Brusel 14. januára (TASR) - Európska únia (EÚ) plánuje vyčleniť štvrtinu svojho dlhodobého rozpočtu na riešenie klimatických zmien a nasmerovať investície vo výške jedného bilióna eur do rozvoja hospodárstva, ktoré bude šetrnejšie k životnému prostrediu. Tento cieľ má byť uskutočnený prostredníctvom Investičného plánu pre Európu, ktorý Európska komisia (EK) v utorok predstavila v Európskom parlamente v Štrasburgu.

Investičný plán pre Európu bude financovaný z rozpočtu EÚ, ale aj zo súkromného sektora. Jeho cieľom je pomáhať plniť ambície Európskej zelenej dohody, ktorú predstavila šéfka EK Ursula von der Leyenová a ktoré znamenajú urobiť z Európy prvý uhlíkovo neutrálny kontinent na svete.

V utorok predstavený plán obsahuje aj mechanizmus určený na pomoc regiónom, ktorých ekonomika najviac utrpí prechodom na ekologickejší priemysel. Nezávisí to od ďalšieho schválenia zo strany krajín EÚ.

Podľa materiálu z dielne exekutívy EÚ polovica potrebných investícií bude pochádzať z rozpočtu EÚ. Národné vlády členských krajín prispejú sumou 100 miliárd eur a 300 miliárd eur bude pochádzať zo súkromného sektora. Ďalších 7,5 miliardy eur z rozpočtu EÚ na roky 2021 - 2027 eurokomisia vyčlenia ako počiatočné financovanie v rámci širšieho mechanizmu, pri ktorom sa očakáva, že prinesie ďalších 100 miliárd eur na investície.

Investičný plán pre Európu bude podľa predstáv EK prideľovať peniaze podľa konkrétnych kritérií. Prioritou budú napríklad regióny, v ktorých veľké množstvo ľudí pracuje v oblasti uhlia, ťažby rašeliny alebo bridlicovej ropy a plynu. Komisia chce nájsť spôsob ako pomôcť tým regiónom, ktoré sa budú len pomaly vyrovnávať s finančnými a sociálnymi nákladmi po odklon od fosílnych palív.

Premiéri a prezidenti sa na decembrovom samite EÚ dohodli na tom, že do polovice storočia bude európske hospodárstvo uhlíkovo neutrálne. Chýbal iba súhlas Poľska, ktoré závisí vo väčšine svojich energetických potrieb od uhlia. Komisia však dúfa, že prehovorí aj poľskú stranu a Poliakom sľubuje možnosť, aby sa aj poľské banícke regióny zúčastnili na projektoch zelenej dohody.

V praxi to znamená, že zamestnancom, ktorí prišli o prácu, by EÚ mala pomôcť pri rekvalifikácii. Podporí sa tiež nová infraštruktúra, pomoc pri hľadaní zamestnania, investície do nových produktívnych činností. Komisia tvrdí, že jej plán bude podporený aj peniazmi z regionálnych programov EÚ, z programu InvestEU, ktorý mobilizuje verejné a súkromné investície.

Podľa odhadov EK splnenie cieľov v oblasti klímy do roku 2030, medzi ktoré patrí aj zníženie emisií skleníkových plynov o 40 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, bude stáť ročne ďalších 260 miliónov eur.

Na to, aby sa členské štáty mohli uchádzať o finančnú podporu v tejto oblasti, budú musieť predložiť národné plány reštrukturalizácie svojej ekonomiky s podrobným uvedením nízkoemisných projektov. Všetky plány určené na prefinancovanie si budú vyžadovať súhlas eurokomisie.

Projekty zahŕňajúce jadrovú energiu nebudú oprávnené na financovanie z rozpočtu EÚ s výnimkou projektov týkajúcich sa programu Euratomu zameraných na jadrový výskum a odbornú prípravu.

Poslanci Európskeho parlamentu by mali o uznesení o Európskej zelenej dohode hlasovať v stredu. Šéfka EK Ursula von der Leyenová plánuje prijať ambiciózny zákon o klíme v priebehu marca tohto roka.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)