Brusel/Štrasburg 12. marca (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu v utorok schválili plány EÚ na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov z odvetvia budov.

Cieľom revidovanej smernice o energetickej hospodárnosti budov je výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore budov v EÚ do roku 2030 a do roku 2050 dosiahnuť klimatickú neutralitu odvetvia. Nové pravidlá takisto znamenajú, že sa obnoví viac budov s najhoršou hospodárnosťou a zlepší sa výmena informácií o energetickej hospodárnosti.

Revíziu smernice podporilo 370 poslancov, 199 bolo proti a 46 sa zdržalo hlasovania. Zákon sa stane právne záväzným až po tom, ako ho formálne schvália aj ministri členských krajín (Rada EÚ).

Európska komisia navrhla, aby všetky nové budovy v EÚ mali od roku 2030 nulové emisie a nové budovy, ktoré využívajú alebo vlastnia verejné orgány, musia mať nulové emisie od roku 2028. Členské štáty musia zohľadniť potenciál otepľovania budovy počas jej životného cyklu, ktorý zahŕňa výrobu a likvidáciu stavebných výrobkov použitých na jej výstavbu.

V prípade obytných budov musia členské štáty prijať opatrenia na zníženie priemernej úrovne spotrebovanej primárnej energie aspoň o 16 % do roku 2030 a o 20 až 22 % do roku 2035.

Podľa novej smernice budú musieť členské štáty postupne obnovovať nebytové budovy tak, aby spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Do roku 2030 musia obnoviť 16 % nebytových budov s najhoršou hospodárnosťou, do roku 2033 by sa mal tento podiel zvýšiť na 26 %.

Ak to bude technicky a ekonomicky možné, členské štáty by mali zavádzať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách a do roku 2030 by mali byť solárne zariadenia povinné pre všetky nové obytné budovy.

Členské štáty takisto musia prijať opatrenia na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia. Kotly na fosílne palivá musia byť úplne vyradené z prevádzky do roku 2040.

Dotácie na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá budú od roku 2025 zakázané. Finančné stimuly budú k dispozícii pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad pre kombinácie kotlov a solárnych tepelných zariadení alebo tepelných čerpadiel.

Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva. Členské štáty môžu výnimky zaviesť aj pre budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, dočasne či prechodne využívané budovy, ako aj kostoly a budovy využívané na bohoslužby.

Podľa údajov Európskej komisie sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)