Poslanci v rámci rokovaní výrazne posilnili pravidlá na ochranu schopnosti vlád investovať.
Autor TASR
Štrasburg 23. apríla (TASR) - Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok schválili reformu rozpočtových pravidiel EÚ, ktorej cieľom je podporiť investície a zároveň udržať vnútroštátne výdavky pod kontrolou.
Europoslanci po dvoch rokoch vyjednávaní medzi inštitúciami EÚ podporili prepracovanie fiškálnych pravidiel, vďaka ktorým sú jasnejšie, priaznivejšie pre investície, lepšie prispôsobené situácii každej krajiny a flexibilnejšie. Na týchto pravidlách sa už vo februári dohodli vyjednávači EP a členských štátov.
Poslanci v rámci rokovaní výrazne posilnili pravidlá na ochranu schopnosti vlád investovať. Pre Európsku komisiu bude ťažšie zaviesť postup pri nadmernom deficite, ak prebiehajú nevyhnutné investície a vnútroštátne výdavky na spolufinancovanie programov financovaných EÚ budú vylúčené z výpočtu výdavkov vlády.
Krajiny s nadmerným dlhom budú musieť dlh znižovať v priemere o 1 % ročne, ak je ich dlh vyšší ako 90 % HDP, a v priemere o 0,5 % ročne, ak je dlh medzi 60 % a 90 %. Ak bude deficit krajiny nad 3 % HDP, musel by sa v obdobiach rastu znížiť, aby dosiahol 1,5 % a vytvoriť rezervu na výdavky pre horšie ekonomické obdobia.
Nové pravidlá obsahujú rôzne ustanovenia, ktoré štátom umožňujú väčší priestor "na dýchanie". Dávajú tri roky navyše oproti štandardným štyrom na dosiahnutie cieľov národného plánu. Europoslanci presadili, že tento dodatočný čas môže byť poskytnutý z akéhokoľvek dôvodu, ktorý Rada EÚ považuje za vhodný, a nie iba v prípade splnenia špecifických kritérií, ako sa pôvodne navrhovalo.
Na žiadosť europoslancov môžu krajiny s nadmerným deficitom alebo dlhom požiadať o diskusiu s eurokomisiou predtým, ako poskytne usmernenia k štátnym výdavkom. To vládam poskytne viac príležitostí na vyjadrenie. Členský štát môže požiadať o predloženie revidovaného národného plánu, ak existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia jeho realizácii, napríklad zmena vlády.
Poslanci výrazne posilnili úlohu národných nezávislých fiškálnych inštitúcií, ktorých úlohou je preverovať vhodnosť vládnych rozpočtov a fiškálnych prognóz.
Členské štáty (Rada EÚ) ešte musia tieto pravidlá formálne schváliť. Do platnosti vstúpia 20 dní po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú musieť svoje prvé národné plány predložiť do 20. septembra 2024.
Všetky krajiny poskytnú strednodobé plány, v ktorých načrtnú svoje ciele v oblasti výdavkov a ako chcú realizovať investície a reformy. Krajiny s vysokou úrovňou deficitu alebo dlhu dostanú predbežné usmernenie týkajúce sa výdavkových cieľov. Pravidlá prinesú nové zameranie, konkrétne podporu verejných investícií v prioritných oblastiach. Systém bude viac prispôsobený každej krajine - od prípadu k prípadu, nebude uplatňovať univerzálny prístup a účinnejšie zohľadní sociálne problémy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Europoslanci po dvoch rokoch vyjednávaní medzi inštitúciami EÚ podporili prepracovanie fiškálnych pravidiel, vďaka ktorým sú jasnejšie, priaznivejšie pre investície, lepšie prispôsobené situácii každej krajiny a flexibilnejšie. Na týchto pravidlách sa už vo februári dohodli vyjednávači EP a členských štátov.
Poslanci v rámci rokovaní výrazne posilnili pravidlá na ochranu schopnosti vlád investovať. Pre Európsku komisiu bude ťažšie zaviesť postup pri nadmernom deficite, ak prebiehajú nevyhnutné investície a vnútroštátne výdavky na spolufinancovanie programov financovaných EÚ budú vylúčené z výpočtu výdavkov vlády.
Krajiny s nadmerným dlhom budú musieť dlh znižovať v priemere o 1 % ročne, ak je ich dlh vyšší ako 90 % HDP, a v priemere o 0,5 % ročne, ak je dlh medzi 60 % a 90 %. Ak bude deficit krajiny nad 3 % HDP, musel by sa v obdobiach rastu znížiť, aby dosiahol 1,5 % a vytvoriť rezervu na výdavky pre horšie ekonomické obdobia.
Nové pravidlá obsahujú rôzne ustanovenia, ktoré štátom umožňujú väčší priestor "na dýchanie". Dávajú tri roky navyše oproti štandardným štyrom na dosiahnutie cieľov národného plánu. Europoslanci presadili, že tento dodatočný čas môže byť poskytnutý z akéhokoľvek dôvodu, ktorý Rada EÚ považuje za vhodný, a nie iba v prípade splnenia špecifických kritérií, ako sa pôvodne navrhovalo.
Na žiadosť europoslancov môžu krajiny s nadmerným deficitom alebo dlhom požiadať o diskusiu s eurokomisiou predtým, ako poskytne usmernenia k štátnym výdavkom. To vládam poskytne viac príležitostí na vyjadrenie. Členský štát môže požiadať o predloženie revidovaného národného plánu, ak existujú objektívne okolnosti, ktoré bránia jeho realizácii, napríklad zmena vlády.
Poslanci výrazne posilnili úlohu národných nezávislých fiškálnych inštitúcií, ktorých úlohou je preverovať vhodnosť vládnych rozpočtov a fiškálnych prognóz.
Členské štáty (Rada EÚ) ešte musia tieto pravidlá formálne schváliť. Do platnosti vstúpia 20 dní po ich zverejnení v Úradnom vestníku EÚ. Členské štáty budú musieť svoje prvé národné plány predložiť do 20. septembra 2024.
Všetky krajiny poskytnú strednodobé plány, v ktorých načrtnú svoje ciele v oblasti výdavkov a ako chcú realizovať investície a reformy. Krajiny s vysokou úrovňou deficitu alebo dlhu dostanú predbežné usmernenie týkajúce sa výdavkových cieľov. Pravidlá prinesú nové zameranie, konkrétne podporu verejných investícií v prioritných oblastiach. Systém bude viac prispôsobený každej krajine - od prípadu k prípadu, nebude uplatňovať univerzálny prístup a účinnejšie zohľadní sociálne problémy.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)