Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Ak bude globálna daň schválená, stane sa súčasťou prepracovaných pravidiel pre zdaňovanie nadnárodných korporácií a veľkých technologických firiem ako Alphabet a Facebook.
Autor TASR
Brusel 1. júna (TASR) - Európska únia (EÚ) by mohla získať od nadnárodných spoločností na daniach navyše 50 miliárd eur, ak sa Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) dohodne na minimálnej globálnej dani z príjmu právnických osôb vo výške 15 %. Ukázala to štúdia tzv. daňového observatória - EU Tax Observatory, ktoré sa venuje vedeckému výskumu v oblasti daní pre európske inštitúcie.
V dokumente sa uvádza, že príjmy bloku by sa strojnásobili na 170 miliárd eur, ak by dohodnutá globálna minimálna sadzba dane bola 25 %.
USA v máji navrhli minimálnu sadzbu dane vo výške 15 %, čo je úroveň, ktorú podporujú mnohé štáty EÚ a považujú ju za oveľa pravdepodobnejší kompromis, ako oveľa vyššiu sadzbu 25 %.
Ak bude globálna daň schválená, stane sa súčasťou prepracovaných pravidiel pre zdaňovanie nadnárodných korporácií a veľkých technologických firiem ako Alphabet a Facebook. Tie v súčasnosti napriek obrovským príjmom často platia veľmi malú daň vďaka zriadeniu centrály v krajinách s nízkym zdanením, ako je Írsko, Luxembursko alebo Holandsko.
Konečná minimálna sadzba dane však bude závisieť od dohody v OECD a bude zahŕňať aj dohodu o tom, kde budú zdaňované nadnárodné spoločnosti, či budú všetky príjmy zdaňované v ich domovskej krajine, alebo v krajine, kde príjmy generujú.
Mnohé štáty vyvíjajú tlak na dosiahnutie dohody na júlovom stretnutí ministrov financií skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík).
Podľa EU Tax Observatory Únia by mohla získať viac peňazí zo zvýšenia daní pre vlastné firmy, ako zo zdanenia spoločností mimo 27-členného bloku.
V správe sa tiež uvádza, že nie je potrebné, aby všetky krajiny súhlasili s vyššou daňou na to, aby nadobudla účinnosť.
„Ak by dostatočne veľa tzv. materských krajín uplatňovalo minimálnu daň, daňové raje by už nemohli lákať firmy ponukou nízkych sadzieb," konštatuje sa v správe, podľa ktorej to môže daňové raje podnietiť k zvýšeniu vlastných sadzieb.
„Špirála medzinárodnej daňovej konkurencie sa dá zastaviť, aj keď daňové raje nezvýšia svoje daňové sadzby, a Európska únia by mohla byť svetovým lídrom v tomto procese,“ dodáva správa.
V dokumente sa uvádza, že príjmy bloku by sa strojnásobili na 170 miliárd eur, ak by dohodnutá globálna minimálna sadzba dane bola 25 %.
USA v máji navrhli minimálnu sadzbu dane vo výške 15 %, čo je úroveň, ktorú podporujú mnohé štáty EÚ a považujú ju za oveľa pravdepodobnejší kompromis, ako oveľa vyššiu sadzbu 25 %.
Ak bude globálna daň schválená, stane sa súčasťou prepracovaných pravidiel pre zdaňovanie nadnárodných korporácií a veľkých technologických firiem ako Alphabet a Facebook. Tie v súčasnosti napriek obrovským príjmom často platia veľmi malú daň vďaka zriadeniu centrály v krajinách s nízkym zdanením, ako je Írsko, Luxembursko alebo Holandsko.
Konečná minimálna sadzba dane však bude závisieť od dohody v OECD a bude zahŕňať aj dohodu o tom, kde budú zdaňované nadnárodné spoločnosti, či budú všetky príjmy zdaňované v ich domovskej krajine, alebo v krajine, kde príjmy generujú.
Mnohé štáty vyvíjajú tlak na dosiahnutie dohody na júlovom stretnutí ministrov financií skupiny G20 (20 najväčších svetových ekonomík).
Podľa EU Tax Observatory Únia by mohla získať viac peňazí zo zvýšenia daní pre vlastné firmy, ako zo zdanenia spoločností mimo 27-členného bloku.
V správe sa tiež uvádza, že nie je potrebné, aby všetky krajiny súhlasili s vyššou daňou na to, aby nadobudla účinnosť.
„Ak by dostatočne veľa tzv. materských krajín uplatňovalo minimálnu daň, daňové raje by už nemohli lákať firmy ponukou nízkych sadzieb," konštatuje sa v správe, podľa ktorej to môže daňové raje podnietiť k zvýšeniu vlastných sadzieb.
„Špirála medzinárodnej daňovej konkurencie sa dá zastaviť, aj keď daňové raje nezvýšia svoje daňové sadzby, a Európska únia by mohla byť svetovým lídrom v tomto procese,“ dodáva správa.
