Niektoré krajiny aj naďalej skládkujú väčšinu svojho komunálneho odpadu a pravdepodobne nesplnia cieľ skládkovania do roku 2035, čo je aj prípad Slovenska.
Autor TASR
Brusel 8. júna (TASR) - Európska komisia (EK) vo štvrtok identifikovala 18 členských štátov, vrátane Slovenska, ktorým hrozí, že nesplnia ciele prípravy na opätovné použitie a recykláciu komunálneho odpadu a odpadu z obalov do roku 2025, a že nesplnia ani ciele, týkajúce sa skládkovania odpadu do roku 2035.
Komisia vo svojej "správe včasného varovania" spresnila, že deväť členských štátov je na dobrej ceste k splneniu cieľov do roku 2025 - Belgicko, Česko, Dánsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.
Avšak 18 členských štátov nemusí splniť jeden alebo oba ciele pre rok 2025. Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Írsku, Lotyšsku, Portugalsku, Španielsku a Švédsku hrozí, že nesplnia cieľ, týkajúci sa komunálneho odpadu. V prípade Bulharska, Cypru, Grécka, Chorvátska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska hrozí, že nesplnia ciele v oblasti komunálneho odpadu, ako aj celkového odpadu z obalov na rok 2025.
Niektoré krajiny aj naďalej skládkujú väčšinu svojho komunálneho odpadu a pravdepodobne nesplnia cieľ skládkovania do roku 2035, čo je aj prípad Slovenska.
Komisia týmto štátom predkladá odporúčania, ktoré stavajú na nepretržitej finančnej a technickej podpore poskytovanej na zlepšenie výkonnosti v oblasti odpadového hospodárstva.
Každý rok Európania vyprodukujú v priemere 530 kg komunálneho odpadu na osobu (odpad z domácností a podnikov). Hoci sa komunálny odpad stále viac recykluje a menej skládkuje, zostáva jedným z najzložitejších tokov odpadu, s ktorým je potrebné nakladať.
V EÚ sa asi 50 % komunálneho odpadu recykluje alebo kompostuje a 23 % sa skládkuje.
Množstvo vyprodukovaného odpadu z obalov neustále rastie. Medzi rokmi 2013 a 2020 vzrástlo množstvo tohto odpadu v celej EÚ o 15 % a dosiahlo takmer 80 miliónov ton. V súčasnosti sa recykluje približne 64 % odpadov z obalov. Viac ako 75 % papierových, kartónových a kovových obalov sa recykluje v porovnaní s menej ako 40 % plastov – je to problém vo väčšine krajín EÚ.
Správa EK ukazuje, že v rámci EÚ existujú výrazné rozdiely vo výkonnosti odpadového hospodárstva. Niektoré krajiny potrebujú ďalšie reformy, najmä zabezpečiť spracovanie biologického odpadu (predstavuje tretinu komunálneho odpadu), separovaný zber odpadu a recykláciu, zlepšiť kvalitu údajov.
Komisia predložila odporúčania pre 18 členských štátov, ktorým hrozí, že nedosiahnu hlavné ciele recyklácie do roku 2025. Pokrývajú širokú škálu opatrení - zníženie nerecyklovateľného odpadu, zvýšenie opätovného použitia, posilnenie separovaného zberu, rozvoj kapacít na spracovanie odpadu na triedenie a recykláciu, zlepšenie riadenia či zavádzanie ekonomických nástrojov a zvyšovanie informovanosti.
Rámcová smernica o odpade a smernica o obaloch a odpadoch z obalov požaduje 55-% recykláciu a prípravu na opätovné použitie komunálneho odpadu a 65-% recykláciu celkového odpadu z obalov. Ciele v oblasti recyklácie odpadov z obalov podľa jednotlivých materiálov sú nasledovné - 75 % pre papier a lepenku, 70 % pre sklo, 70 % pre obaly zo železných kovov, 50 % pre hliník, 50 % pre plast a 25 % pre drevo.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia vo svojej "správe včasného varovania" spresnila, že deväť členských štátov je na dobrej ceste k splneniu cieľov do roku 2025 - Belgicko, Česko, Dánsko, Holandsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Slovinsko a Taliansko.
Avšak 18 členských štátov nemusí splniť jeden alebo oba ciele pre rok 2025. Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Írsku, Lotyšsku, Portugalsku, Španielsku a Švédsku hrozí, že nesplnia cieľ, týkajúci sa komunálneho odpadu. V prípade Bulharska, Cypru, Grécka, Chorvátska, Litvy, Maďarska, Malty, Poľska, Rumunska a Slovenska hrozí, že nesplnia ciele v oblasti komunálneho odpadu, ako aj celkového odpadu z obalov na rok 2025.
Niektoré krajiny aj naďalej skládkujú väčšinu svojho komunálneho odpadu a pravdepodobne nesplnia cieľ skládkovania do roku 2035, čo je aj prípad Slovenska.
Komisia týmto štátom predkladá odporúčania, ktoré stavajú na nepretržitej finančnej a technickej podpore poskytovanej na zlepšenie výkonnosti v oblasti odpadového hospodárstva.
Každý rok Európania vyprodukujú v priemere 530 kg komunálneho odpadu na osobu (odpad z domácností a podnikov). Hoci sa komunálny odpad stále viac recykluje a menej skládkuje, zostáva jedným z najzložitejších tokov odpadu, s ktorým je potrebné nakladať.
V EÚ sa asi 50 % komunálneho odpadu recykluje alebo kompostuje a 23 % sa skládkuje.
Množstvo vyprodukovaného odpadu z obalov neustále rastie. Medzi rokmi 2013 a 2020 vzrástlo množstvo tohto odpadu v celej EÚ o 15 % a dosiahlo takmer 80 miliónov ton. V súčasnosti sa recykluje približne 64 % odpadov z obalov. Viac ako 75 % papierových, kartónových a kovových obalov sa recykluje v porovnaní s menej ako 40 % plastov – je to problém vo väčšine krajín EÚ.
Správa EK ukazuje, že v rámci EÚ existujú výrazné rozdiely vo výkonnosti odpadového hospodárstva. Niektoré krajiny potrebujú ďalšie reformy, najmä zabezpečiť spracovanie biologického odpadu (predstavuje tretinu komunálneho odpadu), separovaný zber odpadu a recykláciu, zlepšiť kvalitu údajov.
Komisia predložila odporúčania pre 18 členských štátov, ktorým hrozí, že nedosiahnu hlavné ciele recyklácie do roku 2025. Pokrývajú širokú škálu opatrení - zníženie nerecyklovateľného odpadu, zvýšenie opätovného použitia, posilnenie separovaného zberu, rozvoj kapacít na spracovanie odpadu na triedenie a recykláciu, zlepšenie riadenia či zavádzanie ekonomických nástrojov a zvyšovanie informovanosti.
Rámcová smernica o odpade a smernica o obaloch a odpadoch z obalov požaduje 55-% recykláciu a prípravu na opätovné použitie komunálneho odpadu a 65-% recykláciu celkového odpadu z obalov. Ciele v oblasti recyklácie odpadov z obalov podľa jednotlivých materiálov sú nasledovné - 75 % pre papier a lepenku, 70 % pre sklo, 70 % pre obaly zo železných kovov, 50 % pre hliník, 50 % pre plast a 25 % pre drevo.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)