Brusel 29. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) a Spojené kráľovstvo v pondelok odštartovali nové kolo intenzívnych päťdňových rokovaní o dohode, ktorá by definovala ich vzťahy po brexite. Obe strany pritom deklarovali, že chcú, aby sa tento proces výrazne zrýchlil a mohli tak dosiahnuť dohodu do konca roka.

Nové kolo rozhovorov v Bruseli je zároveň prvým osobným stretnutím vyjednávačov od vypuknutia pandémie nového koronavírusu.

Spojené kráľovstvo opustilo európsky blok 31. januára 2020. Začiatkom tohto mesiaca britský premiér Boris Johnson oznámil, že sa definitívne rozhodol nepredĺžiť tzv. prechodné obdobie, ktoré vyprší 31. decembra a má pomôcť obom stranám preklenúť čas od vystúpenia Británie z EÚ k dosiahnutiu dohody o nových vzťahoch. Johnson tak rozhodol napriek veľkým rozdielom v názoroch Londýna a Bruselu na ich budúce vzťahy.

„Vzali sme na vedomie, že Spojené kráľovstvo nemá v úmysle požiadať o predĺženie prechodného obdobia. Znamená to, že musíme zintenzívniť rokovania,“ povedal predseda Európskej rady Charles Michel 19. júna po samite lídrov bloku.

Hlavný britský vyjednávač David Frost, ktorý bol v nedeľu (28. 6.) povýšený aj do funkcie poradcu pre národnú bezpečnosť, priviedol v pondelok delegáciu Spojeného kráľovstva do sídla Európskej komisie v Bruseli. Obe strany sa zhodli, že videorozhovory počas blokád spojených s pandémiou neboli najlepším formátom.

Zdá sa, že Británia zmiernila svoj bojový postoj k 27-člennej EÚ. Johnson totiž predtým hrozil, že odíde z rozhovorov, ak sa na júnovom stretnutí s Michelom a predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou nedosiahne žiadny pokrok. Jeho hovorca odvtedy povedal, že cieľom Británie je dosiahnuť dohodu do konca leta.

Ale nádeje, že zintenzívnenie diskusií prinesie výsledky po predchádzajúcich neúspešných rokovaniach a videokonferenčných rozhovoroch, sú malé.

Obe strany sa rozchádzajú v názoroch najmä na dodržiavanie pravidiel o spravodlivej hospodárskej súťaži, ktoré požaduje EÚ vo fiškálnych, sociálnych alebo environmentálnych záležitostiach, aby predišla vzniku ekonomiky s nízkou reguláciou na prahu Európy.

Ďalšími citlivými bodmi sú úloha Súdneho dvora EÚ, prístup európskych rybárov do britských vôd, ako aj forma dohody.

Spojené kráľovstvo je proti požiadavkám EÚ na prístup do britských vôd. Hlavný vyjednávač EÚ Michel Barnier uviedol, že v prípade kompromisu v oblasti rybného hospodárstva je možná obchodná dohoda.

Najnovšie EÚ rozhorčilo sobotné (27. 6.) vyhlásenie premiéra Johnsona, že Británia je pripravená akceptovať aj vzťahy bez dohody, ak obe strany nenájdu spoločnú reč.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorej vláda na budúci týždeň preberá rotujúce predsedníctvo EÚ, tiež zostrila svoj postoj a vyjadrila pochybnosti, či Londýn skutočne chce dohodu.

Bez novej dohody sa obchodná výmena medzi oboma stranami bude riadiť pravidlami Svetovej obchodnej organizácie (WTO), čo znamená zavedenie ciel a byrokratických predpisov, ktoré vážne narušia výmenu tovarov a služieb.

Londýn sa chce v lete dohodnúť aspoň na holej kostre dohody o obchode, teda minimálne na politickej úrovni, ak nie legálnej, s cieľom ponúknuť firmám jasnejší obraz ešte pred koncom roka.

Dohodu by EÚ chcela ešte skôr, do konca októbra, keďže ju musia ratifikovať národné parlamenty aj Európsky parlament, čo si vyžaduje čas.

Najnovšie kolo rozhovorov je efektívnejšie ako predchádzajúce kolá, na ktorých sa zúčastnili stovky úradníkov rozdelených do samostatných skupín, kde diskutovali o rôznych témach.

Barnier a Frost teraz vedú menšie tímy, ale s väčšou politickou autoritou, aby dosiahli prelom. Miesta rokovaní sa budú striedať každý týždeň a vyjednávači sa budú presúvať medzi Bruselom a Londýnom počas celého júla až do konca augusta.