Štrasburg 14. marca (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok schválil návrh opatrení, ktoré majú zvýšiť mieru renovácií budov, znížiť spotrebu energie a obmedziť emisie skleníkových plynov.

Cieľom revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore stavebníctva v Európskej únii (EÚ) a do roku 2050 dosiahnuť jeho klimatickú neutralitu. Zameriava sa aj na zvýšenie miery renovácií energeticky neefektívnych budov a zlepšenie výmeny informácií o energetickej hospodárnosti.

Za novú podobu smernice sa vyslovilo 343 europoslancov, 216 bolo proti a 78 sa zdržalo hlasovania.

Od roku 2028 by všetky nové budovy mali mať nulové emisie. Na nové budovy, ktoré vlastnia, používajú alebo prevádzkujú orgány verejnej správy, sa táto požiadavka bude vzťahovať už od roku 2026. Ak je to technicky vhodné a ekonomicky uskutočniteľné, do roku 2028 by všetky nové budovy mali byť vybavené solárnymi technológiami.

Obytné budovy majú prejsť významnou renováciou do roku 2032. Mali by dosiahnuť triedu energetickej hospodárnosti na úrovni minimálne E a do roku 2033 na úrovni aspoň D – na stupnici od A po G, pričom G zodpovedá 15 % budovám s najhoršou hospodárnosťou v národnom fonde príslušného členského štátu.

Nebytové a verejné budovy by mali dosiahnuť rovnaké úrovne do roku 2027 (minimálne trieda E) a 2030 (minimálne trieda D).

Zlepšenie energetickej hospodárnosti (zatepľovanie alebo zlepšenie vykurovacieho systému) by sa uskutočnilo pri predaji budovy alebo jej významnej renovácii. V prípade prenajímaných budov by sa to dialo pri podpise novej zmluvy.

Členské štáty EÚ stanovia opatrenia potrebné na dosiahnutie týchto cieľov vo svojich národných plánoch obnovy budov. Tie by mali zahŕňať systémy podpory na uľahčenie prístupu ku grantom a financovaniu. Členské štáty musia zaviesť bezplatné informačné miesta a nákladovo neutrálne renovačné programy. Finančné opatrenia by mali poskytovať významnú odmenu za hĺbkovú renováciu, najmä pokiaľ ide o budovy s najhoršími parametrami, a pre zraniteľné domácnosti by sa mali sprístupniť cielené granty a dotácie.

Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na pamiatky. Členské štáty sa okrem toho môžu rozhodnúť z dodržiavania pravidiel vylúčiť aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, technické stavby, dočasne či prechodne využívané budovy a kostoly a bohoslužobné miesta. Výnimku možno udeliť aj verejným sociálnym bytom, ak by renovácia viedla k zvýšeniu nájomného, ktoré by nebolo kompenzovateľné úsporami na účtoch za energiu.

Poslanci teraz začnú rokovania s Radou EÚ (členské štáty), aby sa dohodli na konečnej podobe nového právneho predpisu.

EP upozornil na údaje Európskej komisie, podľa ktorých sú budovy zodpovedné za 40 % spotreby energie v EÚ a 36 % emisií skleníkových plynov.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)