Rada členských štátov nesúhlasí s návrhom exekutívy EÚ, v ktorom európskym poľnohospodárom postihnutým ruskými sankciami na potraviny nepridáva peniaze, ale naopak, snažiť sa znížiť rozpočet.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 10. novembra (TASR) - Európski ministri poľnohospodárstva dnes poverili Taliansko ako predsedajúcu krajinu v EÚ, aby zaslalo list Európskej komisii, že Rada (členské štáty) nesúhlasí s jej novým návrhom na zoštíhlenie rozpočtovej kapitoly určenej pre agrosektor. Pre TASR uviedol minister pôdohospodárstva SR Ľubomír Jahnátek.
Šéf slovenského agrorezortu po skončení dnešného zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli pripomenul, že exekutíva EÚ predstavila návrh, v ktorom európskym poľnohospodárom postihnutým ruskými sankciami na potraviny nepridáva peniaze, ako by očakávali, ale naopak, snažiť sa odčerpať 448 miliónov eur z krízovej rezervy poľnohospodárov.
Jahnátek upozornil, že táto suma by musela byť vykompenzovaná cez priame platby a ide o presný opak opatrení, po ktorých Rada ministrov volala počas mimoriadnej schôdze v septembri.
Podľa jeho slov nový návrh komisie vyvolal veľký súhlas medzi ministrami. Rada dosiahla jednotu názorov, žiada komisiu, aby toto opatrenie nebolo akceptované a poverila Taliansko, ktoré EÚ momentálne predsedá, aby poslalo list predsedovi komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi, týkajúci sa prehodnotenia tohto stanoviska.
O rozpočtových otázkach budú už koncom tohto týždňa (14.11) rokovať ministri financií (Ecofin) v Bruseli, prelomový kompromis sa však zatiaľ neočakáva.
"Všetci ministri chápeme politické rozhodnutie EÚ, ale nechápeme prečo tieto sankcie a s nimi spojené problémy, majú platiť európski poľnohospodári? Sú jediným sektorom, ktorý ruské sankcie naplno zasiahli," upozornil Jahnátek. A dodal, že ide o krízu, ktorá sa prehlbuje, lebo už nestačí hovoriť iba o ovocí a mlieku, ale problémom, ako dnes naznačili niektorí ministri, je už aj mäso.
Minister zároveň skonštatoval, že navrhnuté opatrenia Európskej komisie by sa dotkli aj slovenských poľnohospodárov, lebo by boli realizované cez nejaké percentuálne úspory. Slovensko 18 % prostriedkov prelialo z druhého piliera (rozvoj vidieka) do prvého (priame platby), čo znamená, že iniciatíva Bruselu by bola v neprospech priamych platieb, v neprospech poľnohospodárov.
"Zvýšila by sa tiež spoluúčasť vo výške asi 4,2 milióna eur pre slovenských veľkých farmárov," upozornil Jahnátek. Spresnil, že krízový fond by platili predovšetkým veľké agrárne podniky.
Ministri jasne odkázali exekutíve EÚ, že jej nové opatrenie považuje za "nulitné" a odmietajú, aby im bolo zobraných 448 miliónov eur, ktoré by mohla komisia použiť v prospech iných krízových situácií, napríklad na boj proti ebole.
"Sú aj iné oblasti, kde sa dá šetriť a poľnohospodári hovoria, že teraz potrebujú prilepšiť," opísal situáciu Jahnátek. A zopakoval pozíciu Rady ministrov, podľa ktorej by komisia mala prehodnotiť svoje doterajšie stanovisko pri dotváraní rozpočtu na rok 2015.
Ministri poľnohospodárstva nechcú kompenzácie za sankcie z krízového rozpočtu EÚ
Ministri poľnohospodárstva z 21 členských štátov EÚ vrátane Slovenska dnes v Bruseli podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú Európsku komisiu, aby v rozpočte únie na rok 2015 zabezpečila dostatočné krytie finančných prostriedkov na pomoc poľnohospodárom postihnutým ruským embargom na potraviny a pre prípad ďalších kríz, ktoré môžu nastať.
V spoločnej deklarácii, ktorú za SR podpísal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, predstavitelia agrorezortov žiadajú Európsku komisiu, aby zabezpečila kompenzácie zo sumy 450 miliónov eur určenej na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Exekutíva EÚ chce použiť tieto peniaze na pokrytie deficitov v rozpočte na bežný rok a zaplatiť poľnohospodárovi pomoc iba z "rezervy pre špecifické krízy", ktorá má celkovú hodnotu 432 miliónov eur, ktorá však môže byť vytvorená iba ak sa o jedno percento znížia obvyklé poľnohospodárske dotácie.
Komisia už oznámila, že z krízového fondu poskytne kompenzácie pestovateľom zeleniny a výrobcom mlieka, ktorí sú stratoví vinou ruských sankcií. Odškodné by malo byť vo výške 344 miliónov eur. To však znamená, že v krízovom fonde pre poľnohospodárov na rok 2015 zostane už len 88 miliónov eur. To je podľa ministrov poľnohospodárstva smiešna suma pre nové opatrenia na podporu poľnohospodárov alebo pre prípad nepredvídaných situácií.
Rokovania o rozpočte na budúci rok by mali byť dokončené do 17. novembra. O kompromis v tomto smere sa pokúsia ministri financií EÚ (Ecofin) na svojom piatkovom (14.11.) stretnutí v Bruseli. Skupina 21 štátov, ktoré dnes podpísali deklaráciu, z celkového počtu 28 krajín únie, predstavuje dostatočne silnú blokovaciu väčšinu pri nadchádzajúcich rokovaniach o rozpočte, ak nebudú splnené požiadavky Rady EÚ. Z väčších krajín EÚ deklaráciu nepodpísalo Nemecko a Taliansko, ich ministri však vyjadrili podporu pre spoločnú snahu väčšiny členských krajín.
Šéf slovenského agrorezortu po skončení dnešného zasadnutia Rady EÚ pre poľnohospodárstvo v Bruseli pripomenul, že exekutíva EÚ predstavila návrh, v ktorom európskym poľnohospodárom postihnutým ruskými sankciami na potraviny nepridáva peniaze, ako by očakávali, ale naopak, snažiť sa odčerpať 448 miliónov eur z krízovej rezervy poľnohospodárov.
Jahnátek upozornil, že táto suma by musela byť vykompenzovaná cez priame platby a ide o presný opak opatrení, po ktorých Rada ministrov volala počas mimoriadnej schôdze v septembri.
Podľa jeho slov nový návrh komisie vyvolal veľký súhlas medzi ministrami. Rada dosiahla jednotu názorov, žiada komisiu, aby toto opatrenie nebolo akceptované a poverila Taliansko, ktoré EÚ momentálne predsedá, aby poslalo list predsedovi komisie Jeanovi-Claudovi Junckerovi, týkajúci sa prehodnotenia tohto stanoviska.
O rozpočtových otázkach budú už koncom tohto týždňa (14.11) rokovať ministri financií (Ecofin) v Bruseli, prelomový kompromis sa však zatiaľ neočakáva.
"Všetci ministri chápeme politické rozhodnutie EÚ, ale nechápeme prečo tieto sankcie a s nimi spojené problémy, majú platiť európski poľnohospodári? Sú jediným sektorom, ktorý ruské sankcie naplno zasiahli," upozornil Jahnátek. A dodal, že ide o krízu, ktorá sa prehlbuje, lebo už nestačí hovoriť iba o ovocí a mlieku, ale problémom, ako dnes naznačili niektorí ministri, je už aj mäso.
Minister zároveň skonštatoval, že navrhnuté opatrenia Európskej komisie by sa dotkli aj slovenských poľnohospodárov, lebo by boli realizované cez nejaké percentuálne úspory. Slovensko 18 % prostriedkov prelialo z druhého piliera (rozvoj vidieka) do prvého (priame platby), čo znamená, že iniciatíva Bruselu by bola v neprospech priamych platieb, v neprospech poľnohospodárov.
"Zvýšila by sa tiež spoluúčasť vo výške asi 4,2 milióna eur pre slovenských veľkých farmárov," upozornil Jahnátek. Spresnil, že krízový fond by platili predovšetkým veľké agrárne podniky.
Ministri jasne odkázali exekutíve EÚ, že jej nové opatrenie považuje za "nulitné" a odmietajú, aby im bolo zobraných 448 miliónov eur, ktoré by mohla komisia použiť v prospech iných krízových situácií, napríklad na boj proti ebole.
"Sú aj iné oblasti, kde sa dá šetriť a poľnohospodári hovoria, že teraz potrebujú prilepšiť," opísal situáciu Jahnátek. A zopakoval pozíciu Rady ministrov, podľa ktorej by komisia mala prehodnotiť svoje doterajšie stanovisko pri dotváraní rozpočtu na rok 2015.
Ministri poľnohospodárstva nechcú kompenzácie za sankcie z krízového rozpočtu EÚ
Ministri poľnohospodárstva z 21 členských štátov EÚ vrátane Slovenska dnes v Bruseli podpísali spoločné vyhlásenie, v ktorom vyzývajú Európsku komisiu, aby v rozpočte únie na rok 2015 zabezpečila dostatočné krytie finančných prostriedkov na pomoc poľnohospodárom postihnutým ruským embargom na potraviny a pre prípad ďalších kríz, ktoré môžu nastať.
V spoločnej deklarácii, ktorú za SR podpísal minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek, predstavitelia agrorezortov žiadajú Európsku komisiu, aby zabezpečila kompenzácie zo sumy 450 miliónov eur určenej na financovanie spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP). Exekutíva EÚ chce použiť tieto peniaze na pokrytie deficitov v rozpočte na bežný rok a zaplatiť poľnohospodárovi pomoc iba z "rezervy pre špecifické krízy", ktorá má celkovú hodnotu 432 miliónov eur, ktorá však môže byť vytvorená iba ak sa o jedno percento znížia obvyklé poľnohospodárske dotácie.
Komisia už oznámila, že z krízového fondu poskytne kompenzácie pestovateľom zeleniny a výrobcom mlieka, ktorí sú stratoví vinou ruských sankcií. Odškodné by malo byť vo výške 344 miliónov eur. To však znamená, že v krízovom fonde pre poľnohospodárov na rok 2015 zostane už len 88 miliónov eur. To je podľa ministrov poľnohospodárstva smiešna suma pre nové opatrenia na podporu poľnohospodárov alebo pre prípad nepredvídaných situácií.
Rokovania o rozpočte na budúci rok by mali byť dokončené do 17. novembra. O kompromis v tomto smere sa pokúsia ministri financií EÚ (Ecofin) na svojom piatkovom (14.11.) stretnutí v Bruseli. Skupina 21 štátov, ktoré dnes podpísali deklaráciu, z celkového počtu 28 krajín únie, predstavuje dostatočne silnú blokovaciu väčšinu pri nadchádzajúcich rokovaniach o rozpočte, ak nebudú splnené požiadavky Rady EÚ. Z väčších krajín EÚ deklaráciu nepodpísalo Nemecko a Taliansko, ich ministri však vyjadrili podporu pre spoločnú snahu väčšiny členských krajín.