Brusel 8. júla (TASR) - Čistá planéta a silnejšia ekonomika, to sú hlavné ciele stratégie EÚ pre integráciu energetického systému a stratégie EÚ pre vodík, ktoré v stredu predstavila Európska komisia (EK). EK upozornila, že aby sa EÚ mohla stať do roku 2050 klimaticky neutrálnou, musí transformovať svoj energetický systém, ktorý je zodpovedný za 75 % emisií skleníkových plynov. Obe stratégie predstavujú nový program investícií do čistej energie, ktorý je v súlade s plánom EK na obnovu EÚ budúcej generácie a s Európskou ekologickou dohodou.

Stratégia EÚ pre integráciu energetického systému poskytne rámec pre prechod na zelenú energiu. So súčasným modelom, kedy spotreba energie v doprave, priemysle, plynárenstve a budovách prebieha oddelene - každé odvetvie má vlastné hodnotové reťazce, pravidlá, infraštruktúru, plánovanie a prevádzky -, EÚ nie je schopná dosiahnuť klimatickú neutralitu bez veľkých nákladov. Meniace sa náklady na inovatívne riešenia treba začleniť do spôsobu, akým Únia prevádzkuje svoj energetický systém a je potrebné vytvoriť nové väzby medzi jednotlivými sektormi a využiť technologický pokrok. V praxi to môže vyzerať tak, že elektrina, ktorá poháňa európske autá, by mohla pochádzať zo solárnych panelov na strechách, zatiaľ čo domy by vyhrievalo teplo z najbližšej továrne, ktorú poháňa čistý vodík vyrábaný na mori z veternej energie.

Stratégia, ktorá stanovuje 38 rôznych opatrení na vytvorenie integrovanejšieho energetického systému, má tri piliere: lepší "obehový" energetický systém založený na energetickej účinnosti; väčšia priama elektrifikácia koncových užívateľských odvetví a podpora čistých palív ako je obnoviteľný vodík, udržateľné biopalivá či bioplyn, pre ktoré EK navrhne novú klasifikáciu a certifikáciu.

Vodíková stratégia EÚ znamená, že v integrovanom energetickom systéme môže vodík podporiť dekarbonizáciu priemyslu, dopravy, výroby energie a budov v celej Európe. EÚ ňou rieši to, ako prostredníctvom investícií, predpisov, tvorby trhu a výskumu a inovácií tento potenciál preniesť do reality. Vodík môže totiž poháňať odvetvia, ktoré nie sú vhodné pre elektrifikáciu, a ponúknuť možnosti skladovania energie pre vyrovnávanie premenlivých energetických tokov. To však možno dosiahnuť len vtedy, ak budú verejný a súkromný sektor koordinovane spolupracovať na úrovni celej EÚ.

Prioritou EK je vyvinúť obnoviteľný vodík vyrábaný najmä pomocou veternej a solárnej energie. V krátkodobom a strednodobom horizonte sú však potrebné iné formy nízkouhlíkového vodíka, ktoré by urýchlene znížili emisie a pomohli vytvoriť životaschopný trh.

Podľa EK takáto pozvoľná transformácia si vyžiada postup vo viacerých fázach: od roku 2020 do roku 2024 pôjde o inštaláciu elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka v EÚ s kapacitou aspoň 6 gigawattov a výrobu až jedného milióna ton obnoviteľného vodíka; v období od roku 2025 do roku 2030 sa vodík musí stať neoddeliteľnou súčasťou integrovaného energetického systému s kapacitou najmenej 40 gigawattov vo forme elektrolyzérov na výrobu obnoviteľného vodíka a výrobou až desiatich miliónov ton obnoviteľného vodíka v EÚ; do roku 2050 by mali vodíkové technológie dosiahnuť vyspelosť a mali by byť využívané celoplošne vo všetkých odvetviach, ktoré je ťažké dekarbonizovať.

Komisia v snahe prispieť k realizácii vodíkovej stratégie odštartovala v stredu činnosť Európskej aliancie pre čistý vodík, ktorej členmi sú popredné priemyselné firmy, predstavitelia občianskej spoločnosti, ministri národných a regionálnych vlád a Európska investičná banka (EIB). Aliancia vypracuje zoznam investičných príležitostí pre výrobu vo veľkom meradle a podporí dopyt po čistom vodíku v EÚ.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)