Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Najväčšia ekonomika bloku Nemecko, ktoré má veľký automobilový priemysel, požaduje od Bruselu záruky, že autá používajúce syntetické palivá budú mať výnimku.
Autor TASR
Brusel 3. marca (TASR) – Európska únia (EÚ) v piatok odložila hlasovanie o zákaze predaja nových áut s benzínovým alebo naftovým motorom od roku 2035 po tom, ako Nemecko na poslednú chvíľu požiadalo o výnimku pre syntetické palivá. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Schválenie legislatívy na rutinnom stretnutí Rady EÚ v utorok 7. marca malo byť len formálnym krokom, keďže Európsky parlament ju už minulý mesiac schválil. Ale Švédsko, ktoré zastáva rotujúce predsedníctvo EÚ, v piatok oznámilo, že veľvyslanci sa rozhodli posunúť hlasovanie na neskoršie stretnutie a "v pravý čas sa k tejto otázke vrátia".
Najväčšia ekonomika bloku Nemecko, ktoré má veľký automobilový priemysel, požaduje od Bruselu záruky, že autá používajúce syntetické palivá budú mať výnimku.
Nemecký minister dopravy Volker Wissing v utorok (28. 2.) povedal, že jeho krajina nepodporí zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035, ak Európska komisia nepríde s návrhom, ako možno takéto autá registrovať aj po roku 2035, ak budú jazdiť výlučne na klimaticky neutrálne syntetické palivá.
Námietky Berlína sa tak neskoro, doslova na poslednú chvíľu, považujú za veľmi nezvyčajné, keďže členské štáty EÚ zákaz podpísali už minulý rok.
Nemecký minister dopravy Wissing povedal, že ak by sa hlasovanie uskutočnilo, Berlín by nehlasoval za. "Vždy sme jasne hovorili, že Európska komisia by mala predložiť návrh, ako by sa po roku 2035 mohli používať syntetické palivá v spaľovacích motoroch," povedal.
Plán na postupné vyraďovanie áut na fosílne palivá je kľúčovým pre snahy bloku stať sa klimaticky neutrálnym do roku 2050 s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov.
Ak by sa Nemecko zdržalo hlasovania, legislatíva by pravdepodobne neprešla, pretože ju musí schváliť kvalifikovaná väčšina členských štátov, ktorá zastupuje aspoň 65 % obyvateľov bloku. Taliansko, ďalší veľký výrobca automobilov, sa už vyjadrilo, že je proti. Od Poľska a Bulharska sa tiež očakáva, že nebudú hlasovať za.
Najnovší krok Berlína je vnímaný ako produkt domácej politiky. Liberálna Slobodná demokratická strana, ktorá je súčasťou vládnej koalície, sa po zlých výsledkoch regionálnych volieb snaží vylepšiť si "propodnikateľské" kredity.
Európski diplomati dúfajú, že Brusel dosiahne kompromis s nemeckými liberálmi tým, že opätovne potvrdí svoj zámer preskúmať používanie syntetických palív.
Schválenie legislatívy na rutinnom stretnutí Rady EÚ v utorok 7. marca malo byť len formálnym krokom, keďže Európsky parlament ju už minulý mesiac schválil. Ale Švédsko, ktoré zastáva rotujúce predsedníctvo EÚ, v piatok oznámilo, že veľvyslanci sa rozhodli posunúť hlasovanie na neskoršie stretnutie a "v pravý čas sa k tejto otázke vrátia".
Najväčšia ekonomika bloku Nemecko, ktoré má veľký automobilový priemysel, požaduje od Bruselu záruky, že autá používajúce syntetické palivá budú mať výnimku.
Nemecký minister dopravy Volker Wissing v utorok (28. 2.) povedal, že jeho krajina nepodporí zákaz predaja nových áut so spaľovacími motormi od roku 2035, ak Európska komisia nepríde s návrhom, ako možno takéto autá registrovať aj po roku 2035, ak budú jazdiť výlučne na klimaticky neutrálne syntetické palivá.
Námietky Berlína sa tak neskoro, doslova na poslednú chvíľu, považujú za veľmi nezvyčajné, keďže členské štáty EÚ zákaz podpísali už minulý rok.
Nemecký minister dopravy Wissing povedal, že ak by sa hlasovanie uskutočnilo, Berlín by nehlasoval za. "Vždy sme jasne hovorili, že Európska komisia by mala predložiť návrh, ako by sa po roku 2035 mohli používať syntetické palivá v spaľovacích motoroch," povedal.
Plán na postupné vyraďovanie áut na fosílne palivá je kľúčovým pre snahy bloku stať sa klimaticky neutrálnym do roku 2050 s nulovými čistými emisiami skleníkových plynov.
Ak by sa Nemecko zdržalo hlasovania, legislatíva by pravdepodobne neprešla, pretože ju musí schváliť kvalifikovaná väčšina členských štátov, ktorá zastupuje aspoň 65 % obyvateľov bloku. Taliansko, ďalší veľký výrobca automobilov, sa už vyjadrilo, že je proti. Od Poľska a Bulharska sa tiež očakáva, že nebudú hlasovať za.
Najnovší krok Berlína je vnímaný ako produkt domácej politiky. Liberálna Slobodná demokratická strana, ktorá je súčasťou vládnej koalície, sa po zlých výsledkoch regionálnych volieb snaží vylepšiť si "propodnikateľské" kredity.
Európski diplomati dúfajú, že Brusel dosiahne kompromis s nemeckými liberálmi tým, že opätovne potvrdí svoj zámer preskúmať používanie syntetických palív.
