Automobily sa v súčasnosti podieľajú približne 15 % na všetkých emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Únii a doprava predstavuje približne štvrtinu (25 %).
Autor TASR
Štrasburg 14. februára (TASR) – Európsky parlament (EP) v utorok definitívne schválil zákaz predaja nových áut s benzínovým a naftovým motorom od roku 2035 s cieľom dostať ich z ciest do polovice storočia. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Členské štáty Európskej únie (EÚ) už príslušnú legislatívu schválili a teraz ju odsúhlasil aj EP. A to aj napriek odporu konzervatívnych poslancov, najväčšej skupiny v Európskom parlamente.
Stúpenci zákona argumentujú, že európskym výrobcom automobilov poskytne jasný časový rámec prechodu na výrobu elektrických vozidiel s nulovými emisiami. A podporí tiež investície v rámci boja s konkurenciou z Číny a USA. Okrem toho zákaz predaja áut so spaľovacími motormi podporí aj ambiciózny plán EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou ekonomikou.
Oponenti zákazu však tvrdia, že ani európsky priemysel, ani mnohí motoristi nie sú pripravení na také dramatické prerušenie výroby vozidiel so spaľovacím motorom, ktoré ohrozuje tiež státisíce pracovných miest.
Varovali tiež pred "efektom Havany", teda predlžovaním využívania starších áut so spaľovacími motormi s vyššími emisiami po zákaze predaja nových vozidiel, pretože si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpu drahého elektromobilu.
Poukázali aj na to, že batérie pre elektromobily vyrábajú zahraniční konkurenti, ako sú Čína a USA, ale podpredseda EK Frans Timmermans uviedol, že vďaka investíciám s podporou EÚ sa európska produkcia zvýši.
Automobily sa v súčasnosti podieľajú približne 15 % na všetkých emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Únii a doprava predstavuje približne štvrtinu (25 %).
Vlani v októbri sa členské štáty EÚ, Európska komisia a vyjednávači parlamentu dohodli na návrhu znížiť do roku 2035 emisie CO2 z nových áut v Európe na nulu. V praxi to znamená zastavenie predaja nových benzínových a naftových áut, ľahkých úžitkových vozidiel a hybridov v bloku k tomuto dátumu v prospech čisto elektrických vozidiel.
Automobilový gigant Nemecko a konzervatívni poslanci EP sa obávajú bremena, ktoré predstavuje prestavba automobiliek a rekvalifikácia zamestnancov, keďže zahraniční rivali majú voľnejšie ciele.
Ale samotný európsky automobilový priemysel neloboval tvrdo proti zákonu, pričom mnohé firmy sa už pretekajú o to, kto sa stane významným výrobcom elektrických vozidiel.
Odkedy zákon začal svoju cestu legislatívnym procesom v EÚ, USA predstavili vlastný plán dotácií na "zelenú" transformáciu svojho priemyslu, v rámci ktorého budú môcť čerpať výhody len domáci výrobcovia. To vyvolalo obavy v Európe, že americkí rivali odčerpajú investície a pracovné miesta vo výrobe elektrických vozidiel a batérií.
V súčasnosti je približne 12 % nových áut predaných v EÚ elektrických, pričom spotrebitelia sa postupne vzdávajú áut so spaľovacími motormi vzhľadom na čoraz prísnejšie normy a vyššie ceny palív.
Čína, najväčší automobilový trh na svete, chce, aby do roku 2035 tvorili aspoň polovicu všetkých nových áut v krajine elektromobily, plug-in hybridy alebo autá na vodíkový pohon.
Členské štáty Európskej únie (EÚ) už príslušnú legislatívu schválili a teraz ju odsúhlasil aj EP. A to aj napriek odporu konzervatívnych poslancov, najväčšej skupiny v Európskom parlamente.
Stúpenci zákona argumentujú, že európskym výrobcom automobilov poskytne jasný časový rámec prechodu na výrobu elektrických vozidiel s nulovými emisiami. A podporí tiež investície v rámci boja s konkurenciou z Číny a USA. Okrem toho zákaz predaja áut so spaľovacími motormi podporí aj ambiciózny plán EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou ekonomikou.
Oponenti zákazu však tvrdia, že ani európsky priemysel, ani mnohí motoristi nie sú pripravení na také dramatické prerušenie výroby vozidiel so spaľovacím motorom, ktoré ohrozuje tiež státisíce pracovných miest.
Varovali tiež pred "efektom Havany", teda predlžovaním využívania starších áut so spaľovacími motormi s vyššími emisiami po zákaze predaja nových vozidiel, pretože si spotrebitelia nebudú môcť dovoliť kúpu drahého elektromobilu.
Poukázali aj na to, že batérie pre elektromobily vyrábajú zahraniční konkurenti, ako sú Čína a USA, ale podpredseda EK Frans Timmermans uviedol, že vďaka investíciám s podporou EÚ sa európska produkcia zvýši.
Automobily sa v súčasnosti podieľajú približne 15 % na všetkých emisiách oxidu uhličitého (CO2) v Únii a doprava predstavuje približne štvrtinu (25 %).
Vlani v októbri sa členské štáty EÚ, Európska komisia a vyjednávači parlamentu dohodli na návrhu znížiť do roku 2035 emisie CO2 z nových áut v Európe na nulu. V praxi to znamená zastavenie predaja nových benzínových a naftových áut, ľahkých úžitkových vozidiel a hybridov v bloku k tomuto dátumu v prospech čisto elektrických vozidiel.
Automobilový gigant Nemecko a konzervatívni poslanci EP sa obávajú bremena, ktoré predstavuje prestavba automobiliek a rekvalifikácia zamestnancov, keďže zahraniční rivali majú voľnejšie ciele.
Ale samotný európsky automobilový priemysel neloboval tvrdo proti zákonu, pričom mnohé firmy sa už pretekajú o to, kto sa stane významným výrobcom elektrických vozidiel.
Odkedy zákon začal svoju cestu legislatívnym procesom v EÚ, USA predstavili vlastný plán dotácií na "zelenú" transformáciu svojho priemyslu, v rámci ktorého budú môcť čerpať výhody len domáci výrobcovia. To vyvolalo obavy v Európe, že americkí rivali odčerpajú investície a pracovné miesta vo výrobe elektrických vozidiel a batérií.
V súčasnosti je približne 12 % nových áut predaných v EÚ elektrických, pričom spotrebitelia sa postupne vzdávajú áut so spaľovacími motormi vzhľadom na čoraz prísnejšie normy a vyššie ceny palív.
Čína, najväčší automobilový trh na svete, chce, aby do roku 2035 tvorili aspoň polovicu všetkých nových áut v krajine elektromobily, plug-in hybridy alebo autá na vodíkový pohon.