Nariadenie, za ktoré v utorok zahlasovalo 410 poslancov, 146 bolo proti a 72 sa zdržalo hlasovania, musí ešte formálne odobriť aj Rada EÚ.
Autor TASR - Jaromír Novák
Brusel/Štrasburg 5. apríla (TASR) - Európsky parlament (EP) v utorok v Štrasburgu schválil nové pravidlá pre výber energetických projektov, ktoré bude možné financovať z rozpočtu EÚ a zosúladil existujúce predpisy s Európskou zelenou dohodou.
Nariadenie, na ktorého znení sa v decembri dohodli vyjednávači EP a ministri členských krajín (Rada EÚ), stanovuje kritéria a metodológiu výberu energetických projektov spoločného záujmu, ako sú vysokonapäťové prenosové vedenia, plynovody, zariadenia na skladovanie energie alebo inteligentné siete, na ktoré sa budú vzťahovať urýchlené administratívne postupy a budú môcť získať podporu z rozpočtu EÚ.
Poslanci podporili financovanie projektov rozvoja vodíkovej infraštruktúry, ako aj zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Oprávnené projekty by tiež mali napomáhať integrácii trhu a zvyšovať bezpečnosť dodávok energií v EÚ.
Vybrané projekty by mali členským štátom EÚ pomôcť postupne znižovať využívanie tuhých fosílnych palív ako čierne a hnedé uhlie, rašelina a roponosná bridlica.
Poslanci tiež zaistili financovanie pre projekty, ktoré počas prechodného obdobia umožnia transformáciu a využívanie existujúcej infraštruktúry určenej pre transport či skladovanie zemného plynu na prepravu alebo uskladňovanie vodíka. Financovanie takýchto projektov z rozpočtu EÚ bude umožnené do 31. decembra 2027.
Podľa uznesenia EP nové projekty zamerané na zemný plyn už nebude možné financovať z rozpočtu EÚ. Výnimka sa bude vzťahovať iba na Cyprus a Maltu. Každý z dvojice ostrovných členských štátov bude mať za prísnych podmienok nárok na financovanie jedného na vodík pripraveného plynárenského projektu zameraného na pripojenie krajiny k sieti EÚ.
Spravodajca EP pre túto legislatívu, poľský europoslanec Zdzislaw Krasnodebski v správe pre médiá uviedol, že tragická realita vojny na Ukrajine a dramaticky nízka úroveň energetickej bezpečnosti EÚ je dôkazom, že Únia robila roky chyby pri posudzovaní svojich potrieb, a to aj v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry. "Prostredníctvom tejto legislatívy nezlepšujeme len proces plánovania infraštruktúry, ale presadzujeme nové typy projektov spoločného záujmu v súlade s klimatickými cieľmi. Revidovaný rámec pre transeurópske energetické siete podporí investície do vodíka a sietí CO2, ako aj rozvoja sústav na mori," vysvetlil poslanec.
Nariadenie, za ktoré v utorok zahlasovalo 410 poslancov, 146 bolo proti a 72 sa zdržalo hlasovania, musí ešte formálne odobriť aj Rada EÚ. Následne bude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch vstúpi do platnosti.
Nariadenie, na ktorého znení sa v decembri dohodli vyjednávači EP a ministri členských krajín (Rada EÚ), stanovuje kritéria a metodológiu výberu energetických projektov spoločného záujmu, ako sú vysokonapäťové prenosové vedenia, plynovody, zariadenia na skladovanie energie alebo inteligentné siete, na ktoré sa budú vzťahovať urýchlené administratívne postupy a budú môcť získať podporu z rozpočtu EÚ.
Poslanci podporili financovanie projektov rozvoja vodíkovej infraštruktúry, ako aj zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Oprávnené projekty by tiež mali napomáhať integrácii trhu a zvyšovať bezpečnosť dodávok energií v EÚ.
Vybrané projekty by mali členským štátom EÚ pomôcť postupne znižovať využívanie tuhých fosílnych palív ako čierne a hnedé uhlie, rašelina a roponosná bridlica.
Poslanci tiež zaistili financovanie pre projekty, ktoré počas prechodného obdobia umožnia transformáciu a využívanie existujúcej infraštruktúry určenej pre transport či skladovanie zemného plynu na prepravu alebo uskladňovanie vodíka. Financovanie takýchto projektov z rozpočtu EÚ bude umožnené do 31. decembra 2027.
Podľa uznesenia EP nové projekty zamerané na zemný plyn už nebude možné financovať z rozpočtu EÚ. Výnimka sa bude vzťahovať iba na Cyprus a Maltu. Každý z dvojice ostrovných členských štátov bude mať za prísnych podmienok nárok na financovanie jedného na vodík pripraveného plynárenského projektu zameraného na pripojenie krajiny k sieti EÚ.
Spravodajca EP pre túto legislatívu, poľský europoslanec Zdzislaw Krasnodebski v správe pre médiá uviedol, že tragická realita vojny na Ukrajine a dramaticky nízka úroveň energetickej bezpečnosti EÚ je dôkazom, že Únia robila roky chyby pri posudzovaní svojich potrieb, a to aj v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry. "Prostredníctvom tejto legislatívy nezlepšujeme len proces plánovania infraštruktúry, ale presadzujeme nové typy projektov spoločného záujmu v súlade s klimatickými cieľmi. Revidovaný rámec pre transeurópske energetické siete podporí investície do vodíka a sietí CO2, ako aj rozvoja sústav na mori," vysvetlil poslanec.
Nariadenie, za ktoré v utorok zahlasovalo 410 poslancov, 146 bolo proti a 72 sa zdržalo hlasovania, musí ešte formálne odobriť aj Rada EÚ. Následne bude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch vstúpi do platnosti.