Brusel 24. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) v stredu začala cyklus koordinácie hospodárskych politík v rámci európskeho semestra 2022. Jesenný balík európskeho semestra obsahuje ročný prieskum udržateľného rastu, stanoviská k návrhom rozpočtových plánov pre eurozónu na rok 2022, politické odporúčania pre eurozónu a návrh EK na spoločnú správu o zamestnanosti.

V prieskume udržateľného rastu sa predkladá ambiciózny program na rok 2022, ktorý má EÚ posunúť od krízového riadenia k udržateľnej obnove hospodárstva s posilnenou odolnosťou. Stanovuje sa v ňom, ako sa Nástroj obnovy a odolnosti (RRF) ako hlavný prvok ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEU) viac začlení do nového cyklu európskeho semestra. Medzi týmito procesmi bude súčinnosť a členské štáty sa vyhnú zbytočnej administratíve.

Ústrednú úlohu pri budovaní odolného hospodárstva bude zohrávať RRF s rozpočtom 723,8 miliardy eur vo forme grantov a úverov. Komisia už schválila 22 národných plánov obnovy a odolnosti. Od augusta sa v rámci predbežného financovania vyplatilo 17 členským štátom 52,3 miliardy eur. Rada EÚ schválila plány v hodnote 291 miliárd eur vo forme grantov a 154 miliárd eur vo forme úverov.

Stanoviská EK k návrhom rozpočtových plánov členských štátov eurozóny na rok 2022 vychádzajú z júnových odporúčaní v oblasti fiškálnej politiky. Ráta sa v nich s ďalším uplatňovaním všeobecnej únikovej doložky Paktu stability a rastu v roku 2022.

Z grantov RRF sa bude v roku 2022 financovať 24 % celkových opatrení na podporu obnovy. V súlade s odporúčaním Rady EÚ sa v roku 2022 vo všetkých členských štátoch plánujú zachovať štátom financované investície.

Zámery fiškálnej politiky eurozóny by mali byť v období rokov 2020 – 2022 expanzívne. Pozitívny príspevok verejných investícií a iných kapitálových výdavkov financovaných z národných rozpočtov a rozpočtu EÚ je dôležitý, no hnacou silou fiškálnej expanzie sú čisté bežné primárne výdavky financované z vnútroštátnych zdrojov. Približne vo štvrtine štátov eurozóny sa očakáva, že podporné zámery fiškálnej politiky budú stimulované investíciami financovanými z vnútroštátnych zdrojov a z prostriedkov EÚ.

Komisia 19-člennej eurozóne odporučila, aby sa opatrenia fiškálnej politiky zameriavali na investície, ktoré podporujú odolnú a udržateľnú obnovu. Rovnako zdôraznila význam prechodu od núdzových opatrení na trhoch práce k opatreniam obnovy zabezpečením aktívnych politík trhu práce. Krajiny eurozóny by si mali zachovať agilnú fiškálnu politiku, aby boli v prípade novej pandémie schopné reagovať.

Komisia zároveň vyzvala, aby sa pokračovalo v práci na dobudovaní bankovej únie, posilnení medzinárodnej úlohy eura a vytváraní digitálneho eura.

V tohtoročnej správe o mechanizme varovania EK dospela k záveru, že v prípade 12 členských štátov sú opodstatnené hĺbkové preskúmania: Cyprus, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Nemecko, Portugalsko, Rumunsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.

V spoločnej správe o zamestnanosti EK potvrdila, že trh práce sa zotavuje, hoci zamestnanosť sa na predkrízovú úroveň nevrátila. Koronakríza postihla najmä mladých ľudí, pracovníkov v neštandardných formách zamestnania, samostatne zárobkovo činné osoby a občanov tretích krajín. Odvetvia s vysokým dopytom už teraz čelia nedostatku pracovných síl. Mnohé podniky z krízy vyšli s finančnými ťažkosťami a niektoré pracovné miesta môžu zaniknúť, kým iné vzniknú v priebehu zelenej a digitálnej transformácie.

Systémy sociálnej ochrany umožnili ustáť koronakrízu bez zvýšenia rizika chudoby alebo nerovnosti príjmov, vo viacerých krajinách však v sociálnej ochrane pretrvávajú nedostatky, najmä vo vzťahu k pracovníkom s neštandardnými zmluvami a samostatne zárobkovo činným osobám.

V tejto súvislosti nadobudnú mimoriadny význam aktívne politiky trhu práce, najmä podpora prechodu zo zamestnania do zamestnania.

spravodajca TASR Jaromír Novak