Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podľa návrhu plán Bruselu na zníženie závislosti od ruských energií počíta s dovozom väčšieho množstva neruského plynu, rýchlejším zavádzaním obnoviteľných energií a väčšou úsporou energie.
Autor TASR
Brusel 18. mája (TASR) - Európska komisia v stredu predstaví plán v hodnote 210 miliárd eur na ukončenie závislosti Európskej únie (EÚ) od ruských fosílnych palív do roku 2027. Chce využiť odklon od Moskvy na urýchlenie prechodu na zelenú energiu.
Invázia Ruska, najväčšieho európskeho dodávateľa plynu, na Ukrajinu, podnietila Úniu, aby prehodnotila svoju energetickú politiku. Rusko dodáva bloku 40 % plynu pre jeho spotrebu a 27 % ropy. Štáty EÚ sa snažia dosiahnuť dohodu o sankciách na dovoz ruskej ropy.
Podľa návrhu plán Bruselu na zníženie závislosti od ruských energií počíta s dovozom väčšieho množstva neruského plynu, rýchlejším zavádzaním obnoviteľných energií a väčšou úsporou energie.
Návrhy opatrení (ktoré by sa mohli ešte zmeniť pred ich zverejnením) zahŕňajú zmes zákonov, nezáväzných schém a odporúčaní, ktoré by mohli národné vlády prijať.
Celkovo Brusel očakáva, že si vyžiadajú dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur. Tie EÚ plánuje podporiť uvoľnením ďalších peňazí na energetickú transformáciu zo svojho fondu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19, čo by v konečnom dôsledku znížilo náklady na dovoz fosílnych palív každý rok o miliardy eur.
EÚ poukazuje pritom na možné zvýšenie dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) aj z krajín, ako sú Egypt, Izrael či Nigéria, ako aj na infraštruktúru potrebnú na odklon od dovozu energií z Ruska.
Očakáva sa, že dopyt po plyne v Európe klesne do roku 2030 asi o tretinu v rámci cieľov bloku v boji proti klimatickej zmene. Únia si plánuje dať za cieľ vyrobiť 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka do roku 2030 a doviezť ďalších 10 miliónov ton ako náhradu plynu v priemysle.
Komisia zvažuje tiež navrhnutie vyšších cieľov na rozšírenie obnoviteľnej energie, pričom ich podiel by mohol dosiahnuť 45 % do roku 2030, namiesto súčasného návrhu na úrovni 40 %. Diskutuje sa aj o 13-percentnom znížení spotreby energie v EÚ do roku 2030, namiesto o 9 %.
Ďalšie časti balíka zahŕňajú aktualizáciu zákona o zjednodušení povolení pre niektoré veterné a solárne projekty, aby sa skrátili roky trvajúce lehoty, ktoré ich brzdia.
Nové schémy EÚ na urýchlenie rozsiahleho zavádzania solárnej energie by mohli prispieť k zníženiu spotreby plynu na kúrenie v domácnostiach, kanceláriách a továrňach. V rámci nich by sa od krajín vyžadovalo, aby od roku 2025 inštalovali solárnu energiu vo všetkých nových verejných budovách.
TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Invázia Ruska, najväčšieho európskeho dodávateľa plynu, na Ukrajinu, podnietila Úniu, aby prehodnotila svoju energetickú politiku. Rusko dodáva bloku 40 % plynu pre jeho spotrebu a 27 % ropy. Štáty EÚ sa snažia dosiahnuť dohodu o sankciách na dovoz ruskej ropy.
Podľa návrhu plán Bruselu na zníženie závislosti od ruských energií počíta s dovozom väčšieho množstva neruského plynu, rýchlejším zavádzaním obnoviteľných energií a väčšou úsporou energie.
Návrhy opatrení (ktoré by sa mohli ešte zmeniť pred ich zverejnením) zahŕňajú zmes zákonov, nezáväzných schém a odporúčaní, ktoré by mohli národné vlády prijať.
Celkovo Brusel očakáva, že si vyžiadajú dodatočné investície vo výške 210 miliárd eur. Tie EÚ plánuje podporiť uvoľnením ďalších peňazí na energetickú transformáciu zo svojho fondu obnovy po pandémii ochorenia COVID-19, čo by v konečnom dôsledku znížilo náklady na dovoz fosílnych palív každý rok o miliardy eur.
EÚ poukazuje pritom na možné zvýšenie dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) aj z krajín, ako sú Egypt, Izrael či Nigéria, ako aj na infraštruktúru potrebnú na odklon od dovozu energií z Ruska.
Očakáva sa, že dopyt po plyne v Európe klesne do roku 2030 asi o tretinu v rámci cieľov bloku v boji proti klimatickej zmene. Únia si plánuje dať za cieľ vyrobiť 10 miliónov ton obnoviteľného vodíka do roku 2030 a doviezť ďalších 10 miliónov ton ako náhradu plynu v priemysle.
Komisia zvažuje tiež navrhnutie vyšších cieľov na rozšírenie obnoviteľnej energie, pričom ich podiel by mohol dosiahnuť 45 % do roku 2030, namiesto súčasného návrhu na úrovni 40 %. Diskutuje sa aj o 13-percentnom znížení spotreby energie v EÚ do roku 2030, namiesto o 9 %.
Ďalšie časti balíka zahŕňajú aktualizáciu zákona o zjednodušení povolení pre niektoré veterné a solárne projekty, aby sa skrátili roky trvajúce lehoty, ktoré ich brzdia.
Nové schémy EÚ na urýchlenie rozsiahleho zavádzania solárnej energie by mohli prispieť k zníženiu spotreby plynu na kúrenie v domácnostiach, kanceláriách a továrňach. V rámci nich by sa od krajín vyžadovalo, aby od roku 2025 inštalovali solárnu energiu vo všetkých nových verejných budovách.
TASR o tom informuje na základe správy AFP.
