Komisia pripomenula, že rozmach digitálnych podnikov, ako sú sociálne médiá, kolaboratívne platformy či poskytovatelia online obsahov, prispieva k hospodárskemu rastu v EÚ.
Autor TASR
Brusel 21. marca (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu navrhla nové pravidlá, aby sa digitálne obchodné činnosti v EÚ zdaňovali spravodlivo. Únia má za cieľ stať sa svetovým lídrom pri navrhovaní daňových zákonov vhodných pre modernú ekonomiku a digitálny vek.
Komisia pripomenula, že rozmach digitálnych podnikov, ako sú sociálne médiá, kolaboratívne platformy či poskytovatelia online obsahov, prispieva k hospodárskemu rastu v EÚ. Avšak súčasné daňové pravidlá neboli navrhnuté pre podniky, ktoré sú globálne či virtuálne. Ide o dramatické zmeny, keď dnes deväť z 20 najväčších spoločností z hľadiska trhovej kapitalizácie je digitálnych. Pred desiatimi rokmi bol tento pomer 1 ku 20.
Exekutíva EÚ chce tento trend správne využiť a zabezpečiť, aby aj digitálne spoločnosti odvádzali spravodlivý podiel daní.
Členské štáty EÚ začali hľadať rýchle, jednostranné riešenia, aby zdanili digitálne činnosti, čo zahmlieva právny systém a vedie k daňovej neistote medzi podnikmi. Ak sa má digitálne hospodárstvo zdaňovať spravodlivo, udržateľne a v prospech rastu, jediným východiskom je koordinovaný prístup na úrovni celej EÚ.
Komisia predstavila dva odlišné legislatívne návrhy. Prvý je zameraný na reformu pravidiel zdaňovania právnických osôb, aby sa zisky evidovali a zdaňovali tam, kde sú podniky v kontakte s používateľmi. Toto riešenie EK uprednostňuje z dlhodobého hľadiska. Druhý návrh reaguje na výzvy členských štátov na zavedenie dočasnej dane z hlavných digitálnych činností, ktoré ešte nie sú zdaňované.
Podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis upozornil, že digitalizácia prináša mnohé výhody a príležitosti, zároveň jej však musíme prispôsobiť naše tradičné pravidlá a systémy. EÚ by podľa neho uprednostnila pravidlá dohodnuté na celosvetovej úrovni vrátane OECD. "Výška nezdanených ziskov je neprijateľná. Daňové predpisy musíme zmodernizovať, aby zodpovedali 21. storočiu a zaviesť nové komplexné a nadčasové riešenie", uviedol Dombrovskis.
Podľa eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho EÚ predstavuje obrovský zdroj príjmov pre digitálne podniky. Avšak za situácie, keď pravidlá z preddigitálnej éry neumožňujú štátom zdaňovať digitálne podniky pôsobiace v Európe, čelíme "čoraz väčšej čiernej diere" a náš daňový základ sa oslabuje.
Prvý návrh znamená, že členské štáty by zdaňovali zisky, ktoré vznikajú na ich území, aj keď tam podnik fyzicky nesídli. "Digitálna prítomnosť" sa bude považovať za zdaniteľnú ak takýto typ spoločnosti bude mať ročné príjmy v členskom štáte nad 7 miliónov eur; ak v priebehu daňového roka bude mať viac než stotisíc používateľov a ak medzi podnikom a odberateľmi jeho služieb vznikne v rámci daňového roka viac než 3000 obchodných zmlúv.
Druhý návrh, čiže dočasná daň z určitých príjmov z digitálnych činností, má zaistiť, aby činnosti, ktoré dnes nie sú účinne zdaňované, začali prinášať štátom okamžitý príjem. To by pomohlo vyhnúť sa jednostranným opatreniam na zdanenie digitálnych činností v členských štátoch, ale mohlo by viesť k vzniku nesúrodých vnútroštátnych reakcií a to by škodilo jednotnému trhu EÚ.
Daň by sa v tomto prípade uplatňovala na príjmy vytvorené z činností, kde používatelia zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní hodnôt a ktoré sa ťažko zachytávajú súčasnými daňovými pravidlami: príjmy z online predaja reklamného priestoru; príjmy z digitálnych sprostredkovateľských činností či príjmy z predaja údajov získaných na základe informácií, ktoré poskytli používatelia. Daňové príjmy by sa vyberali v tých štátoch, kde sa nachádzajú používatelia, a uplatňovali by sa len na spoločnosti s celkovými ročnými celosvetovými príjmami vo výške aspoň 750 miliónov eur a príjmami v EÚ vo výške aspoň 50 miliónov eur. Tak sa pomôže zabezpečiť, aby menšie začínajúce a rozširujúce sa podniky zostali nezaťažené. Ak sa daň stanoví na úrovni 3 %, členské štáty by mohli získať príjem v objeme 5 miliárd eur ročne.
Oba návrhy budú predložené Rade EÚ na schválenie a Európskemu parlamentu na konzultáciu.
Spravodajca TASR Jaromír Novak
Komisia pripomenula, že rozmach digitálnych podnikov, ako sú sociálne médiá, kolaboratívne platformy či poskytovatelia online obsahov, prispieva k hospodárskemu rastu v EÚ. Avšak súčasné daňové pravidlá neboli navrhnuté pre podniky, ktoré sú globálne či virtuálne. Ide o dramatické zmeny, keď dnes deväť z 20 najväčších spoločností z hľadiska trhovej kapitalizácie je digitálnych. Pred desiatimi rokmi bol tento pomer 1 ku 20.
Exekutíva EÚ chce tento trend správne využiť a zabezpečiť, aby aj digitálne spoločnosti odvádzali spravodlivý podiel daní.
Členské štáty EÚ začali hľadať rýchle, jednostranné riešenia, aby zdanili digitálne činnosti, čo zahmlieva právny systém a vedie k daňovej neistote medzi podnikmi. Ak sa má digitálne hospodárstvo zdaňovať spravodlivo, udržateľne a v prospech rastu, jediným východiskom je koordinovaný prístup na úrovni celej EÚ.
Komisia predstavila dva odlišné legislatívne návrhy. Prvý je zameraný na reformu pravidiel zdaňovania právnických osôb, aby sa zisky evidovali a zdaňovali tam, kde sú podniky v kontakte s používateľmi. Toto riešenie EK uprednostňuje z dlhodobého hľadiska. Druhý návrh reaguje na výzvy členských štátov na zavedenie dočasnej dane z hlavných digitálnych činností, ktoré ešte nie sú zdaňované.
Podpredseda EK pre euro a sociálny dialóg Valdis Dombrovskis upozornil, že digitalizácia prináša mnohé výhody a príležitosti, zároveň jej však musíme prispôsobiť naše tradičné pravidlá a systémy. EÚ by podľa neho uprednostnila pravidlá dohodnuté na celosvetovej úrovni vrátane OECD. "Výška nezdanených ziskov je neprijateľná. Daňové predpisy musíme zmodernizovať, aby zodpovedali 21. storočiu a zaviesť nové komplexné a nadčasové riešenie", uviedol Dombrovskis.
Podľa eurokomisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho EÚ predstavuje obrovský zdroj príjmov pre digitálne podniky. Avšak za situácie, keď pravidlá z preddigitálnej éry neumožňujú štátom zdaňovať digitálne podniky pôsobiace v Európe, čelíme "čoraz väčšej čiernej diere" a náš daňový základ sa oslabuje.
Prvý návrh znamená, že členské štáty by zdaňovali zisky, ktoré vznikajú na ich území, aj keď tam podnik fyzicky nesídli. "Digitálna prítomnosť" sa bude považovať za zdaniteľnú ak takýto typ spoločnosti bude mať ročné príjmy v členskom štáte nad 7 miliónov eur; ak v priebehu daňového roka bude mať viac než stotisíc používateľov a ak medzi podnikom a odberateľmi jeho služieb vznikne v rámci daňového roka viac než 3000 obchodných zmlúv.
Druhý návrh, čiže dočasná daň z určitých príjmov z digitálnych činností, má zaistiť, aby činnosti, ktoré dnes nie sú účinne zdaňované, začali prinášať štátom okamžitý príjem. To by pomohlo vyhnúť sa jednostranným opatreniam na zdanenie digitálnych činností v členských štátoch, ale mohlo by viesť k vzniku nesúrodých vnútroštátnych reakcií a to by škodilo jednotnému trhu EÚ.
Daň by sa v tomto prípade uplatňovala na príjmy vytvorené z činností, kde používatelia zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní hodnôt a ktoré sa ťažko zachytávajú súčasnými daňovými pravidlami: príjmy z online predaja reklamného priestoru; príjmy z digitálnych sprostredkovateľských činností či príjmy z predaja údajov získaných na základe informácií, ktoré poskytli používatelia. Daňové príjmy by sa vyberali v tých štátoch, kde sa nachádzajú používatelia, a uplatňovali by sa len na spoločnosti s celkovými ročnými celosvetovými príjmami vo výške aspoň 750 miliónov eur a príjmami v EÚ vo výške aspoň 50 miliónov eur. Tak sa pomôže zabezpečiť, aby menšie začínajúce a rozširujúce sa podniky zostali nezaťažené. Ak sa daň stanoví na úrovni 3 %, členské štáty by mohli získať príjem v objeme 5 miliárd eur ročne.
Oba návrhy budú predložené Rade EÚ na schválenie a Európskemu parlamentu na konzultáciu.
Spravodajca TASR Jaromír Novak