Diplomati EÚ zdôrazňujú, že ide o investične zameraný rozpočet, o rozpočet, ktorý ekonomiky členských krajín potrebujú na dosiahnutie rastu.
Autor TASR
,aktualizované Štrasburg 19. novembra (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) dnes počas plenárneho zasadnutia v Štrasburgu hlasovali o sedemročnom rozpočte EÚ. Zákonodarný zbor EÚ rozpočet prijal a ukončil tak niekoľkomesačné ťahanice s Radou a Európskou komisiou (EK) o podobe viacročného finančného rámca.
Europoslanci počtom hlasov 537 za a 126 hlasov proti odsúhlasili platnosť júnovej medziinštitucionálnej dohody, podľa ktorej v období 2014-2020 budú výdavky únie vo výške 960 miliárd eur.
Prvýkrát v histórii EÚ bude dlhodobý rozpočet nižší, ako bol ten v predošlom období. Výdavky by mali byť o 3,7 % nižšie ako v rozpočtovom období 2009-2013, čo v prepočte znamená ich zníženie o 38 miliárd eur.
Diplomati EÚ zdôrazňujú, že ide o investične zameraný rozpočet, o rozpočet, ktorý ekonomiky členských krajín potrebujú na dosiahnutie rastu.
"Toto je posledný akt v rámci dlhého a zložitého rokovania. Dlhého a komplexného nie preto, že sa tak deje prvýkrát, ale pre mimoriadne postavenie Európy v čase krízy," povedal o dnešnom hlasovaní v EP eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandowski.
Zákonodarcovia EÚ sa počas rokovaní o rozpočte snažili zaviesť klauzuly o flexibilite čerpania fondov zo spoločného rozpočtu, o revízii eurorozpočtu každých pár rokov a vyžiadali si súhlas členských štátov EÚ, že súčasťou dohody o dlhodobej finančnej perspektíve bude vykrytie finančných dier v rozpočte na rok 2013.
Aj napriek úspešnému hlasovaniu o dlhodobom rozpočte EÚ europoslanci poukazujú, že dohoda, ku ktorej sa počas rokovaní dospelo, nie je ani zďaleka ideálnym stavom.
"Tento rozpočtový rámec nenecháva žiadny priestor na manévrovanie v prípade nepredvídaných udalostí," uviedol predseda rozpočtového výboru EP Alain Lamassoure. A upozornil, že rozpočet v takejto podobe nebol ani najhoršou možnosťou, ani tou najlepšou, ale bol "jedinou možnosťou".
Po schválení viacročného finančného rámca v EP je teraz na Európskej rade, aby lídri EÚ dali konečné "požehnanie" rozpočtu na obdobie 2014-2020. To bude už len formalita a členské štáty sa od januára 2014 môžu tešiť na rozbehnutie projektov pre čerpanie eurofondov.
Rozpočtový rámec Európskej únie na obdobie 2014-2020 mohol byť lepší, ale vytvára priestor pre nevyhnutné investície na hospodársky rozvoj krajín EÚ. Uviedol predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz po dnešnom schválení dlhodobého rozpočtu EÚ.
"Dostupné sumy z viacročného finančného rámca nie sú zďaleka dokonalé. Ambicióznejší rozpočet by mal vyššie sumy pre lepšie využitie hospodárskeho oživenie a tvorbu pracovných miest," konštatoval Schulz po hlasovaní v EP. Spresnil však, že eurorozpočet vytvára potrebné fondy, ktoré už od 1. januára 2014 umožnia investície do všetkých potrebných oblastí, od boja proti nezamestnanosti mladých až po podporu poľnohospodárstva.
Slovenský europoslanec Sergej Kozlík (HZDS) pripomenul, že je veľmi dôležité, že sa EP a Rada konečne dohodli a schválili 960 miliárd eur v rámci záväzkov a takmer 910 miliárd v rámci výdavkov na nasledujúce rozpočtové obdobie.
Kozlík upozornil, že nový viacročný finančný rámec je v znamení zníženia finančných prostriedkov v absolútnom vyjadrení o 3,7 % voči predchádzajúcemu obdobiu.
"Na druhej strane sú už členské krajiny poučené a pevne verím, že budú expresne čerpať eurofondy, čím rýchlejšie, tým lepšie, že budú ich programy efektívne," povedal Kozlík.
Europoslanec pripomenul, že politickým zámerom EÚ je venovať čo najviac prostriedkov na rast a zamestnanosť a tiež na projekty na podporu malých a stredných podnikov. V rámci balíka na rozvoj infraštruktúry podľa neho platí, že krajiny alebo oblasti s menším potenciálom ako 75 % HDP priemeru EÚ budú môcť čerpať viac financií ako tie výkonnejšie regióny a štáty.
Slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) uviedla, že schválenie finančnej perspektívy je dobrou správou pre Slovensko, nakoľko krajina dostane viac finančných prostriedkov z eurorozpočtu ako v predošlom období aj napriek tomu, že rozpočet EÚ ako taký sa "stenčí" o 35 miliárd eur.
Smolková povedala, že viacročný finančný rámec sa nerodil ľahko, a spresnila, že Rada zoškrtala pôvodný návrh Európskej komisie, s ktorým EP súhlasil, pričom sa škrty dotkli najmä oblastí pre mládež či vedu a výskum.
"To sú oblasti, kde je EÚ najviac viditeľná, najmä u mladej generácie. S tým Európsky parlament nemohol súhlasiť, ak chceme plniť ciele stratégie Európa 2020," pripomenula Smolková.
Kompromis, ktorý sa nakoniec po mnohých rokovaniach zrodil medzi inštitúciami EÚ, je podľa nej dobrý a umožní aj Slovensku, aby už od januára 2014 mohlo začať čerpanie finančných prostriedkov tak, ako si to naplánovalo.
EP v rámci rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ presadil všetky svoje podmienky
Európskemu parlamentu (EP), ktorý dnes schválil dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2014-2020, sa podarilo v rámci rokovaní o rozpočte presadiť všetky návrhy, ktorými podmieňoval odobrenie eurorozpočtu.
Celkový rozpočet na najbližších sedem rokov predstavuje 960 miliárd eur v záväzkoch a 908 miliárd eur v platbách (v cenách roku 2011).
Europarlament v rámci rokovaní žiadal, aby boli čo najrýchlejšie vyriešené schodky v platbách, ktoré v posledných rokoch takmer znemožňovali Európskej komisii plniť (EK) svoje právne a finančné povinnosti. Cieľom EP bolo zabrániť tomu, aby rok 2014 začínal v červených číslach. Členské štáty pridali pre rok 2013 dodatočných 3,9 miliardy eur.
Poslanci EP tiež trvali na tom, aby boli postupom spolurozhodovania medzi Radou a EP dokončené právne základy všetkých programov EÚ. Stalo sa tak a o veľkom množstve programov únie hlasoval EP už dnes poobede v rámci plenárneho zasadnutia.
Parlament trval aj na vytvorení pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre "vlastné zdroje", ktorá by mala navrhnúť reformu financovania rozpočtu EÚ. Súčasný systém, ktorý obsahuje množstvo výnimiek, rabatov, rôznych zdrojov financovania a je závislý na národných príspevkoch, sa stal neudržateľným. Členské štáty súhlasili s vytvorením takejto skupiny.
Už v dohode z júla 2013 sa EP podarilo zaistiť podporu pre hlavné priority obsiahnuté v mandáte na rokovania. Patrili medzi ne úplná flexibilita presúvať nevyužité prostriedky na platby medzi jednotlivými rokmi rozpočtu a široká flexibilita pre presuny záväzkov medzi rozpočtovými rokmi aj medzi kategóriami výdavkov. Táto flexibilita je nevyhnutná, aby mohlo byť každé euro z rozpočtu EÚ využité tam, kde je najviac potrebné.
Ďalším kľúčovým úspechom europarlamentu je "klauzula o prieskume", na základe ktorého bude musieť EK v roku 2016 predstaviť prieskum fungovania dlhodobého rozpočtu EÚ.
Europoslanci počtom hlasov 537 za a 126 hlasov proti odsúhlasili platnosť júnovej medziinštitucionálnej dohody, podľa ktorej v období 2014-2020 budú výdavky únie vo výške 960 miliárd eur.
Prvýkrát v histórii EÚ bude dlhodobý rozpočet nižší, ako bol ten v predošlom období. Výdavky by mali byť o 3,7 % nižšie ako v rozpočtovom období 2009-2013, čo v prepočte znamená ich zníženie o 38 miliárd eur.
Diplomati EÚ zdôrazňujú, že ide o investične zameraný rozpočet, o rozpočet, ktorý ekonomiky členských krajín potrebujú na dosiahnutie rastu.
"Toto je posledný akt v rámci dlhého a zložitého rokovania. Dlhého a komplexného nie preto, že sa tak deje prvýkrát, ale pre mimoriadne postavenie Európy v čase krízy," povedal o dnešnom hlasovaní v EP eurokomisár pre rozpočet Janusz Lewandowski.
Zákonodarcovia EÚ sa počas rokovaní o rozpočte snažili zaviesť klauzuly o flexibilite čerpania fondov zo spoločného rozpočtu, o revízii eurorozpočtu každých pár rokov a vyžiadali si súhlas členských štátov EÚ, že súčasťou dohody o dlhodobej finančnej perspektíve bude vykrytie finančných dier v rozpočte na rok 2013.
Aj napriek úspešnému hlasovaniu o dlhodobom rozpočte EÚ europoslanci poukazujú, že dohoda, ku ktorej sa počas rokovaní dospelo, nie je ani zďaleka ideálnym stavom.
"Tento rozpočtový rámec nenecháva žiadny priestor na manévrovanie v prípade nepredvídaných udalostí," uviedol predseda rozpočtového výboru EP Alain Lamassoure. A upozornil, že rozpočet v takejto podobe nebol ani najhoršou možnosťou, ani tou najlepšou, ale bol "jedinou možnosťou".
Po schválení viacročného finančného rámca v EP je teraz na Európskej rade, aby lídri EÚ dali konečné "požehnanie" rozpočtu na obdobie 2014-2020. To bude už len formalita a členské štáty sa od januára 2014 môžu tešiť na rozbehnutie projektov pre čerpanie eurofondov.
Slovenskí europoslanci: Schválenie rozpočtu EÚ je dobrou správou pre Slovensko
Rozpočtový rámec Európskej únie na obdobie 2014-2020 mohol byť lepší, ale vytvára priestor pre nevyhnutné investície na hospodársky rozvoj krajín EÚ. Uviedol predseda Európskeho parlamentu (EP) Martin Schulz po dnešnom schválení dlhodobého rozpočtu EÚ.
"Dostupné sumy z viacročného finančného rámca nie sú zďaleka dokonalé. Ambicióznejší rozpočet by mal vyššie sumy pre lepšie využitie hospodárskeho oživenie a tvorbu pracovných miest," konštatoval Schulz po hlasovaní v EP. Spresnil však, že eurorozpočet vytvára potrebné fondy, ktoré už od 1. januára 2014 umožnia investície do všetkých potrebných oblastí, od boja proti nezamestnanosti mladých až po podporu poľnohospodárstva.
Slovenský europoslanec Sergej Kozlík (HZDS) pripomenul, že je veľmi dôležité, že sa EP a Rada konečne dohodli a schválili 960 miliárd eur v rámci záväzkov a takmer 910 miliárd v rámci výdavkov na nasledujúce rozpočtové obdobie.
Kozlík upozornil, že nový viacročný finančný rámec je v znamení zníženia finančných prostriedkov v absolútnom vyjadrení o 3,7 % voči predchádzajúcemu obdobiu.
"Na druhej strane sú už členské krajiny poučené a pevne verím, že budú expresne čerpať eurofondy, čím rýchlejšie, tým lepšie, že budú ich programy efektívne," povedal Kozlík.
Europoslanec pripomenul, že politickým zámerom EÚ je venovať čo najviac prostriedkov na rast a zamestnanosť a tiež na projekty na podporu malých a stredných podnikov. V rámci balíka na rozvoj infraštruktúry podľa neho platí, že krajiny alebo oblasti s menším potenciálom ako 75 % HDP priemeru EÚ budú môcť čerpať viac financií ako tie výkonnejšie regióny a štáty.
Slovenská europoslankyňa Monika Smolková (Smer-SD) uviedla, že schválenie finančnej perspektívy je dobrou správou pre Slovensko, nakoľko krajina dostane viac finančných prostriedkov z eurorozpočtu ako v predošlom období aj napriek tomu, že rozpočet EÚ ako taký sa "stenčí" o 35 miliárd eur.
Smolková povedala, že viacročný finančný rámec sa nerodil ľahko, a spresnila, že Rada zoškrtala pôvodný návrh Európskej komisie, s ktorým EP súhlasil, pričom sa škrty dotkli najmä oblastí pre mládež či vedu a výskum.
"To sú oblasti, kde je EÚ najviac viditeľná, najmä u mladej generácie. S tým Európsky parlament nemohol súhlasiť, ak chceme plniť ciele stratégie Európa 2020," pripomenula Smolková.
Kompromis, ktorý sa nakoniec po mnohých rokovaniach zrodil medzi inštitúciami EÚ, je podľa nej dobrý a umožní aj Slovensku, aby už od januára 2014 mohlo začať čerpanie finančných prostriedkov tak, ako si to naplánovalo.
EP v rámci rokovaní o dlhodobom rozpočte EÚ presadil všetky svoje podmienky
Európskemu parlamentu (EP), ktorý dnes schválil dlhodobý rozpočet EÚ na obdobie 2014-2020, sa podarilo v rámci rokovaní o rozpočte presadiť všetky návrhy, ktorými podmieňoval odobrenie eurorozpočtu.
Celkový rozpočet na najbližších sedem rokov predstavuje 960 miliárd eur v záväzkoch a 908 miliárd eur v platbách (v cenách roku 2011).
Europarlament v rámci rokovaní žiadal, aby boli čo najrýchlejšie vyriešené schodky v platbách, ktoré v posledných rokoch takmer znemožňovali Európskej komisii plniť (EK) svoje právne a finančné povinnosti. Cieľom EP bolo zabrániť tomu, aby rok 2014 začínal v červených číslach. Členské štáty pridali pre rok 2013 dodatočných 3,9 miliardy eur.
Poslanci EP tiež trvali na tom, aby boli postupom spolurozhodovania medzi Radou a EP dokončené právne základy všetkých programov EÚ. Stalo sa tak a o veľkom množstve programov únie hlasoval EP už dnes poobede v rámci plenárneho zasadnutia.
Parlament trval aj na vytvorení pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre "vlastné zdroje", ktorá by mala navrhnúť reformu financovania rozpočtu EÚ. Súčasný systém, ktorý obsahuje množstvo výnimiek, rabatov, rôznych zdrojov financovania a je závislý na národných príspevkoch, sa stal neudržateľným. Členské štáty súhlasili s vytvorením takejto skupiny.
Už v dohode z júla 2013 sa EP podarilo zaistiť podporu pre hlavné priority obsiahnuté v mandáte na rokovania. Patrili medzi ne úplná flexibilita presúvať nevyužité prostriedky na platby medzi jednotlivými rokmi rozpočtu a široká flexibilita pre presuny záväzkov medzi rozpočtovými rokmi aj medzi kategóriami výdavkov. Táto flexibilita je nevyhnutná, aby mohlo byť každé euro z rozpočtu EÚ využité tam, kde je najviac potrebné.
Ďalším kľúčovým úspechom europarlamentu je "klauzula o prieskume", na základe ktorého bude musieť EK v roku 2016 predstaviť prieskum fungovania dlhodobého rozpočtu EÚ.