Brusel 26. januára (TASR) - Európska komisia (EK) v utorok v súlade s pravidlami štátnej pomoci EÚ schválila druhý dôležitý projekt spoločného európskeho záujmu na podporu výskumu a inovácií v hodnotovom reťazci batérií. Projekt s názvom "European Battery Innovation" spoločne pripravili a oznámili Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Chorvátsko, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

Dvanásť členských štátov poskytne v nasledujúcich rokoch financovanie až do výšky 2,9 miliardy eur, pričom sa očakáva, že verejné financovanie pritiahne ďalších 9 miliárd eur súkromných investícií.

Výkonná podpredsedníčka EK Margrethe Vestagerová zodpovedná za politiku hospodárskej súťaže v tejto súvislosti uviedla, že pre tieto obrovské inovačné výzvy pre európske hospodárstvo môžu byť riziká príliš veľké na to, aby ich mohol prijať len jeden členský štát alebo jedna spoločnosť. "Dnešný projekt je príkladom toho, ako politika hospodárskej súťaže funguje ruka v ruke s inováciami a konkurencieschopnosťou," uviedla v správe pre médiá.

Podpredseda EK Maroš Šefčovič, ktorý je zodpovedný za Európsku alianciu batérií, upozornil, že zameraním sa na novú generáciu batérií pomôže tento silný celoeurópsky projekt spôsobiť revolúciu na trhu s batériami a posilní to aj strategickú autonómiu EÚ v sektore nevyhnutnom na ekologický prechod Európy a dlhodobú odolnosť.

"Pred asi tromi rokmi nebolo odvetvie batérií v EÚ takmer na mape. Dnes je Európa globálnym hotspotom batérií. Do roku 2025 bude výsledkom opatrení cez Európsku alianciu pre batérie odvetvie, ktoré bude schopné každý rok poháňať najmenej šesť miliónov elektrických automobilov," odkázal slovenský eurokomisár.

Komisia tvrdí, že vytvorením kompletného, dekarbonizovaného a digitálneho hodnotového reťazca batérií vznikne pre toto odvetvie konkurenčná výhoda, vytvoria sa nové pracovné miesta a zníži sa závislosť Únie od tretích krajín.

Projekt bude pokrývať celý hodnotový reťazec batérií od ťažby surovín, návrhu a výroby batériových článkov a obalov až po ich recykláciu a likvidáciu. Očakáva sa tiež rozvoj nových prelomových technológií.

Komisia posúdila navrhovaný projekt podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, konkrétne z hľadiska spoločného európskeho záujmu (IPCEI). Podľa jej zistení uvedený projekt prispieva k spoločnému cieľu podporou strategického hodnotového reťazca pre budúcnosť Európy, najmä pokiaľ ide o čistú a nízkoemisnú mobilitu. Projekt je veľmi ambiciózny, lebo sa zameriava na vývoj technológií a procesov, ktoré idú nad rámec súčasnej technológie a umožnia zásadné zlepšenie výkonu, bezpečnosti a vplyvu batérií na životné prostredie.

Komisia skonštatovala, že pomoc jednotlivým spoločnostiam je obmedzená na nevyhnutnú, primeranú a nenarúša hospodársku súťaž.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)

Šefčovič: Slovenské firmy uspeli v projekte pre výrobu moderných batérií v EÚ

Projekt spoločného európskeho záujmu na podporu výskumu a inovácií v hodnotovom reťazci batérií, ktorý v utorok schválila Európska komisia (EK), bude mať priamy dopad aj na Slovensko a slovenské firmy. Uviedol to podpredseda EK pre medziinštitucionálne vzťahy a strategický výhľad Maroš Šefčovič.

Slovenský eurokomisár pripomenul, že exekutíva EÚ v rámci celoeurópskeho projektu "European Battery Innovation" v hodnote 2,9 miliardy eur podporila 46 samostatných projektov navrhnutých 42 spoločnosťami, pričom prísne výberové kritériá splnili aj štyri slovenské firmy. Ide o spoločnosti Energo Aqua, ktorá je aktívna v oblasti batériových systémov za využitia hydroenergie; InoBat Auto a InoBat Energy vyrábajúce batériové články a batériové systémy novej kvality a spoločnosť ZŤS-VaV zameranú na skladovanie energie a recykláciu.

"Je to významný míľnik v činnosti Európskej aliancie pre batérie. Ide o štátnu pomoc pre 12 členských krajín EÚ v celkovej výške 2,9 miliardy eur. Očakávame, že táto pomoc vygeneruje ďalších deväť miliárd eur súkromných investícií, čiže celkovo hovoríme o 12-miliardovej injekcii do projektov v oblasti batérií a skladovania energie," vysvetlil Šefčovič, ktorý stál pri zrode Európskej aliancie pre batérie a v eurokomisii za túto oblasť zodpovedá.

Podľa jeho slov sa EK sústredila na podporu projektov s najvyššou technologickou pridanou hodnotou, na tie, ktoré sú na hranici súčasnej možnej technologickej kvality. Cieľom je maximálne využiť potenciál existujúcich technológií pri lítiových batériách, ale so snahou znížiť alebo odstrániť cenné prvky ako kobalt či prírodný grafit a nahradiť ich syntetickými materiálmi. Ale EÚ zároveň hovorí o "postlítiovej" fáze batérií a hľadá riešenia pre pevné batérie s väčším využitím sodíka či pre nové technológie vanádiových batérií známe ako Redox flow batérie (VRFB).

Priznal, že odobrené projekty budú mať vplyv na ekonomiku členských krajín EÚ. Povedú k vytvoreniu okolo 300 partnerstiev medzi vedeckými komunitami a do roku 2027 sa predpokladá vznik viac ako 30 demonštračných projektov s novými technológiami v praxi. Zároveň sa očakáva vytvorenie okolo 18.000 vysokokvalitných pracovných miest v EÚ. Z toho na Slovensku odhadom vyše 280 pracovných miest na ročnej báze.

Šefčovič upozornil, že EÚ sa stáva významným miestom pre investorov v oblasti batérií a technológií skladovania energie. V roku 2019 sa v Únii preinvestovalo trikrát viac zdrojov ako v Číne, ktorá je najväčší konkurent Európy v oblasti batérií. Tento trend pokračoval aj v roku 2020 a rok 2021 pre európske batérie začína významnou investičnou injekciou.

"Som rád, že po prvýkrát máme štyri slovenské firmy, ktoré uspeli v tejto konkurencii. Všetky projekty sú vysoko kvalitné, spĺňajú kritériá najvyšších požiadaviek z hľadiska vedy a výskumu a týkajú sa buď batériových technológií alebo skladovania energie. Je to dobrá správa pre Slovensko, ktoré bolo vždy dôležitým hráčom, pokiaľ ide o výrobu automobilov či energetické technológie," skonštatoval Šefčovič. Vyjadril nádej, že presadenie sa uvedených firiem v novej výrobnej oblasti podporí aj nástup a väčšie využívanie elektromobility na Slovensku, a že všetky európske projekty pomôžu EÚ pri napĺňaní jej cieľov dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050.