Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Komisia spresnila, že pomoc sa týka spoločností, ktoré musia platiť vyššie ceny elektriny, čo vyplýva z dopadu cien uhlíka na náklady na výrobu elektriny.
Autor TASR
Brusel 12. decembra (TASR) - Európska komisia (EK) v pondelok oznámila, že na základe pravidiel Európskej únie (EÚ) o štátnej pomoci schválila slovenskú schému vo výške 250 miliónov eur na čiastočnú kompenzáciu energeticky náročných spoločností za nepriame emisné náklady.
Komisia spresnila, že pomoc sa týka spoločností, ktoré musia platiť vyššie ceny elektriny, čo vyplýva z dopadu cien uhlíka na náklady na výrobu elektriny - tzv. nepriame emisné náklady, ktoré im vznikli v rokoch 2021 – 2030 v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS).
Podľa oznámenia EK toto opatrenie bude prínosom pre spoločnosti pôsobiace v odvetviach ohrozených únikom uhlíka. Tieto odvetvia čelia značným nákladom na elektrickú energiu a sú obzvlášť vystavené tlakom medzinárodnej konkurencie.
Kompenzácia bude poskytnutá oprávneným spoločnostiam prostredníctvom čiastočného preplatenia nákladov na nepriame emisie, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, pričom konečná platba bude vykonaná v roku 2031.
Hraničný termín pre platby z roku 2021 bude 30. apríl 2023 a to z dôvodu mimoriadnych okolností v súvislosti so súčasnou energetickou krízou.
Maximálna výška pomoci na príjemcu sa bude rovnať 75 % vzniknutých nákladov na nepriame emisie. Na podporu úspor energie sa výška pomoci vypočítava na základe referenčných hodnôt účinnosti spotreby elektrickej energie.
Aby sa príjemcovia kvalifikovali na kompenzáciu, musia buď vykonať určité odporúčania energetického auditu, alebo pokryť aspoň 30 % svojej spotreby elektriny bezuhlíkovými zdrojmi.
Komisia posudzovala opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä usmernení o štátnej pomoci ETS. Zistila, že systém navrhnutý slovenskou stranou je potrebný a vhodný na podporu energeticky náročných spoločností, aby sa dokázali vyrovnať s vyššími cenami elektriny a zabránilo sa tomu, že takéto spoločnosti sa presťahujú do krajín mimo EÚ s menej ambicióznymi klimatickými politikami. To by malo za následok zvýšenie globálnych emisií skleníkových plynov.
Podľa EK uvedená schéma je v súlade s požiadavkami stanovenými v usmerneniach o štátnej pomoci ETS - podporuje klimatické a environmentálne ciele EÚ a ciele stanovené v Európskej zelenej dohode. Na základe toho eurokomisia schválila túto schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia spresnila, že pomoc sa týka spoločností, ktoré musia platiť vyššie ceny elektriny, čo vyplýva z dopadu cien uhlíka na náklady na výrobu elektriny - tzv. nepriame emisné náklady, ktoré im vznikli v rokoch 2021 – 2030 v rámci systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS).
Podľa oznámenia EK toto opatrenie bude prínosom pre spoločnosti pôsobiace v odvetviach ohrozených únikom uhlíka. Tieto odvetvia čelia značným nákladom na elektrickú energiu a sú obzvlášť vystavené tlakom medzinárodnej konkurencie.
Kompenzácia bude poskytnutá oprávneným spoločnostiam prostredníctvom čiastočného preplatenia nákladov na nepriame emisie, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku, pričom konečná platba bude vykonaná v roku 2031.
Hraničný termín pre platby z roku 2021 bude 30. apríl 2023 a to z dôvodu mimoriadnych okolností v súvislosti so súčasnou energetickou krízou.
Maximálna výška pomoci na príjemcu sa bude rovnať 75 % vzniknutých nákladov na nepriame emisie. Na podporu úspor energie sa výška pomoci vypočítava na základe referenčných hodnôt účinnosti spotreby elektrickej energie.
Aby sa príjemcovia kvalifikovali na kompenzáciu, musia buď vykonať určité odporúčania energetického auditu, alebo pokryť aspoň 30 % svojej spotreby elektriny bezuhlíkovými zdrojmi.
Komisia posudzovala opatrenie podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci, najmä usmernení o štátnej pomoci ETS. Zistila, že systém navrhnutý slovenskou stranou je potrebný a vhodný na podporu energeticky náročných spoločností, aby sa dokázali vyrovnať s vyššími cenami elektriny a zabránilo sa tomu, že takéto spoločnosti sa presťahujú do krajín mimo EÚ s menej ambicióznymi klimatickými politikami. To by malo za následok zvýšenie globálnych emisií skleníkových plynov.
Podľa EK uvedená schéma je v súlade s požiadavkami stanovenými v usmerneniach o štátnej pomoci ETS - podporuje klimatické a environmentálne ciele EÚ a ciele stanovené v Európskej zelenej dohode. Na základe toho eurokomisia schválila túto schému podľa pravidiel EÚ o štátnej pomoci.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
