Brusel 23. mája (TASR) - Pravidlá rozpočtovej disciplíny, uvalené na členské štáty Európskej únie (EÚ), ktoré sa neuplatňujú od marca 2020, zostanú pozastavené aj v roku 2023 a to pre "ekonomický šok", spôsobený ruskou agresiou voči Ukrajine. Oznámila to v pondelok Európska komisia (EK) v rámci takzvaného európskeho semestra.

Európsky semester je cyklus koordinácie hospodárskych a fiškálnych politík v rámci EÚ. Zameriava sa na šesťmesačné obdobie od začiatku každého roka a EK v jeho rámci stanovuje kľúčové hospodárske priority na nasledujúci rok. O európskom semestri a spoločnom smerovaní fiškálnych a štrukturálnych politík budú rokovať šéfovia vlád a štátov EÚ na júnovom samite v Bruseli.

Eurokomisia v správe pre médiá vysvetlila, že "zvýšená neistota a výrazné riziká poklesu ekonomického výhľadu počas vojny na Ukrajine, bezprecedentné zvyšovanie cien energií a pokračujúce prerušenia dodávateľských reťazcov" i výzvy, súvisiace s bezpečnosťou dodávok energie a závislosťou od fosílnych palív od Ruska, si vyžadujú predĺženie pozastavenia pravidiel rozpočtovej disciplíny.

"V roku 2023 navrhujeme zachovať všeobecnú ochrannú doložku, ktorá umožňuje dočasne sa odchýliť od limitov dlhov a deficitov stanovených Paktom stability a rastu," uviedol podpredseda EK pre ekonomiku Valdis Dombrovskis pred novinármi. Podľa neho táto klauzula by mala byť deaktivovaná v roku 2024.

Dombrovskis spresnil, že tento krok poskytne vnútroštátnym rozpočtovým politikám priestor na rýchlu reakciu "v prípade potreby", zároveň však vyzval členské štáty na dôslednosť a obozretnosť ich fiškálnej politiky v roku 2023.

Pakt stability a rastu, ktorý obmedzuje verejné deficity na 3 % a dlh na 60 % hrubého domáceho produktu (HDP), bol pozastavený začiatkom roka 2020 v kontexte pandémie nového koronavírusu. To umožnilo 27 krajinám EÚ vynaložiť mimoriadne výdavky na podporu domácností a podnikov, aby sa vyhli kolapsu ekonomiky.

Komisia vo svojom dokumente tvrdí, že rozpočtové plány členských štátov na budúci rok sa budú musieť stanoviť v rámci obozretných strednodobých úprav, odrážajúcich výzvy spojené s vysokou úrovňou dlhu, ktorý v dôsledku pandémie nového koronavírusu narástol. Fiškálna politika členských krajín by podľa EK mala rozšíriť verejné investície v prospech zeleného a digitálneho prechodu a energetickej bezpečnosti.

Európsky semester a Nástroj na obnovu a odolnosť (RRF), ktorý je jadrom ozdravného plánu EÚ budúcej generácie (NGEÚ), podľa eurokomisie poskytujú pevné rámce na zabezpečenie účinnej koordinácie politík a na riešenie súčasných výziev. RRF ako hlavný nástroj na urýchlenie dvojitého zeleného a digitálneho prechodu a posilnenie odolnosti členských štátov bude v nadchádzajúcich rokoch riadiť reformné a investičné programy krajín EÚ.

Špecifické odporúčania pre jednotlivé krajiny, prijaté v kontexte európskeho semestra, poskytujú členským štátom usmernenia, ako primerane reagovať na pretrvávajúce a nové výzvy a plniť spoločné kľúčové politické ciele. Tento rok sú zamerané na zníženie závislosti od fosílnych palív prostredníctvom reforiem a investícií v súlade s prioritami plánu REPowerEU a Európskou zelenou dohodou.

Komisia prijala správu pre 18 členských štátov - Belgicko, Bulharsko, Česko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Poľsko, Rakúsko, Slovensko, Slovinsko, Španielsko a Taliansko. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá pre deficit a dlh podľa Zmluvy o fungovaní EÚ. V prípade všetkých týchto členských štátov, okrem Fínska, správa hodnotí ich súlad s kritériom deficitu.

Ďalšie odporúčania v rámci európskeho semestra poskytne eurokomisia na jeseň tohto roku.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)