Brusel 30. septembra (TASR) - V oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky a obchodnej politiky EÚ je mnoho spoločných prienikov. Inštitúcie EÚ chcú lepšie chrániť európskych poľnohospodárov v rámci globálnych obchodných dohôd, znižovať obchodné straty v agrosektore spôsobené prírodnými živlami alebo politickou situáciou (potravinové embargo), či presadzovať záujmy lokálnych výrobcov zemepisnou ochranou ich výrobkov. Do tejto oblasti spadá aj snaha regulovať vzťahy medzi výrobcami a potravinovými reťazcami, ktoré agrosektor obviňuje z nekalých praktík.

Nekalé praktiky v potravinovom dodávateľskom reťazci sú veľkou témou, tak na rokovaniach ministrov poľnohospodárstva v rámci Rady EÚ pre poľnohospodárstvo, ako aj pre poslancov Európskeho parlamentu (EP) združených vo Výbore po poľnohospodárstvo (AGRI).

Aj Rada aj EP sa snažia upravovať plány Európskej komisie v agrorezorte, ktoré sa týkajú tejto otázky a prichádzajú z vlastnými iniciatívami. Rada okrem toho pri hlasovaní musí nájsť konsenzus medzi jednotlivými členskými štátmi, čo je úlohou predsedajúcej krajiny v Rade EÚ. Tou je teraz Slovensko.

Naposledy v júni tohto roku europoslanci v spoločnom uznesení vyzvali Európsku komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na boj proti nekalým obchodným praktikám v potravinovom dodávateľskom reťazci so zámerom zaistiť farmárom spravodlivú odmenu za ich produkty a zabezpečiť spotrebiteľom širší výber produktov.

Cieľom nových opatrení zo strany exekutívy EÚ by mali byť poctivé a transparentné obchodné vzťahy medzi poľnohospodármi a farmármi na jednej strane a dodávateľmi a distribútormi potravín na strane druhej.

Podľa stanoviska EP takýto férový obchod povedie k zníženiu nadvýroby, ktorá stláča ceny produktov nadol a k menšiemu plytvaniu s potravinami.

Europoslanci začiatkom júna jasne zdôraznili, že predaj poľnohospodárskych produktov za cenu, ktorá je nižšia než výrobné náklady, je neúnosný. Zároveň upozornili, že zneužívanie základných potravín, ako sú mliečne výrobky, ovocie a zelenina, ako najstratovejších položiek slúžiacich na prilákanie spotrebiteľov k veľkým maloobchodníkom, ohrozuje dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárskej produkcie v Európe.

V tomto súboji - medzi farmármi a veľkoobchodníkmi používajúcimi nekalé praktiky, sú podľa poslancov najzraniteľnejšie malé a stredné podniky a drobní farmári. Tí totiž majú iba slabú vyjednávaciu pozíciu pri rokovaniach s reťazcami, a sú neraz nútení predávať svoje produkty so stratou. Napríklad, keď sú donútení znášať náklady znižovania cien a rôznych zliav v supermarketoch.

Aj preto europarlament, ako spolurozhodovací orgán EÚ, tlačí na Európsku komisiu, aby prekonala súčasné dobrovoľné samoregulačné štádium boja proti nekalým obchodným praktikám a prijala "tvrdšie" donucovacie nástroje, ktoré by viac zohľadnili záujmy poľnohospodárov a ktoré by zaistili jasné mechanizmy riešenia sporov.

Komisia by teda mala prijať novú rámcovú úpravu platnú pre všetky štáty EÚ pre obmedzenie nekalých obchodných praktík a zabezpečenie spravodlivých podmienok predaja agrovýrobkov.

V uznesení poslancov EP sa spresňuje, že medzi nekalé obchodné praktiky patria: oneskorené platby, obmedzenia prístupu na trh, jednostranné alebo retroaktívne zmeny zmlúv, náhle a neodôvodnené zrušenie zmlúv, nespravodlivý prevod obchodného rizika, či presun nákladov na prepravu a skladovanie na dodávateľov.

Na úrovni EÚ už existuje legislatíva, ktorá sa zaoberá nekalými obchodnými praktikami medzi obchodníkmi a spotrebiteľmi, ale nebola prijatá podobná smernica na boj proti nekalým obchodným pravidlám medzi rôznymi operátormi v potravinovom dodávateľskom reťazci.