Nemecko poprelo obvinenia, že sankcie Európskej únie (EÚ) majú za cieľ "zmrzačiť" ruskú ekonomiku.
Autor TASR
Berlín 19. decembra (TASR) - Nemecko poprelo obvinenia, že sankcie Európskej únie (EÚ) majú za cieľ "zmrzačiť" ruskú ekonomiku. A odmieta aj tvrdenia, že za kolapsom dohody o výmene aktív medzi nemeckou a ruskou firmou je intervencia vlády v Berlíne. Informovala o tom agentúra DPA.
EÚ tento týždeň schválila rozšírenie sankcií aj na európske investície na Kryme, ktorý sa v marci odtrhol od Ukrajiny a pripojil k Ruskej federácii. Lídri EÚ formálne schválili toto rozhodnutie v čase, keď z ruskej ekonomiky prichádzajú zlé správy. Berlín tvrdí, že je to len zhoda okolností, a nie zámer.
Hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí Sawsan Chebliová pre DPA uviedla, že cieľom sankcií je vyvolať zmenu v správaní Ruska k Ukrajine, a nie "zmrzačiť" ruskú ekonomiku. Pripomenula, že išlo v podstate len o technický krok, teda o rozšírenie už platných sankcií aj na Krym, ktorý Rusko anektovalo. Navyše toto rozšírenie už dlho pred summitom schválili "nižší úradníci", takže jeho oficiálne potvrdenie lídrami EÚ predstavuje len formálne dokončenie celého procesu. Fakt, že prišlo v rovnakom čase ako prudký pád rubľa, je len náhoda, dodala.
Vláda v Berlíne tiež poprela obvinenia, že ovplyvnila rozhodnutie najväčšej nemeckej chemičky BASF, ktorá oznámila, že ruší výmenu aktív s ruským energetickým koncernom Gazprom. Ruský štátny monopol mal v rámci výmeny získať poriadny kus z nemeckej siete plynovodov a BASF zase podiel v sibírskych ložiskách plynu.
Avšak namiesto toho sa Wintershall, ropná divízia nemeckého chemického koncernu, rozhodla, že si ponechá 50-% podiel v časti zo siete nemeckých potrubí, ktorú vlastní napoly s Gazpromom.
"Bolo to rozhodnutie na úrovni podniku," vyhlásila hovorkyňa nemeckého ministerstva hospodárstva Julia Modesová, podľa ktorej vláda do toho v žiadnom prípade nezasahovala.
Plány na výmenu aktív medzi BASF a Gazpromom vyvolali vlnu nevôle v Nemecku. Podľa verejnej mienky by bolo strategickou chybou vzdať sa podielu v kľúčovej domácej sieti potrubí v čase, keď Nemecko znepokojuje súčasná politika Ruska.
EÚ tento týždeň schválila rozšírenie sankcií aj na európske investície na Kryme, ktorý sa v marci odtrhol od Ukrajiny a pripojil k Ruskej federácii. Lídri EÚ formálne schválili toto rozhodnutie v čase, keď z ruskej ekonomiky prichádzajú zlé správy. Berlín tvrdí, že je to len zhoda okolností, a nie zámer.
Hovorkyňa nemeckého ministerstva zahraničných vecí Sawsan Chebliová pre DPA uviedla, že cieľom sankcií je vyvolať zmenu v správaní Ruska k Ukrajine, a nie "zmrzačiť" ruskú ekonomiku. Pripomenula, že išlo v podstate len o technický krok, teda o rozšírenie už platných sankcií aj na Krym, ktorý Rusko anektovalo. Navyše toto rozšírenie už dlho pred summitom schválili "nižší úradníci", takže jeho oficiálne potvrdenie lídrami EÚ predstavuje len formálne dokončenie celého procesu. Fakt, že prišlo v rovnakom čase ako prudký pád rubľa, je len náhoda, dodala.
Vláda v Berlíne tiež poprela obvinenia, že ovplyvnila rozhodnutie najväčšej nemeckej chemičky BASF, ktorá oznámila, že ruší výmenu aktív s ruským energetickým koncernom Gazprom. Ruský štátny monopol mal v rámci výmeny získať poriadny kus z nemeckej siete plynovodov a BASF zase podiel v sibírskych ložiskách plynu.
Avšak namiesto toho sa Wintershall, ropná divízia nemeckého chemického koncernu, rozhodla, že si ponechá 50-% podiel v časti zo siete nemeckých potrubí, ktorú vlastní napoly s Gazpromom.
"Bolo to rozhodnutie na úrovni podniku," vyhlásila hovorkyňa nemeckého ministerstva hospodárstva Julia Modesová, podľa ktorej vláda do toho v žiadnom prípade nezasahovala.
Plány na výmenu aktív medzi BASF a Gazpromom vyvolali vlnu nevôle v Nemecku. Podľa verejnej mienky by bolo strategickou chybou vzdať sa podielu v kľúčovej domácej sieti potrubí v čase, keď Nemecko znepokojuje súčasná politika Ruska.