potešíme našich domácich výrobcov v jednotlivých regiónoch, pretože sa dostanú do popredia, lepšie predajú svoje výrobky na trhu," povedala Smolková. Dodala, že europoslanci v tejto súvislosti hovorili aj o možnom falšovaní tradičných výrobkov, pretože "vynachádzavosť" takzvaných obchodníkov nepozná medze, a aj preto je potrebná ochrana zemepisného označenia tiež pre tieto výrobky.

Nesúhlas s touto iniciatívou vyjadril poslanec Richard Sulík (SaS), ktorý hlasoval proti návrhu. "Ak si niečo chcete ochrániť, existujú ochranné známky. Veľakrát sa pod týmito názvami skrývajú samotné procesy. Kto si chce špeciálne chrániť svoje meno, má na to ochrannú známku, preto túto iniciatívu považujem za zbytočnú," povedal Sulík.

Ivan Štefanec (KDHplus) v tejto súvislosti konštatoval, že spotrebiteľ si musí byť istý, že výrobok, ktorý kúpil, spĺňa požadované parametre. Dodal, že označovanie podľa lokality pôvodu sa osvedčilo pri potravinách a jeho rozšírenie na ďalšie výrobky by len posilnilo prestíž európskych výrobkov a pomohlo by aj lokálnym producentom.

Europoslanec Branislav Škripek (OĽaNO) však upozornil, že táto iniciatíva môže viesť aj k ďalšej byrokracii.

"Na Slovensku majú remeselnícke produkty dlhú tradíciu. Známymi sa stali paličkované čipky zo Španej Doliny či Soľnobanská čipka z Prešova. Musíme si chrániť ich jedinečnosť, ako aj naše ďalšie produkty. Nesmie to však byť dôvodom pre zvýšenú byrokraciu," zdôraznil Škripek.

Dnešné uznesenie EP vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by rozšíril jednotný systém ochrany zemepisných označení EÚ aj na nepoľnohospodárske miestne a remeselné výrobky, keďže neexistuje jednotná zemepisná ochrana nepoľnohospodárskych výrobkov na úrovni EÚ. Zatiaľ iba 15 členských štátov EÚ prijalo vlastné vnútroštátne predpisy, čo viedlo k odlišným stupňom ochrany týchto produktov v rámci únie.