Bratislava 1. január (TASR) – Obyvatelia 12 štátov Európskej únie (EÚ) začali pred 20 rokmi platiť eurom. V Nemecku, Francúzsku, Belgicku, Holandsku, Luxembursku, Írsku, Fínsku, Rakúsku, Taliansku, Španielsku, Portugalsku a Grécku začala od 1. januára 2002 platiť jednotná európska mena aj v hotovostnom styku.
Názov meny euro vybrali hlavy členských štátov na samite Európskej rady (ER) v Madride v decembri 1995. Euro sa zavádzalo v dvoch fázach. Prvou bolo zavedenie virtuálnej meny na bezhotovostné platby a účtovné účely, pričom staré menové jednotky sa aj naďalej používali na hotovostné platby a boli vnímané ako "čiastkové jednotky" eura. V prvej vlne k 1. januáru 1999 prijalo euro 11 štátov z 15 vtedajších členov EÚ - Belgicko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko. Grécko sa pridalo až 1. januára 2001.
V druhej fáze dostalo euro fyzickú podobu bankoviek a mincí, ktoré boli uvedené do obehu práve na Nový rok 2002.
Neskôr sa eurozóna rozširovala už len postupne. K 1. januáru 2007 prijalo euro Slovinsko ako v poradí 13. krajina EÚ a zároveň prvý štát spomedzi nových členov Únie (respektíve z niekdajšieho socialistického bloku). K 1. januáru 2008 sa k eurozóne pripojili Malta a Cyprus.
K 1. januáru 2009 prijalo euro Slovensko, ako druhý štát bývalého východného bloku. Je tiež členom eurozóny ako jediná krajina Vyšehradskej štvorky (V4). Ilustračné foto. Foto: Andrej Galica
K 1. januáru 2011 sa pridružilo k eurozóne Estónsko, ako prvý postsovietsky štát, k 1. januáru 2014 Lotyšsko a o rok neskôr Litva.
V súčasnosti tak euro používa 19 štátov. V EÚ sú výnimkou Dánsko a Švédsko a tiež noví členovia Únie – spomínané krajiny V4 Česká republika, Maďarsko a Poľsko, tiež Rumunsko, Bulharsko a Chorvátsko.
Eurom sa platí aj na európskych územiach mimo kontinentu, ako sú napríklad Azory a Madeira (portugalské súostrovia v Atlantickom oceáne), Kanárske ostrovy a autonómne mestá Ceuta a Melilla (španielske územia na africkom kontinente), tiež niektoré oblasti zámorského Francúzska. Mimo EÚ sa euro dá používať aj v San Marine, Monaku a vo Vatikáne.
Členovia eurozóny okrem spoločnej meny podliehajú aj spoločnej menovej politike, ktorú riadi Európska centrálna banka (ECB). Na archívnej snímke z 1. októbra 2008 je budova Európskej centrálnej banky (ECB) vo Frankfurte nad Mohanom. Foto: TASR/AP
Výroba eurových bankoviek sa začala v júli 1999. Na ich výrobe sa podieľalo 15 tlačiarní v rôznych krajinách EÚ. K 1. januáru 2002 bolo pre 12 krajín eurozóny vytlačených vyše 14 miliárd kusov bankoviek. Ak by sa všetky tieto bankovky poukladali vedľa seba, ich celková dĺžka by dosahovala asi päťnásobok vzdialenosti medzi Zemou a Mesiacom. Počet vyrazených eurových mincí bol približne 52 miliárd. Vyrobilo ich 16 európskych mincovní, ktoré spolu použili 250.000 ton kovu.
Eurové mince sú vydávané v nominálnych hodnotách 1 cent, 2 centy, 5 centov, 10 centov, 20 centov, 50 centov, 1 euro a 2 eurá. Jedna strana mincí je rovnaká a je na nej vyobrazená jedna z podôb mapy Európy, dvanásť hviezd z európskej vlajky, nominálna hodnota a názov menovej jednotky. Motívy na národnej strane mincí si každá krajina vybrala sama.
Séria eurových bankoviek pozostávala z nominálnych hodnôt 5 €, 10 €, 20 €, 50 €, 100 €, 200 € a 500 €. Motívom eurových bankoviek sú architektonické štýly rôznych kultúrnych epoch európskej histórie. Na archívnej snímke z 13. januára 2014 člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB) Yves Mersch predstavuje zväčšenú napodobeninu novej bankovky v hodnote 10 eur v sídle ECB vo Frankfurte. Do obehu bola uvedená 23. septembra 2014.Foto: TASR/AP
Rada guvernérov Európskej centrálnej banky sa rozhodla v máji 2016 ukončiť výrobu bankovky 500 €. Národná banka Slovenska ju prestala vydávať do obehu 27. januára 2019, stále však ostáva v platnosti.
