Bratislava 12. novembra (TASR) - Krajiny V4 privítali, že nová Európska komisia (EK) na čele s prezidentom Jeanom-Claudeom Junckerom chce v najbližších troch rokoch investovať do reštartovania európskej ekonomiky 300 miliárd eur.

"Všetky krajiny V4 sú aktívne zapojené do hľadania investičných projektov, ktoré by mohli vojsť do tohto balíka. Na úrovni Slovenska sme identifikovali rozsah projektov na úrovni niekde okolo 20 miliárd eur," skonštatoval dnes na ekonomickej konferencii Tatra Summit v bratislavskom hoteli Kempinski štátny tajomník Ministerstva financií (MF) SR Vazil Hudák.

Podporu z tristomiliardového balíčka komisie by na Slovensku mohli získať viaceré projekty. "Sú tam projekty ako zo štátnej úrovne, tak aj projekty od municipalít. Zadali sme dva parametre. Jeden je, že by to mali byť projekty, ktoré sú objemovo nad 100 miliónov eur a druhým parametrom je, aby sa mohli spustiť do dvoch rokov," priblížil Hudák.

Zároveň uviedol, že väčšina projektov zatiaľ pochádza z ministerstva dopravy, životného prostredia a hospodárstva. "Pri infraštruktúrnych projektoch sa hovorí o projektoch založených na PPP princípe, ide aj o projekty zamerané na energetiku, plyn a elektrinu. Ak by len časť týchto projektov bola zrealizovaná, tak by to pomohlo Slovensku z hľadiska rastu a investícií," dodal štátny tajomník.

Vzájomná spolupráca

Krajiny V4 sa zhodli, že v oblasti hľadania tých správnych investičných projektov je veľmi dôležitá vzájomná spolupráca. "Sme presvedčení, že naša spolupráca v tomto regióne v oblasti investícií je veľmi dôležitá, aby sme dokázali identifikovať vhodné projekty, ktoré budú dobré zastrešené jedným z veľkých investičných programov na európskej úrovni," skonštatoval štátny tajomník poľského ministerstva financií Artur Radziwill.

Priblížil tiež, že poľský minister financií predložil ambiciózny plán na vytvorenie európskeho investičného fondu. "Ten by zahŕňal súkromné úspory, ktoré ležia nevyužité na finančných trhoch, tak aby sme ich investovali do projektov v oblasti infraštruktúry, aby sme podporili tempo rastu a prekonali slabosti v hospodárstve, ktoré sú spôsobené nedostatkom investičného kapitálu," doplnil Radziwill.

Postoj Maďarska

Podobný postoj zaujalo aj Maďarsko. "Som presvedčený, že aj do budúcnosti budeme môcť zdieľať naše úspešné postupy ohľadom toho, ako propagovať investície, identifikovať dobré projekty a zároveň ako potenciálne využívať možnosti, ktoré V4 má," konštatoval štátny tajomník maďarského ministerstva hospodárstva Gábor Orbán.

Počas konferencie ocenili okolité krajiny Slovensko za vytvorenie Slovenského investičného holdingu (SIH). Česká republika tiež zvažuje, že vytvorí podobný štátny fond. "Slovensko obdivujeme za to, ako pristupuje k riešeniu niektorých záležitostí. Jednou z nich je určite čerpanie prostriedkov z EÚ prostredníctvom založenia SIH. Česká republika je pripravená spracovať posudok, za akých podmienok je možné implementovať podobnú štruktúru, ktorá by nám umožnila ďaleko lepšie čerpanie prostriedkov z únie," podotkol štátny tajomník českého ministerstva financií Martin Pros.

Dodal, že Česká republika sa chce zamerať aj na zlepšenie podnikateľského prostredia a infraštruktúrne projekty. "Komunikujeme aj s čínskymi investormi. Bank of China otvorí budúci rok v Prahe pobočku, takže sa snažíme hľadať aj alternatívne zdroje pre investovanie v Českej republike," doplnil Pros.


G. BAJNAI: Prekážkou investícií v Európe nie sú peniaze, ale chýbajúce projekty

Foto: TASR/AP Photo

Brzdou nových infraštruktúrnych investícií v Európe nie je nedostatok peňazí, ale chýbajúce kvalitné projekty a administratívne kapacity na ich riadenie. Uviedol to dnes Gordon Bajnai, bývalý maďarský premiér a prevádzkový riaditeľ firmy Meridiam, na ekonomickej konferencii Tatra Summit, ktorá sa koná od 11. do 13. novembra v bratislavskom hoteli Kempinski.

"Politici zvyknú tvrdiť, že hlavnou prekážkou infraštruktúrnych investícií je nedostatok peňazí, ale to nie je pravda. Vlády sú v tomto síce limitované, no súkromný sektor má veľmi veľa prostriedkov," vyhlásil Bajnai. "Dlhodobé peniaze na rozvoj infraštruktúry sú k dispozícii, ale chýbajú nám skôr kvalitné projekty a administratívne kapacity, ktoré by ich dokázali manažovať," dodal.

Zároveň zdôraznil, že Slovensko je jedným z lídrov v spájaní investícií zo súkromného sektora s verejnými infraštruktúrnymi projektmi a mnohé krajiny by si z neho mali brať príklad. "Európa sa môže dostať z krízy tým, že bude mať pripravený zásobník projektov na podporu rozvoja infraštruktúry," domnieva sa expremiér Maďarska.

Základom pre akékoľvek investície v regióne strednej Európy je podľa neho vypočítateľné, spoľahlivé a stabilné regulačné a politické prostredie. "V regulačnom prostredí by mali existovať štvorročné cykly. Správanie štátu v oblasti energetiky, infraštruktúry či daní by malo byť vypočítateľné na mnoho rokov dopredu. Potrebujeme spoľahlivé a predvídateľné vlády," povedal Bajnai.

Sankcie Európskej únie (EÚ) voči Rusku označil za voľbu bolestivého pred neznesiteľným. "Nevidím momentálne lepšiu alternatívu ako silnú a účinnú reakciu, pretože, ak rýchlo nezakročíme a nanovo nenastolíme medzinárodný poriadok, ktorý zabezpečí mier a stabilitu v Európe, riskujeme práve to neznesiteľné," uzavrel s tým, že v pozadí konfliktu nie sú podnikateľské záujmy, ale politika.