Poslanci sa zhodli v názore, že hospodárska obnova EÚ po koronakríze si vyžiada urýchlené prijatie ďalších opatrení, ktoré by zvýšili odolnosť Únie voči podobným krízam v budúcnosti.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 16. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) vo štvrtok v rozprave s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Charlesom Michelom vyzvali na koordinovanejšiu reakciu EÚ pri ochrane občanov pred pandémiou koronavírusu a zavádzaní podporných ekonomických opatrení. S koordináciou opatrení súhlasia aj slovenskí europoslanci.
Zákonodarcovia upozornili, že EÚ mohla zareagovať na nový koronavírus skôr a rýchlejšie, zároveň však ocenili, že v Únii sa začala prejavovať vzájomná solidarita, keď členské štáty dokázali, že vedia byť štedré, že sú tu jeden pre druhého a vedia konať efektívne.
Poslanci sa zhodli v názore, že hospodárska obnova EÚ po koronakríze si vyžiada urýchlené prijatie ďalších opatrení, ktoré by zvýšili odolnosť Únie voči podobným krízam v budúcnosti.
Poslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) za dôležitý označil návrh spoločného uznesenia o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii koronavírusu a jej dôsledkom. Upozornil, že kým v EP frakcia európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) navrhuje vymazať odkaz na Európsku ekologickú dohodu ako základ pokrízovej obnovy ekonomiky a nutnosť dosiahnuť klimatickú neutralitu, frakcia Zelených ide opačným smerom a žiada príspevok každého sektora ekonomiky ku klimatickej neutralite a zároveň prevenciu straty biodiverzity.
"Iné návrhy žiadajú lepšie uchopiť kontext pandémie ako dôsledku exploatácie ekosystémov, napríklad zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku a systém produkcie, zlepšiť režim kontroly vstupu produktov z divej prírody na trh a podobne. Rezolúcia žiada naviazať pomoc podnikom v kríze pod podmienkou, že pôjde o využitie zdrojov na pomoc zamestnancom, a nezabúda ani na marginalizované a znevýhodnené skupiny obyvateľstva," vysvetlil Wiezik.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) z frakcie Obnovme Európu (RE), ktorý za najdôležitejšie momenty a úspechy aktuálnej "plenárky" považuje fakt, že v rezolúcii o boji s pandémiou a jej následkami je pevne zakotvená Európska ekologická dohoda a že sa podarilo presadiť slovník, ktorý hovorí o klimatickej, nie uhlíkovej neutralite. "Umožní nám to investovať zdroje tak, aby z nich profitovali nielen starí kapitáni priemyslu, ale najmä bežní ľudia," odkázal poslanec.
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) považuje za najzásadnejší bod plenárky EP diskusiu a hlasovanie o návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa spoločného boja členských štátov s pandémiou koronavírusu. "Ide najmä o nástroj núdzovej finančnej pomoci pre zdravotnícky sektor v prípade najviac postihnutých krajín vo výške až troch miliárd eur a zabezpečenie zdravotníckych pomôcok pre štáty, ktoré ich môžu mať nedostatok," uviedla. Ocenila, že hlasovať sa bude aj o pomoci určenej pre najchudobnejších občanov a najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čo má zahŕňať aj poskytovanie ochranného materiálu a dodávok jedla. "Dôležité pre Slovensko sú aj kroky týkajúce sa väčšej flexibility pri využívaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov," upozornila s tým, že za veľkú tému považuje prehĺbenie spoločného, koordinovaného postupu členských štátov v boji proti pandémii.
Poslankyňa Lucia Nicholsonová (SaS) z politickej skupiny ECR ocenila, že už po niekoľkých dňoch rokovaní s Radou EÚ, na ktorých zastupovala europarlament, sa podarilo prijať dôležité zmeny týkajúce sa Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. "S cieľom predchádzať šíreniu nákazy sme presadili alternatívne formy distribúcie pomoci prostredníctvom elektronických či papierových poukážok. Na obmedzenia počas súčasnej krízy totiž doplatia tí najzraniteľnejší. Tento fond ročne pomôže až 16 miliónom občanov, kam patria ľudia v hmotnej núdzi, rodiny s nezaopatrenými deťmi, dôchodcovia, invalidi či zdravotne ťažko postihnuté osoby," uviedla. Výdavky na túto pomoc budú dočasne hradené v plnej výške z rozpočtu EÚ, pričom na rok 2020 bolo určených viac ako 577 miliónov eur.
Poslanec Ivan Štefanec (KDH), vedúci slovenskej delegácie EPP v EP, ocenil najmä návrhy na pomoc pre európsku ekonomiku postihnutú koronakrízou. Pripomenul, že EP okrem uvoľnenia nových finančných prostriedkov schválil aj opatrenia pre spoluprácu v oblasti verejného zdravotníctva, napríklad budovanie spoločných zásob potrebného materiálu. "Odmietam však, aby bola kríza zámienkou pre zavedenie vzájomného ručenia za dlhy. Pomoc musí byť založená na existujúcich pravidlách a nástrojoch európskeho rozpočtu. Je tiež neprijateľné, aby vlády zneužívali situáciu na obmedzovanie politických a občianskych práv a upevňovali si svoju moc," odkázal Štefanec na rokovania ministrov financií EÚ a dianie v niektorých krajinách Únie.
Zákonodarcovia upozornili, že EÚ mohla zareagovať na nový koronavírus skôr a rýchlejšie, zároveň však ocenili, že v Únii sa začala prejavovať vzájomná solidarita, keď členské štáty dokázali, že vedia byť štedré, že sú tu jeden pre druhého a vedia konať efektívne.
Poslanci sa zhodli v názore, že hospodárska obnova EÚ po koronakríze si vyžiada urýchlené prijatie ďalších opatrení, ktoré by zvýšili odolnosť Únie voči podobným krízam v budúcnosti.
Poslanec Michal Wiezik (SPOLU-OD) z frakcie Európskej ľudovej strany (EPP) za dôležitý označil návrh spoločného uznesenia o koordinovaných opatreniach EÚ na boj proti pandémii koronavírusu a jej dôsledkom. Upozornil, že kým v EP frakcia európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) navrhuje vymazať odkaz na Európsku ekologickú dohodu ako základ pokrízovej obnovy ekonomiky a nutnosť dosiahnuť klimatickú neutralitu, frakcia Zelených ide opačným smerom a žiada príspevok každého sektora ekonomiky ku klimatickej neutralite a zároveň prevenciu straty biodiverzity.
"Iné návrhy žiadajú lepšie uchopiť kontext pandémie ako dôsledku exploatácie ekosystémov, napríklad zreformovať spoločnú poľnohospodársku politiku a systém produkcie, zlepšiť režim kontroly vstupu produktov z divej prírody na trh a podobne. Rezolúcia žiada naviazať pomoc podnikom v kríze pod podmienkou, že pôjde o využitie zdrojov na pomoc zamestnancom, a nezabúda ani na marginalizované a znevýhodnené skupiny obyvateľstva," vysvetlil Wiezik.
V podobnom duchu sa vyjadril aj Martin Hojsík (Progresívne Slovensko) z frakcie Obnovme Európu (RE), ktorý za najdôležitejšie momenty a úspechy aktuálnej "plenárky" považuje fakt, že v rezolúcii o boji s pandémiou a jej následkami je pevne zakotvená Európska ekologická dohoda a že sa podarilo presadiť slovník, ktorý hovorí o klimatickej, nie uhlíkovej neutralite. "Umožní nám to investovať zdroje tak, aby z nich profitovali nielen starí kapitáni priemyslu, ale najmä bežní ľudia," odkázal poslanec.
Poslankyňa Monika Beňová (Smer-SD) zo skupiny socialistov a demokratov (S&D) považuje za najzásadnejší bod plenárky EP diskusiu a hlasovanie o návrhoch Európskej komisie týkajúcich sa spoločného boja členských štátov s pandémiou koronavírusu. "Ide najmä o nástroj núdzovej finančnej pomoci pre zdravotnícky sektor v prípade najviac postihnutých krajín vo výške až troch miliárd eur a zabezpečenie zdravotníckych pomôcok pre štáty, ktoré ich môžu mať nedostatok," uviedla. Ocenila, že hlasovať sa bude aj o pomoci určenej pre najchudobnejších občanov a najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, čo má zahŕňať aj poskytovanie ochranného materiálu a dodávok jedla. "Dôležité pre Slovensko sú aj kroky týkajúce sa väčšej flexibility pri využívaní prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov," upozornila s tým, že za veľkú tému považuje prehĺbenie spoločného, koordinovaného postupu členských štátov v boji proti pandémii.
Poslankyňa Lucia Nicholsonová (SaS) z politickej skupiny ECR ocenila, že už po niekoľkých dňoch rokovaní s Radou EÚ, na ktorých zastupovala europarlament, sa podarilo prijať dôležité zmeny týkajúce sa Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby. "S cieľom predchádzať šíreniu nákazy sme presadili alternatívne formy distribúcie pomoci prostredníctvom elektronických či papierových poukážok. Na obmedzenia počas súčasnej krízy totiž doplatia tí najzraniteľnejší. Tento fond ročne pomôže až 16 miliónom občanov, kam patria ľudia v hmotnej núdzi, rodiny s nezaopatrenými deťmi, dôchodcovia, invalidi či zdravotne ťažko postihnuté osoby," uviedla. Výdavky na túto pomoc budú dočasne hradené v plnej výške z rozpočtu EÚ, pričom na rok 2020 bolo určených viac ako 577 miliónov eur.
Poslanec Ivan Štefanec (KDH), vedúci slovenskej delegácie EPP v EP, ocenil najmä návrhy na pomoc pre európsku ekonomiku postihnutú koronakrízou. Pripomenul, že EP okrem uvoľnenia nových finančných prostriedkov schválil aj opatrenia pre spoluprácu v oblasti verejného zdravotníctva, napríklad budovanie spoločných zásob potrebného materiálu. "Odmietam však, aby bola kríza zámienkou pre zavedenie vzájomného ručenia za dlhy. Pomoc musí byť založená na existujúcich pravidlách a nástrojoch európskeho rozpočtu. Je tiež neprijateľné, aby vlády zneužívali situáciu na obmedzovanie politických a občianskych práv a upevňovali si svoju moc," odkázal Štefanec na rokovania ministrov financií EÚ a dianie v niektorých krajinách Únie.