Brusel 5. novembra (TASR) - Dnes zverejnené jesenné prognózy Európskej komisie (EK) predpokladajú Slovensku iba mierny rast zamestnanosti, slabú infláciu a pokračujúci stav prebytku na bežnom účte platobnej bilancie.

Podľa prognóz EK zamestnanosť na Slovensku porastie miernym tempom, pričom je vysoko pravdepodobné, že miera nezamestnanosti aj v rokoch 2014 a 2015 zostane nad hranicou 13 %. Vo väčšine prípadov ide o dlhodobý stav ľudí bez práce, čo naznačuje, že nezamestnanosť u nás má viac štrukturálny ako cyklický charakter.

EÚ očakáva, že aj napriek veľkej skupine nezamestnaných ľudí, odmeny zamestnancov porastú len mierne, o 2 % v roku 2013, s možným rýchlejším nárastom v nasledujúcich rokoch, čo je dané segmentáciou trhu práce. Hospodárske oživenie je podľa EK možné najmä ďalším zvyšovaním produktivity.

Inflácia sa na Slovensku v roku 2013 výrazne znížila (z 3,7 % v roku 2012 na 1,7 %) a EK predpokladá, že v najbližšom období dvoch rokov zostane pod 2-percentnou hranicou (1,6 % v roku 2014 a 1,9 % v roku 2015). Dôvodom sú klesajúce ceny komodít a tlmivý efekt regulácie cien v energetike.

Komisia spresnila, že väčšina z konsolidačných opatrení pre rok 2013 boli zahrnuté do rozpočtu na obdobie 2013-15 a sústreďujú sa na strane príjmov. EK si všimla, že boli zavedené dodatočné opatrenia v priebehu tohto roka ako reakcia vlády na výpadky príjmov.

Prognózy EK odhadujú deficit vládnych výdavkov na 3 % HDP v roku 2013, čo je okolo 1,5 percentuálneho bodu menej ako v roku 2012. To bolo možné dosiahnuť okrem iného aj prostredníctvom jednorazových opatrení na strane príjmov, ako napríklad predaj núdzových zásob ropy či rozhodnutia umožňujúceho presun majetku z doplnkového penzijného systému do verejného dôchodkového systému.

Komisia skonštatovala, že vláda SR v období 2014-16 očakáva zlepšenie stavu verejných financií, čo chce dosiahnuť vďaka dodatočným príjmom. Tie by mali byť generované odkladom vyplatenia dividend a predĺžením doby odvodov pre spoločnosti pôsobiace v regulovanom prostredí, ktorá mala vypršať v roku 2013. Okrem toho vláda chce zaviesť minimálnu paušálnu daň z príjmov právnických osôb, čo má byť sprevádzané znížením sadzby dane z príjmu z 23 % na 22 %. EK očakáva, že tieto opatrenia povedú k zvýšeniu daňových príjmov.

Kritická časť prognózy EK sa týka oblasti verejných úspor, ktoré vláda chce dosiahnuť znižovaním výdavkov v oblasti zdravotníctva a reformy verejnej správy. Komisii chýbajú detaily o tom ako chce vláda zabrániť opakovanému hromadeniu dlhov nemocníc a hovorí aj o implementačných rizikách pokiaľ ide o reformu verejného sektora.

Komisia preto nepredpokladá, že tieto opatrenia budú mať vládou predpokladaný dopad na verejné financie.

Prognózy v oblasti bežného účtu platobnej bilancie naznačujú pretrvávanie prebytku. Ak v roku 2012 bežný účet predstavoval 1,6 % HDP, tohto roku by to malo byť už 4,3 %, rovnako ako aj na budúci rok a v roku 2015 by bežný účet platobnej bilancie mal dosiahnuť 5,4 % HDP.

EK skonštatovala, že v prípade SR sú riziká ekonomickej prognózy celkovo vyvážené. Riziká spomalenia pochádzajú najmä z možného oneskorenia realizácie veľkých infraštruktúrnych projektov. Na druhej strane môže pozitívne prekvapiť pokračujúce oživovanie súkromnej spotreby, ktoré sa môže ukázať ako stabilné a tiež mierne oživenie stavebníctva v roku 2014, ktoré za posledných sedem rokov zaznamenávalo prepad činnosti.