Brusel 2. marca (TASR) - Európska komisia (EK) prijala v stredu oznámenie, ktoré členským štátom EÚ poskytuje usmernenia na vykonávanie fiškálnej politiky v roku 2023 a stanovuje, akými zásadami sa bude riadiť eurokomisia pri hodnotení programov stability a konvergenčných programov členských štátov.

Oznámenie vychádza v súvislosti s vojnou, ktorú Rusko rozpútalo na Ukrajine. Únia v duchu solidarity s Ukrajinou schválila balíček hospodárskych sankcií v nebývalej šírke, ktoré tvrdo zasiahnu ruské hospodárstvo a politickú elitu.

Zimné hospodárske prognózy na rok 2022 boli zverejnené 10. februára, dva týždne pred inváziou na Ukrajinu. Vojna má negatívny vplyv na výhľad rastu a mení pohľad na riziká nepriaznivého vývoja. Zdôrazňuje tiež potrebu silnej koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík a potrebu nastaviť fiškálne politiky tak, aby boli pripravené reagovať na rýchlo sa meniace okolnosti.

Oznámenie stanovuje päť kľúčových zásad a má dôsledky pre fiškálne odporúčania, ktoré EK navrhne členským štátom v máji 2022 ohľadom ich rozpočtových plánov na rok 2023.

Medzi zásady patrí potreba zabezpečiť koordináciu a vzájomne previazanú kombináciu politík; zaistiť udržateľnosť dlhu postupnými fiškálnymi korekciami a hospodárskym rastom; podpora investíciám a udržateľnému rastu; podpora fiškálnym stratégiám, ktoré sú v súlade so strednodobým prístupom k fiškálnej korekcii a zohľadňujú Nástroj pre oživenie a odolnosť a nakoniec fiškálne stratégie musia byť diferencované a musia zohľadňovať aspekt eurozóny.

EK tvrdí, že v záujme hladkého prechodu k novému a udržateľnému rastu a fiškálnej udržateľnosti po koronakríze v dnešnom nestabilnom prostredí má kľúčový význam aj naďalej intenzívne koordinovať fiškálne politiky.

Exekutíva EÚ sa domnieva, že v roku 2023 bude vhodné prejsť od podpornej celkovej orientácie fiškálnej politiky, ktorá sa uplatňovala v rokoch 2020 – 2022, k všeobecne neutrálnej celkovej orientácii fiškálnej politiky.

Fiškálna reakcia na pandémiu koronavírusu a pokles produkcie viedli k výraznému zvýšeniu miery verejného dlhu, najmä v niektorých už vysoko zadlžených členských štátoch bez toho, aby sa zvýšili náklady na obsluhu dlhu. EK upozornila, že na zabezpečenie udržateľnosti dlhu je potrebná viacročná fiškálna korekcia v kombinácii s investíciami a reformami, ktoré udržia rastový potenciál.

Komisia zastáva názor, že je vhodné začať od roku 2023 postupnú fiškálnu korekciu s cieľom znížiť vysoký verejný dlh.

Prechod ekonomík EÚ k udržateľnému rastu a riešenie výziev ekologickej a digitálnej transformácie by mali byť pre všetky členské štáty najvyššou prioritou. Hoci ozdravný plán poskytne finančné prostriedky vo výške až 800 miliárd eur a pomôže s realizáciou súbežnej transformácie, EK sa domnieva, že v strednodobých fiškálnych plánoch je nutné podporovať vysoko kvalitné verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov.

Vnútroštátne fiškálne stratégie by však mali byť vhodne diferencované. Vysoko zadlžené členské štáty by mali začať postupné znižovanie dlhu tým, že v roku 2023 vykonajú fiškálnu korekciu po odpočítaní príspevkov z Nástroja na oživenie a odolnosť a ďalších grantov EÚ. Členské štáty s nízkym a stredným dlhom by mali posilniť investície do ekologickej a digitálnej transformácie, aby dosiahli celkovo neutrálnu orientáciu fiškálnej politiky.

Výkonný podpredseda EK pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis upozornil, že ruská agresia na Ukrajine zvýši infláciu a ceny energií. "Sankcie EÚ budú mať nevyhnutne negatívny vplyv na hospodárstvo. To je však cena, ktorú musíme za obranu demokracie a mieru zaplatiť. V posledných rokoch sme posilnili našu ekonomickú odolnosť a teraz musíme tento smer udržať, zostať jednotní a zaistiť silnú koordináciu našich fiškálnych politík," uviedol v tlačovej správe.

spravodajca TASR Jaromír Novak