Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Dnes to schválili ministri financií Európskej únie.
Autor TASR
Brusel 22. januára (TASR) - Nemecko, Rakúsko aj Slovensko a ďalších osem krajín môžu zaviesť novú daň na finančné transakcie. Dnes to schválili ministri financií Európskej únie (EÚ), informovala agentúra DPA.
Jedenásť krajín, medzi ktoré patria okrem spomínaných troch Francúzsko, Belgicko, Estónsko, Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko, chce v rámci "bližšej spolupráce" spoločne zaviesť daň na finančné transakcie. Takáto možnosť spoločného postupu nejakej skupiny členských štátov je výslovne zakotvená v zmluvách o EÚ.
Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho by sa "finančný sektor mal primerane podieľať na znášaní nákladov finančnej krízy. Teraz sme sa výrazne priblížili k tomuto cieľu."
Zatiaľ nie je jasné, akú podobu bude mať daň zavedená "v malom kruhu". Návrh bude musieť predložiť Európska komisia. Dohoda všetkých 27 členských štátov únie sa ukázala ako nemožná. Blokovali ju predovšetkým Británia a Švédsko.
Jedenásť krajín, medzi ktoré patria okrem spomínaných troch Francúzsko, Belgicko, Estónsko, Grécko, Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Slovinsko, chce v rámci "bližšej spolupráce" spoločne zaviesť daň na finančné transakcie. Takáto možnosť spoločného postupu nejakej skupiny členských štátov je výslovne zakotvená v zmluvách o EÚ.
Podľa nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho by sa "finančný sektor mal primerane podieľať na znášaní nákladov finančnej krízy. Teraz sme sa výrazne priblížili k tomuto cieľu."
Zatiaľ nie je jasné, akú podobu bude mať daň zavedená "v malom kruhu". Návrh bude musieť predložiť Európska komisia. Dohoda všetkých 27 členských štátov únie sa ukázala ako nemožná. Blokovali ju predovšetkým Británia a Švédsko.
M. KALOUSEK: Česku chýbajú informácie o dopade FTT na nezúčastnené krajiny
Priority írskeho predsedníctva v EÚ a dane z finančných transakcií (FTT) boli dnes hlavnými témami rokovania Rady EÚ pre finančné záležitosti (Ecofin) v Bruseli, uviedol český minister financií Miroslav Kalousek. A dodal, že Česká republika sa zdržala hlasovania o posilnenej spolupráci v súvislosti so zavádzaním daní z finančných prevodov.
"Česká republika deklarovala už v minulosti, že nie je v jej záujme túto daň zaviesť a nemá záujem sa na tejto posilnenej spolupráci zúčastňovať," uviedol Kalousek. Zároveň však dodal, že Praha nechce brániť tým krajinám, ktoré túto daň zaviesť chcú a podieľať sa na posilnenej spolupráci.
Ako Kalousek vysvetlil, česká strana dúfala, že na dnešnom zasadnutí Ecofinu už budú na stole všetky možné dopady zavedenia dane z finančných prevodov v 11 členských krajinách EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko, na krajiny nezúčastňujúce sa na tejto posilnenej spolupráci, na ich daňových poplatníkov a tiež na jednotný európsky trh.
"Nestalo sa tak. Takáto analýza nie je k dispozícii, tieto dopady zatiaľ nepoznáme. A aj keď nechceme nikomu v ničom brániť, tak s plnou zodpovednosťou sme nemohli zdvihnúť ruku. Patrili sme dnes medzi tie krajiny, ktoré vyjadrili obavy z možných dopadov na nezúčastnené štáty a pevne verím, že tieto obavy budú v nasledujúcich rokovaniach rozptýlené," vysvetlil Kalousek príčiny českého zdržania sa pri hlasovaní.
České obavy podľa neho pramenia aj z toho dôvodu, že 90 % bankového sektora pozostáva s dcérskych pobočiek zahraničných bánk a česká vláda by sa chcela uistiť, že nehrozí, že daňoví poplatníci budú platiť FTT do nejakej inej krajiny. Rovnako aj že nedôjde k vyhroteniu hranice medzi krajinami zúčastnenými na posilnenej spolupráci a ostatnými, ktorí v tom zoskupení nie sú.
Podľa Kalouska daň z finančných transakcií je vážnym zásahom do konkurencieschopnosti bankových ústavov a ak na jednej strane vznikne snaha presúvať transakcie do krajín, kde táto daň neplatí, na strane druhej bude logická snaha iných krajín týmto presunom zabrániť.
Šéf českých financií poukázal na skutočnosť, že Česká republika nie je sama, ktoré reaguje týmto spôsobom. Upozornil, že aj Malta, Luxembursko či Spojené kráľovstvo sa dnes zdržali hlasovania.
"Vážim si toho, že sme boli Európskou komisiou aj zúčastnenými krajinami uistení, že zostaneme u rokovacieho stola, že pôjde o transparentný proces a budeme môcť vznášať pripomienky. A verím, že tieto naše obavy budú rozptýlené, ale dnes sme nemali dosť informácií o tom, aký dopad bude mať táto daň na nezúčastnené štáty," spresnil Kalousek.
Zdôraznil, že dnešné rozhodnutie o FTT kvalifikovanou väčšinou bolo možné realizovať vďaka tomu, že Poľsko minulý týždeň v piatok zmenilo názor a pridalo sa ku krajinám s posilnenou spoluprácou vo finančnej oblasti.
Kalousek priznal, že je skeptický, že zdroje získané v budúcnosti z daní z finančných transakcií pôjdu na tvorbu európskeho rozpočtu tak, ako si to predstavuje Európska komisia (EK).
"Nemyslím si, že to tak dopadne. Väčšina z týchto krajín bude chcieť určite posilniť svoje národné rozpočty," uviedol Kalousek.
Podľa prognóz EK by dane z finančných transakcií mali pre celú EÚ priniesť ročne asi 57 miliárd eur.
Priority írskeho predsedníctva v EÚ a dane z finančných transakcií (FTT) boli dnes hlavnými témami rokovania Rady EÚ pre finančné záležitosti (Ecofin) v Bruseli, uviedol český minister financií Miroslav Kalousek. A dodal, že Česká republika sa zdržala hlasovania o posilnenej spolupráci v súvislosti so zavádzaním daní z finančných prevodov.
"Česká republika deklarovala už v minulosti, že nie je v jej záujme túto daň zaviesť a nemá záujem sa na tejto posilnenej spolupráci zúčastňovať," uviedol Kalousek. Zároveň však dodal, že Praha nechce brániť tým krajinám, ktoré túto daň zaviesť chcú a podieľať sa na posilnenej spolupráci.
Ako Kalousek vysvetlil, česká strana dúfala, že na dnešnom zasadnutí Ecofinu už budú na stole všetky možné dopady zavedenia dane z finančných prevodov v 11 členských krajinách EÚ, medzi ktoré patrí aj Slovensko, na krajiny nezúčastňujúce sa na tejto posilnenej spolupráci, na ich daňových poplatníkov a tiež na jednotný európsky trh.
"Nestalo sa tak. Takáto analýza nie je k dispozícii, tieto dopady zatiaľ nepoznáme. A aj keď nechceme nikomu v ničom brániť, tak s plnou zodpovednosťou sme nemohli zdvihnúť ruku. Patrili sme dnes medzi tie krajiny, ktoré vyjadrili obavy z možných dopadov na nezúčastnené štáty a pevne verím, že tieto obavy budú v nasledujúcich rokovaniach rozptýlené," vysvetlil Kalousek príčiny českého zdržania sa pri hlasovaní.
České obavy podľa neho pramenia aj z toho dôvodu, že 90 % bankového sektora pozostáva s dcérskych pobočiek zahraničných bánk a česká vláda by sa chcela uistiť, že nehrozí, že daňoví poplatníci budú platiť FTT do nejakej inej krajiny. Rovnako aj že nedôjde k vyhroteniu hranice medzi krajinami zúčastnenými na posilnenej spolupráci a ostatnými, ktorí v tom zoskupení nie sú.
Podľa Kalouska daň z finančných transakcií je vážnym zásahom do konkurencieschopnosti bankových ústavov a ak na jednej strane vznikne snaha presúvať transakcie do krajín, kde táto daň neplatí, na strane druhej bude logická snaha iných krajín týmto presunom zabrániť.
Šéf českých financií poukázal na skutočnosť, že Česká republika nie je sama, ktoré reaguje týmto spôsobom. Upozornil, že aj Malta, Luxembursko či Spojené kráľovstvo sa dnes zdržali hlasovania.
"Vážim si toho, že sme boli Európskou komisiou aj zúčastnenými krajinami uistení, že zostaneme u rokovacieho stola, že pôjde o transparentný proces a budeme môcť vznášať pripomienky. A verím, že tieto naše obavy budú rozptýlené, ale dnes sme nemali dosť informácií o tom, aký dopad bude mať táto daň na nezúčastnené štáty," spresnil Kalousek.
Zdôraznil, že dnešné rozhodnutie o FTT kvalifikovanou väčšinou bolo možné realizovať vďaka tomu, že Poľsko minulý týždeň v piatok zmenilo názor a pridalo sa ku krajinám s posilnenou spoluprácou vo finančnej oblasti.
Kalousek priznal, že je skeptický, že zdroje získané v budúcnosti z daní z finančných transakcií pôjdu na tvorbu európskeho rozpočtu tak, ako si to predstavuje Európska komisia (EK).
"Nemyslím si, že to tak dopadne. Väčšina z týchto krajín bude chcieť určite posilniť svoje národné rozpočty," uviedol Kalousek.
Podľa prognóz EK by dane z finančných transakcií mali pre celú EÚ priniesť ročne asi 57 miliárd eur.
