Cyprus nasleduje po Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku.
Autor TASR
Brusel 25. marca (TASR) - Cyprus sa po prijatí záchranného plánu Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF) vo výške 10 miliárd eur stane v poradí už piatou krajinou eurozóny, ktorá je predmetom záchranných opatrení pre bankový sektor. Cyprus nasleduje po Grécku, Írsku, Portugalsku a Španielsku.
CYPRUS
Cyperská vláda sa výmenou za prisľúbenú pomoc, ktorá by mohla začať byť poskytovaná už v polovici apríla, zaviazala splniť niekoľko podmienok. Medzi ne patrí sľub, že obmedzí svoj bankový sektor a veľké vklady, ktoré v rámci pravidiel EÚ nie sú zabezpečené, zmrazí a neskôr z nich vyplatí dlhy. Vklady menšie ako 100.000 eur sa presunú do najväčšej cyperskej finančnej inštitúcie Bank of Cyprus. Táto banka musí prejsť reštrukturalizáciou, pričom druhá najväčšia banka Laiki prakticky zanikne.
Cyprus musí okrem toho pokročiť aj v rámci privatizačného procesu a zvýšiť zdanenie firiem z 10 % na 12,5 percenta.
GRÉCKO
Pomoc medzinárodných veriteľov pre Grécko dosiahla sumu 380 miliárd eur v podobe pôžičiek, priamych finančných vkladov a odpúšťania dlhov. Dva programy finančnej záchrany (z rokov 2010 a 2012) sú sprevádzané drastickými opatreniami v rozpočtovej oblasti pod dozorom veriteľov z EÚ a MMF. V súčasnosti grécka vláda rokuje o podmienkach uvoľnenia ďalšej finančnej tranže vo výške 2,8 miliardy eur, ktorá mala byť Aténam poskytnutá do konca marca.
ÍRSKO
Írsko bolo po Grécku druhou krajinou eurozóny, ktorá uzavrela dohodu o finančnej pomoci s EÚ a MMF. Stalo sa tak v novembri 2010, keď verejný deficit dosiahol 32 % HDP v dôsledku spľasnutia "realitnej bubliny" v roku 2008, čo malo katastrofálne následky pre írske bankovníctvo.
Medzinárodná pomoc pre Írsko vo výške 85 miliárd eur bola podmienená prísnymi úspornými opatreniami, ktoré Dublin rešpektuje.
PORTUGALSKO
Treťou krajinou v poradí určenou na poskytnutie finančnej pomoci sa stalo Portugalsko, ktoré v máji 2011 uzavrelo dohodu o úsporných opatreniach, reformách verejných financií a oživení národného hospodárstva s EÚ a MMF výmenou za pomoc vo výške 78 miliárd eur.
Portugalská vláda sa snaží o čo najrýchlejší návrat na medzinárodné finančné trhy, no vlaňajší prepad národnej ekonomiky o 3,2 % HDP, čo je najvyššia úroveň recesie od roku 1975, priniesol krajine ročný odklad na konsolidáciu verejných financií. Deficit rozpočtu pod 3 % HDP musí splniť až v roku 2015.
ŠPANIELSKO
Španielska vláda sa v júni 2012 v snahe pomôcť rekapitalizácii bánk dohodla na úverovej linke s eurozónou v celkovej výške 100 miliárd eur. Nakoniec sa pomoc pre Španielsko ustálila na výške 41,4 miliárd eur na rekapitalizáciu ohrozených bánk a na vytvorenie takzvanej zlej banky pre toxické aktíva (SAREB).
Madridu sa podarilo uniknúť medzinárodnému plánu finančnej záchrany na oživenie národnej ekonomiky, no musí čeliť vysokej nestabilite verejných financií. Podľa posledných odhadov Európskej komisie vyhliadky pre Španielsko nie sú príliš ružové, keď ekonomické prognózy indikujú tohoročný prepad verejných financií na úrovni 6,7 % a v roku 2014 prepad na úrovni 7,2 %.
CYPRUS
Cyperská vláda sa výmenou za prisľúbenú pomoc, ktorá by mohla začať byť poskytovaná už v polovici apríla, zaviazala splniť niekoľko podmienok. Medzi ne patrí sľub, že obmedzí svoj bankový sektor a veľké vklady, ktoré v rámci pravidiel EÚ nie sú zabezpečené, zmrazí a neskôr z nich vyplatí dlhy. Vklady menšie ako 100.000 eur sa presunú do najväčšej cyperskej finančnej inštitúcie Bank of Cyprus. Táto banka musí prejsť reštrukturalizáciou, pričom druhá najväčšia banka Laiki prakticky zanikne.
Cyprus musí okrem toho pokročiť aj v rámci privatizačného procesu a zvýšiť zdanenie firiem z 10 % na 12,5 percenta.
GRÉCKO
Pomoc medzinárodných veriteľov pre Grécko dosiahla sumu 380 miliárd eur v podobe pôžičiek, priamych finančných vkladov a odpúšťania dlhov. Dva programy finančnej záchrany (z rokov 2010 a 2012) sú sprevádzané drastickými opatreniami v rozpočtovej oblasti pod dozorom veriteľov z EÚ a MMF. V súčasnosti grécka vláda rokuje o podmienkach uvoľnenia ďalšej finančnej tranže vo výške 2,8 miliardy eur, ktorá mala byť Aténam poskytnutá do konca marca.
ÍRSKO
Írsko bolo po Grécku druhou krajinou eurozóny, ktorá uzavrela dohodu o finančnej pomoci s EÚ a MMF. Stalo sa tak v novembri 2010, keď verejný deficit dosiahol 32 % HDP v dôsledku spľasnutia "realitnej bubliny" v roku 2008, čo malo katastrofálne následky pre írske bankovníctvo.
Medzinárodná pomoc pre Írsko vo výške 85 miliárd eur bola podmienená prísnymi úspornými opatreniami, ktoré Dublin rešpektuje.
PORTUGALSKO
Treťou krajinou v poradí určenou na poskytnutie finančnej pomoci sa stalo Portugalsko, ktoré v máji 2011 uzavrelo dohodu o úsporných opatreniach, reformách verejných financií a oživení národného hospodárstva s EÚ a MMF výmenou za pomoc vo výške 78 miliárd eur.
Portugalská vláda sa snaží o čo najrýchlejší návrat na medzinárodné finančné trhy, no vlaňajší prepad národnej ekonomiky o 3,2 % HDP, čo je najvyššia úroveň recesie od roku 1975, priniesol krajine ročný odklad na konsolidáciu verejných financií. Deficit rozpočtu pod 3 % HDP musí splniť až v roku 2015.
ŠPANIELSKO
Španielska vláda sa v júni 2012 v snahe pomôcť rekapitalizácii bánk dohodla na úverovej linke s eurozónou v celkovej výške 100 miliárd eur. Nakoniec sa pomoc pre Španielsko ustálila na výške 41,4 miliárd eur na rekapitalizáciu ohrozených bánk a na vytvorenie takzvanej zlej banky pre toxické aktíva (SAREB).
Madridu sa podarilo uniknúť medzinárodnému plánu finančnej záchrany na oživenie národnej ekonomiky, no musí čeliť vysokej nestabilite verejných financií. Podľa posledných odhadov Európskej komisie vyhliadky pre Španielsko nie sú príliš ružové, keď ekonomické prognózy indikujú tohoročný prepad verejných financií na úrovni 6,7 % a v roku 2014 prepad na úrovni 7,2 %.