Komisia spresnila, že polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov a ústredným prvkom moderného digitálneho hospodárstva.
Autor TASR
Brusel 21. septembra (TASR) - Vo štvrtok nadobudol účinnosť Európsky zákon o čipoch, ktorý zavádza komplexný súbor opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok, odolnosti a technologického prvenstva EÚ v oblasti polovodičových technológií a aplikácií. Na správu Európskej komisie upozornil spravodajca TASR.
Komisia spresnila, že polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov a ústredným prvkom moderného digitálneho hospodárstva, od smartfónov a automobilov cez kritické aplikácie a infraštruktúry pre zdravotníctvo, energetiku, obranu, komunikáciu a priemyselnú automatizáciu.
Európsky zákon o čipoch posilní výrobné činnosti v Únii, stimuluje európsky dizajnový ekosystém a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom tohto zákona chce EÚ dosiahnuť cieľ zdvojnásobiť svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 % v roku 2030.
Zákon o čipoch pozostáva z troch hlavných pilierov. Prvý pilier známy ako "iniciatíva Čipy pre Európu" posilňuje vedúce postavenie Európy v oblasti technológií tým, že uľahčuje prenos poznatkov z laboratórií do výrobných závodov, preklenuje priepasť medzi výskumom a inováciami a priemyselnými činnosťami a podporuje industrializáciu inovačných technológií európskymi podnikmi. Iniciatíva má k dispozícii rozpočet vo výške 3,3 miliardy eur, ktoré by mali byť doplnené prostriedkami členských štátov EÚ. Týmito investíciami sa podporí zriadenie moderných pilotných výrobných liniek na urýchlenie inovácií a technologického vývoja, vývoj cloudovej platformy na navrhovanie a zriadenie kompetenčných centier, vývoj kvantových čipov, ako aj vytvorenie fondu pre čipy.
Druhý pilier stimuluje verejné a súkromné investície do výrobných zariadení pre výrobcov čipov a ich dodávateľov. Vytvára rámec na prilákanie investícií a zvýšenie výrobných kapacít v oblasti výroby polovodičov. Na tento účel stanovuje rámec pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zlievarne, ktoré sú "prvé svojho druhu" v Únii a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému polovodičov. Komisia naznačila, že bude možné poskytnúť štátnu pomoc zariadeniam tohto typu.
V treťom pilieri sa vytvoril koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a eurokomisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi, monitorovanie ponuky polovodičov, odhad dopytu, predvídanie nedostatku a v prípade potreby spustenie krízovej fázy. Systém varovania pred nedostatkom polovodičov, ktorý bol aktivovaný v apríli tohto roku, umožňuje ktorejkoľvek zainteresovanej strane nahlásiť narušenie dodávateľského reťazca polovodičov.
Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v správe pre médiá uviedol, že vstupom do platnosti Európskeho zákona o čipoch EÚ urobila rozhodujúci krok vpred pri určovaní svojho vlastného osudu. "Investície sa už uskutočňujú, spájajú sa so značným verejným financovaním a pevným regulačným rámcom. Stávame sa priemyselnou veľmocou na trhoch budúcnosti - schopnou zásobovať seba i svet vyspelými a pokročilými polovodičmi, ktoré budú formovať našu budúcnosť, náš priemysel a našu obrannú základňu," uviedol komisár.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia spresnila, že polovodiče sú základnými stavebnými prvkami digitálnych a digitalizovaných výrobkov a ústredným prvkom moderného digitálneho hospodárstva, od smartfónov a automobilov cez kritické aplikácie a infraštruktúry pre zdravotníctvo, energetiku, obranu, komunikáciu a priemyselnú automatizáciu.
Európsky zákon o čipoch posilní výrobné činnosti v Únii, stimuluje európsky dizajnový ekosystém a podporí rozširovanie a inovácie v celom hodnotovom reťazci. Prostredníctvom tohto zákona chce EÚ dosiahnuť cieľ zdvojnásobiť svoj súčasný podiel na svetovom trhu na 20 % v roku 2030.
Zákon o čipoch pozostáva z troch hlavných pilierov. Prvý pilier známy ako "iniciatíva Čipy pre Európu" posilňuje vedúce postavenie Európy v oblasti technológií tým, že uľahčuje prenos poznatkov z laboratórií do výrobných závodov, preklenuje priepasť medzi výskumom a inováciami a priemyselnými činnosťami a podporuje industrializáciu inovačných technológií európskymi podnikmi. Iniciatíva má k dispozícii rozpočet vo výške 3,3 miliardy eur, ktoré by mali byť doplnené prostriedkami členských štátov EÚ. Týmito investíciami sa podporí zriadenie moderných pilotných výrobných liniek na urýchlenie inovácií a technologického vývoja, vývoj cloudovej platformy na navrhovanie a zriadenie kompetenčných centier, vývoj kvantových čipov, ako aj vytvorenie fondu pre čipy.
Druhý pilier stimuluje verejné a súkromné investície do výrobných zariadení pre výrobcov čipov a ich dodávateľov. Vytvára rámec na prilákanie investícií a zvýšenie výrobných kapacít v oblasti výroby polovodičov. Na tento účel stanovuje rámec pre integrované výrobné zariadenia a otvorené zlievarne, ktoré sú "prvé svojho druhu" v Únii a prispievajú k bezpečnosti dodávok a odolnému ekosystému polovodičov. Komisia naznačila, že bude možné poskytnúť štátnu pomoc zariadeniam tohto typu.
V treťom pilieri sa vytvoril koordinačný mechanizmus medzi členskými štátmi a eurokomisiou na posilnenie spolupráce s členskými štátmi a medzi nimi, monitorovanie ponuky polovodičov, odhad dopytu, predvídanie nedostatku a v prípade potreby spustenie krízovej fázy. Systém varovania pred nedostatkom polovodičov, ktorý bol aktivovaný v apríli tohto roku, umožňuje ktorejkoľvek zainteresovanej strane nahlásiť narušenie dodávateľského reťazca polovodičov.
Eurokomisár pre vnútorný trh Thierry Breton v správe pre médiá uviedol, že vstupom do platnosti Európskeho zákona o čipoch EÚ urobila rozhodujúci krok vpred pri určovaní svojho vlastného osudu. "Investície sa už uskutočňujú, spájajú sa so značným verejným financovaním a pevným regulačným rámcom. Stávame sa priemyselnou veľmocou na trhoch budúcnosti - schopnou zásobovať seba i svet vyspelými a pokročilými polovodičmi, ktoré budú formovať našu budúcnosť, náš priemysel a našu obrannú základňu," uviedol komisár.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)